BT
Pripojil sa dňa 1. máj 2011
Smazaný obsah Přidaný obsah
→217.12.49.206: re |
návrh |
||
Riadok 287:
Zdravím, mohl bych vědět přesný důvod bloku a vrácení té editace? Netvrdím, že je něco samozřejmě špatně, ale zajímá mé to. Díky. --[[Redaktor:OJJ|OJJ]] ([[Diskusia s redaktorom:OJJ|diskusia]]) 16:48, 17. december 2015 (UTC)
:Očakával som, že sa niekto ozve. Ak ide o editáciu šablóny, len som ju vrátil do pôvodného stavu. Ostatné je vysvetlené na d.s. dotyčného. --[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 17:27, 17. december 2015 (UTC)
==== Byzantský obrad ====
Redaktori odmietli možnosť diskusie a žiaľ ani po vysvetlení ich literatúrou im to neviem nejako dokázať lebo sú asi hluchí a slepí: Andrej Škoviera(ich zdroj) píše Čo sa týka slávenia bohoslužieb byzantsko-slovanskej misie na Veľkej
Morave, nemáme veľa priamych zmienok v životoch a historických materiáloch
a nikde nie je priamo povedané, že preložili či používali taký alebo onaký
obrad, tú alebo onú liturgiu či inú bohoslužbu. Nepriamych zmienok je viac,
resp. máme viacero miest, z ktorých môžeme dedukovať isté veci.
Asi najvýznamnejšou správou je výpočet preložených bohoslužieb v Živote
Konštantína-
Cyrila v 15. kapitole: „Čoskoro preložil (sv. Konštantín-Cyril)
celý cirkevný poriadok, naučil ich utierni, časom (inde času), (obednici),
večierni, povečernici
a tajnej službe.“321 Text sa čiastočne rôzni v jednotlivých
rukopisoch. Dôležité však je, že tento výpočet, ako je, hovorí o tom, že to boli
bohoslužby byzantského obradu.
Čo sa týka zachovaných bohoslužobných kníh, ktoré preložili sv. Cyril
a Metod, nezachovali sa nám žiadne, o ktorých by sme s úplnou istotou vedeli,
že sú ich dielom. Mohli by sme spomenúť Kyjevské listy z 10. storočia,
ktoré obsahujú množstvo lexikálnych veľkomoravizmov, ale spojenie s cyrilometodskou
misiou nie je úplne isté. Obsahujú niekoľko omšových modlitieb
latinského obradu. .... Ak sa teda pýtame, akého obradu bohoslužby používala byzantsko-slovanská
misia na Veľkej Morave, môžeme nájsť u rôznych bádateľov viacero
rôznych odpovedí, resp. ponúka sa nám viacero možností:
Používali len byzantský obrad.
Používali len latinský obrad v tej forme, ktorá už existovala na Veľkej
Morave.
Používali aj byzantský aj latinský obrad zároveň, resp. najskôr byzantský,
neskôr prešli na latinský obrad, resp. pre seba používali byzantský obrad, pre
ľud latinský obrad.
Používali, resp. utvorili akýsi hybridný obrad (zmiešaninu).
Ak prijmeme 1. verziu, že používali byzantský obrad, ostáva otázka, ktorú
formu byzantského obradu.
Ak prijmeme 2. verziu, že používali latinský obrad, opäť ostáva otázka,
ktorú formu latinského obradu.
Neviem úplne presne, ako vyzerali obrady v 9. storočí – ani byzantský ani
latinský v ich rozličných formách. Treba však poznamenať, že si boli omnoho
bližšie ako v súčasnosti. Zvlášť po liturgických reformách na Západe po
Tridentskom sneme (1545-1563) a najmä po Druhom vatikánskom sneme
(1962-1965) je medzi byzantským
a latinským obradom neporovnateľne väčší
rozdiel.
je to strana 110-111. ŠKOVIERA, Andrej.: Liturgia cyrilometodskej misie na Veľkej Morave. s. 110-111. dostupné online : https://www.academia.edu/2517708/Liturgia_cyrilometodskej_misie_na_Ve%C4%BEkej_Morave moja poznámka pod čiarou. preto ako som im povedal : ,, Nový typ osídlenia u nás vytvárali valašskí osadníci etnicky prevažne rusínsko-ukrajinského, menej balkánsko-romanského pôvodu, ktorí prenikli už v prvej polovici 14.storočia do Užskej stolice, potom do Zemplína, Šariša a na Spiš." - listinu vám o prvej založenej obci môžem zaslať mám ju z archívu je aj na internete. potom aj kniha ktorú mám pre svoje potreby priamo od gr-kat : SZÉKELY, Gabriel - MESÁROŠ Anton.: Gréckokatolíci na slovensku. Košice: Slovo 1997. na 11 strane sa píše Veľký vplyv na prítomnosť veriacich východného obradu malo postupne osídľovanie a sťahovanie národov. Na územie dnešného Slovenska koncom 13. storočia a začiatkom 14. storočia prichádzajú Valasi zo Sedmohradska, Rumuni, Rusíni ktorí osídlili severovýchodnú časť Uhorska. [....] Ruthénmi sa nazývali Rusíni- Rusnáci a boli nositeľmi východného obradu.
čiže ja už neviem či ako historik mám tu čo viac povedať alebo nie lebo ja si to viem odôvodniť vzdelaním ale oni ani historici ani teológovia ani slavisti. prosím vás urobte s tým niečo neviem už ani kam sa obrátiť
| |||