Ural (pohorie): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
d odkaz fix. |
||
Riadok 83:
== Geológia ==
Ural patrí medzi najstaršie pohoria. Najstaršie horniny oblasti pochádzajú z [[prekambrium|prekambria]]. Počas [[rífej]]a (vrchné [[proterozoikum]]) vznikol medzi oblasťami [[Baltika|Baltiky]] ([[Baltský štít]]) a [[Sibír (kontinent)|Sibíri]] (sibírsky alebo angarský štít) oceán, ktorý oba kontinenty oddialil, v dôsledku svojho [[rozchádzanie oceánskeho dna|rozchádzania]]. Tento proces trval mnoho miliónov rokov až do [[silúr]]u, kedy začal oceán kolabovať. Na západe sibírskej platne sa začala [[subdukcia]], keď sa jeho [[oceánska zemská kôra|oceánska kôra]] pod pod ňu začala podsúvať<ref name="maurice.strahlen.org">[http://maurice.strahlen.org/ural/geology.htm General geology of the Ural] prístup 5. 7. 2008</ref>. Pred asi 250 až 300 miliónmi rokov počas [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] začala Sibír kolidovať s východnou časťou [[Laurentia (kontinent)|Laurentie]]. Došlo k [[orogenéza|orogenéze]], ktorá je dnes označovaná ako [[uralské vrásnenie|uralská]], no v staršej literatúre bola často priraďovaná k [[hercýnske vrásnenie|hercýnskej]]. Približne v tom istom období sa Sibír zrazila aj s kazachstanským blokom, čo umožnilo vznik veľkej pevniny [[Laurázia|Laurázie]]. V dôsledku zrážky došlo v oblasti Uralu okrem významných intrúzií [[granitoid]]ných hornín a [[Sopečná činnosť|vulkanizmu]] a [[metamorfóza (geológia)|metamorfóze]], ktorá postihla rovnako horniny dávneho oceánskeho dna. Pri zrážke došlo aj k zachyteniu častí [[ultrabázická hornina|ultrabázických hornín]] oceánskeho dna, ktoré sa tak vyhli subdukcii. Rozsiahle telesá [[peridotit]]ov ([[dunit]]ov a [[harzburgit]]ov) dnes vytvárajú dôležité ekonomické akumulácie [[ruda|rudných]] minerálov.
Ako zrážka pokračovala na západe (v predpolí) orogénu vznikla vo vrchnom [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbóne]] veľká [[sedimentačná panva|panva]], ktorá sa postupne do [[trias]]u zaplnila až 5 000 m hrubými vrstvami sedimentov. Panva prepájala oceánske priestory [[tethys (more)|tethýdy]] s arktickými vodami na severe<ref>Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref>. Formovanie samotného Uralu sa tým skončilo. V dobe svojho vzniku bol Ural niekoľkokrát vyšší než je dnes. Sedimentárna [[okrajová panva predpolia]], ktorá na západ od neho vznikla sa čoskoro začala plniť úlomkami hornín, ktoré vznikli pri jeho [[erózia|erózií]]. Dnes je táto oblasť označovaná ako [[Priuralie]]. Usadzovali sa v nej [[vápenec|vápence]] a [[evaporit]]y. Najvýznamnejšie ložiská solí z tohto obdobia sa nachádzajú pri meste [[Solikamsk]]. Východne od Uralu sa začala významnejšia sedimentácia až v [[terciér]]i<ref name="maurice.strahlen.org"/>.
| |||