Solón: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 10 bajtov ,  pred 4 rokmi
typo gram, replaced: - →  – , zatiaľčo → zatiaľ čo, pred Kr. → pred Kr. (6), replaced: )6 → ) 6 (6)
(typo gram, replaced: - →  – , zatiaľčo → zatiaľ čo, pred Kr. → pred Kr. (6), replaced: )6 → ) 6 (6))
[[Súbor:Solon.jpg|náhľad|Solón]]
'''Solón''' ({{v jazyku|grc|''Σόλων''}}{{--}}''Solón'', * cca [[630 pred  Kr.]] – † cca [[560 pred  Kr.]]) bol [[Atény|aténsky]] politik ([[archont]] a [[diallaktes]] – "zmierovateľ"), reformátor, básnik. Jeden z tzv. [[Siedmi mudrci|siedmich mudrcov]]. Prvý aténsky básnik známy podľa mena. Je považovaný za zakladateľa [[aténska demokracia|aténskej demokracie]].
 
== Pôvod ==
Bol [[aristokracia|aristokratického]] pôvodu (predkom rodiny bol [[Kodros]], posledný kráľ Atén), bol vážený občan, ale nemal veľa prostriedkov. Jeho otcom bol Exekestides. Venoval sa obchodu a veľa cestoval.
 
== Nástup k moci ==
V roku [[621]] pred  Kr. boli v Aténach [[Drakon]]tom zavedené prísne tzv. [[drakonické zákony]]. V rokoch 630 – (?) 604/(?) 600/(?) 595 bojovali Atény s [[Megara|Megarou]] o ostrov [[Salamína]]. Ostrov bol námorne dôležitý. Aténčania boli v boji niekoľkokrát neúspešní, preto bol vydaný zákon, ktorý zakazoval riešiť otázku Salamíny pri politických rokovaniach a na verejnosti pod trestom smrti. Solón, ktorý s tým nesúhlasil, sa začal tváriť, že zošalel, a roku (?) 604/(?) 600/(?) 595 raz na hlavnom námestí (agora) v Aténach verejne vo veršoch ([[elégia]] Salamis) rozprával o tom, ako Atény stratia hrdosť, ak si nechajú vziať Salamínu. Keďže bol považovaný za blázna, trest smrti sa mu vyhol. A svoj cieľ dosiahol – boje s Megarou boli obnovené a Megara bola porazená a Atény získali ostrov. Solón sa bojov zúčastnil ako veliteľ Atén (ako [[polemarchos]]).
 
== Reformy ==
V rokoch 594/593 pred  Kr. bol jedným z [[archon]]tov s osobitnými právomocami pre riešenie sporov v aténskej spoločnosti.
 
=== Seisachtheia ===
* théti – najchudobnejší obyvatelia Atén, ich majetok ročne vynášal menej ako 200 meríc.
 
Na základe veľkosti majetku boli odstupňované [[politické práva]]: prvé dve triedy mohli voliť a byť volení do úradov, zatiaľčozatiaľ čo 3. a 4. trieda mohli len voliť.
 
Majetkový cenzus sa prejavil aj vo vojenskej oblasti, pretože všetci občania boli povinní plniť si vojenské povinnosti, pričom si každý musel zabezpečiť vojenskúvojenský výstroj a výzbroj podľa veľkosti majetku. Najbohatší občania tvorili vo vojsku oddiely [[ťažkoodenci|ťažkoodencov]] (hoplites), chudobnejší tvorili oddiely [[ľahkoodenci|ľahkoodencov]] (peltastes).
 
=== Ďalšie zákony ===
Solón spísal aj viaceré zákony, ktoré upravovali hospodárske a sociálne vzťahy v Aténach. Tieto zákony boli vyryté do drevených hranolov (kyrbeis), ktoré boli vystavené na [[agora|agore]], kde si ich mohol každý prečítať. Predovšetkým pre podporu chudobnejších občanov zakázal vývoz obilia z krajiny, na druhej strane podporoval vývoz olivového oleja a vína. Podporoval aj rozvoj remesiel, podľa jedného zákona -  – ak otec nedal syna vyučiť remeslu, ten sa nemusel o otca starať v starobe. Takisto bolo stanovené, že v politických sporoch sa každý občan musí postaviť na jednu alebo druhú stranu (nemohol sa "zdržať hlasovania"). Solón tým chcel zabrániť rôznym nebezpečným výstrelkom, za ktoré boli zodpovední obyčajne občania, ktorí si chceli presadiť svoje vlastné záujmy.
 
=== Politické inštitúcie ===
Výkonnými úradníkmi v Aténach zostali aj po Solónových reformách každoročne volení úradníci – archonti (bolo ich volených deväť). Po skončení funkčného obdobia sa stávali členmi aristokratickej rady – [[areopág]]u, ktorý kontroloval úradníkov.
 
Solón vytvoril nový politiký orgán – radu 400. V nej mala každá rodová [[fýla]] 100 členov a rada tvorila akýsi kolektívny výkonný orgán. Pripravovala predovšetkým podklady pre rokovanie ľudového zhromaždenia.
 
V [[ľudové zhromaždenie|ľudovom zhromaždení]] (ekklesia) sa schádzali všetci aténski občania, ktorí hlasovaním schvaľovali rozhodnutia rady 400. Neskôr (po Kleisthenovej reforme) sa ľudové zhromaždenie stalo najdôležitejšou politickou a súdnou inštitúciou.
 
== Význam Solónových reforiem ==
Solón svojimi reformami umožnil prístup novým silným a vplyvným skupinám obyvateľov (remeselníci, obchodníci) k politickej moci. Dočasne tak zmiernil napätie medzi rodovou aristokraciou a remeselníkmi a obchodníkmi. Chudobní občania však neboli spokojní s reformami, pretože Solón, aj keď ich vykúpil z otroctva, im nepridelil pôdu a preto sa museli prenajímať ako lacné pracovné sily. Ani rodová aristokracia nebola príliš spokojná s reformami, pretože stratila monopol na politickú moc.
 
Definitívne zlomila moc rodovej aristokracie až [[tzranis|tyranida]] [[Peisistratovci|Peisistratovcov]] (541 – 510 pred  Kr.) a [[Kleisthenes|Kleisthenova]] reforma z rokov 509 alebo 508 pred  Kr.
 
== Po ústave ==
Po príprave jednotlivých zákonov ich dal Solón schváliť na ľudovom zhromaždení. Aby zabránil tomu, že by sa zákony rýchlo menili, dal odhlasovať aj zákon o tom, že desať rokov Aténčania na jeho zákonoch nebudú nič meniť.
 
Po schválení zákonov Solón opustil Atény, aby ho Aténčania nedonútili meniť vlastné zákony (podľa starého zvyku navrhovateľ zákona ho mohol meniť). Odcestoval opäť na Východ, predovšetkým do [[Egypt]]a. Podľa neskoršej tradície, zachovanej u [[Platón]]a, sa vraj Solón v Egypte zoznámil s egyptskými kňazmi, ktorí mu sprostredkovali informácie o pradávnych dejinách Atén a o ich bojoch s obyvateľmi bájnej [[Atlantída|Atlantídy]]. Cez svojich príbuzných sa o Atlantíde dozvedel aj Platón a písal o nej vo svojich dialógoch Timaios a Kritias.
 
Potom išiel na [[Cyprus]] a do [[Sardy|Sárd]] (hlavné mesto Lýdie), kde podľa Herodota vraj mal (historicky nemožné) stretnutie s kráľom [[Kroisos|Kroisom]] (Croesom), kde hovorili o ničotnosti ľudského šťastia. Navštívil aj veľa maloázijských mestských štátov.
70 561

úprav