|
'''Byzantský obrad''' je liturgický obrad, ktorý používajú kresťanské cirkvi, ktoré majú svoj pôvod v [[konštantínopol]]skej tradícii.
Používajú ho [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckegréckokatolícka]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnepravoslávna]] cirkvicirkev.
Vyznačuje sa značným dôrazom na slávnostnosť slúženia. Spev má pri slávení prednosť pred jednoduchým recitovaním bohoslužobných textov;. Špecifikom byzantského obradu je, že pri bohoslužbách sa nepoužívajúnepoužíva hudobné nástroje a využíva sa iba ľudský hlas. Medzi bohoslužby byzantského obradu patria napríklad [[večiereň]] a [[utiereň]]. Usporiadanie chrámu v byzantskom obrade je tiež špecifické. Dominantným prvkom je v ňom [[ikonostas]]. K ďalším osobitostiamosobitnostiam byzantského obradu patria aj sviatky počas liturgického roku a pôstna disciplína. Dôležitým je aj prvok mníšstva.
Byzantský obrad je jedným zo siedmich východných obradov: arménsky, asýrsky (tiež chaldejský alebo východosýrsky), byzantský, etiópsky, koptský, maronitský, západosýrsky (niekedy tiež sýrsky).
| počet strán = 967
| strany = 313
}}</ref> <!-- S istotou bol prítomný na území [[Slovensko|Slovenska]] až v [[14. storočie|14. storočí]] s príchodom Valachov počas [[Valašská kolonizácia|Valašskej kolonizácie]].<ref>SZÉKELY, Gabriel - MESÁROŠ, Anton.:Gréckokatolíci na Slovensku. Košice: Slovo a.s.1997. s. 14. </ref><ref>MAGOCSI, Paul Robert.: ''Národ znikadiaľ – ilustrovaná história karpatských Rusínov''. Prešov: Rusín a Ľudové noviny, 2007. s 37. </ref> -->
}}</ref><ref>Andrej ŠKOVIERA: Византийская традиция в Словакии и ее кирилло-мефодиевское происхождение. In: Sacrum et profanum. Языковые, литературные и этнические взаимосвязи христианской культуры. Red. М. М. Валенцова – Е. С. Узенева. Москва: Институт славяноведения РАН, 2012, s. 273-282. ISBN 978-7576-0263-9. [https://www.academia.edu/2456112/%D0%92%D0%B8%D0%B7%D0%B0%D0%BD%D1%82%D0%B8%D0%B9%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D1%82%D1%80%D0%B0%D0%B4%D0%B8%D1%86%D0%B8%D1%8F_%D0%B2_%D0%A1%D0%BB%D0%BE%D0%B2%D0%B0%D0%BA%D0%B8%D0%B8_%D0%B8_%D0%B5%D0%B5_%D0%BA%D0%B8%D1%80%D0%B8%D0%BB%D0%BB%D0%BE-%D0%BC%D0%B5%D1%84%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D0%B5%D0%B2%D1%81%D0%BA%D0%BE%D0%B5_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B8%D1%81%D1%85%D0%BE%D0%B6%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D0%B8%D0%B5 Dostupné online.]</ref> Táto prítomnosť je len predpoklad. U rôznych bádateľov vieme nájsť rôzne odpovede. ,,''Používali len byzantský obrad. Používali len latinský obrad v tej forme, ktorá už existovala na Veľkej Morave. Používali aj byzantský aj latinský obrad zároveň, resp. najskôr byzantský, neskôr prešli na latinský obrad, resp. pre seba používali byzantský obrad, pre ľud latinský obrad. Používali, resp. utvorili akýsi hybridný obrad (zmiešaninu).''"<ref name=":0">ŠKOVIERA, Andrej.: Liturgia cyrilometodskej misie na Veľkej Morave. s. 110-111. dostupné online : https://www.academia.edu/2517708/Liturgia_cyrilometodskej_misie_na_Ve%C4%BEkej_Morave</ref> Liturgické knihy ktoré sa z toho obdobia zachovali sú [[kyjevské listy]] a tie obsahujú omšové texty latinského obradu. Byzantský obrad na našom území súvisí s [[Mukačevská gréckokatolícka eparchia|Mukačevskou eparchou]] z nej neskôr boli vyčlenené aj slovenské eparchie.<ref>SZÉKELY, Gabriel - MESÁROŠ Anton.: Gréckokatolíci na slovensku. Košice: Slovo 1997. s.17</ref> Mukačevska eparchia vzniká na prelome 15. 16. storočia odkedy sa tam usídlil biskup.<ref>SZÉKELY, Gabriel - MESÁROŠ Anton.: Gréckokatolíci na slovensku. Košice: Slovo 1997. s. 14</ref> Slovensko bolo počas 13-14.storočia kolonizované valašskou kolonizáciou Ruténmi/ Rusínmi ktorý používali Byzantský obrad.<ref>SZÉKELY, Gabriel - MESÁROŠ Anton.: Gréckokatolíci na slovensku. Košice: Slovo 1997. s. 11</ref> Rusíni na naše územie prišli až v roku 1337 kedy založili obec Koromľa.<ref>CAMBEL, Samuel.(eds.):''Dejiny Slovenska'' I.(do roku 1526). Bratislava: Veda 1986. s. 324.</ref>
== Referencie ==
<references />
|
