Kontinentálna zemská kôra: Rozdiel medzi revíziami

V protiklade s relatívnou nezničiteľnosťou (nemožnosť [[subdukcia|subdukcie]]) kontinentálnej kôry, sa jej tvar a počet platní v geologickej histórii výrazne menil v dôsledku procesov [[platňová tektonika|platňovej tektoniky]], keď sa jednotlivé kontinenty [[Rifting|rozpadávali]], [[Rozchádzanie oceánskeho dna|pohybovali]] a [[orogenéza|kolidovali]]. Zachovanie kontinentálnej kôry malo za následok že na nej možno nájsť najstaršie horniny na Zemi. Väčšina z nich sa nachádza na [[kratónkratogén]]och - starých jadrách [[kontinent]]ov, ktoré sa nazývajú [[štít (geológia)|štíty]]. Najstaršie horniny oceánskej kôry sú [[rula|ruly]] [[súbor Acasta|súboru Acasta]] z [[Kanada|Kanady]], ktoré sú staré asi 4,01 miliardy rokov. Naproti tomu, najstaršie horniny oceánskej kôry, ktorá je postupne recyklovaná majú len okolo 180 miliónov rokov ([[Jura (geochronologická jednotka)|jura]]). Kontinentálna kôra a vrstvy hornín, ktoré na nej ležia sú hlavným objektom štúdia geológie a umožňujú vedcom lepšie poznať históriu [[Zem]]e.