Zlatý rez: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 1:
'''Zlatý rez''', '''zlatý podiel''' alebo '''božský rez''' ({{vjz|lat|'''sectio divina'''}}) je [[iracionálne číslo]] s mnohými zaujímavými vlastnosťami. Geometrické tvary odvodené od tohto čísla sa v európskej kultúre považujú za esteticky veľmi príťažlivé a mnohé geometrické proporcie v prírode sú odvodené od tohto čísla.
Označuje sa gréckym písmenom '''φ''' (menej často aj gr. písmenom '''τ''') a rovná sa približne 1,618034 (percentuálne cca 38,2 % + 61,8 %).
== Definícia ==
[[Súbor:Image-Golden ratio line.png|right]]
Číslo '''φ''' je odvodené od [[geometria|geometrickej]] úlohy rozdeliť (rozrezať) úsečku s dĺžkou '''x''' na dve časti '''a''' a '''b''' tak, aby pomer dĺžok '''a''' a '''b''' bol rovnaký
:<math>\frac{a}{b} = \frac{x}{a}</math> pre <math>a > b\,</math>
Keďže úsečka '''x''' sa skladá z častí '''a''' a '''b''', môžeme dosadiť '''x = a + b''' a dostaneme:
Riadok 63:
== História ==
{{Bez zdroja}}
Mnohí odborníci premýšľajú o tom, od kedy ľudstvo pozná zlatý rez. Niektorí sa domnievajú, že stopy po zlatom reze možno badať napr. v [[Egyptské pyramídy|Egyptských pyramídach]]. Je možné, že už [[Pytagoras zo Samu|Pythagoras]] alebo jeho žiaci boli so zlatým rezom oboznámení, keďže zlatý rez pravdepodobne používali pri konštrukcii [[pentagram]]u a aj iných geometrických útvarov. Prvý, kto jednoznačne definoval zlatý rez, bol [[Eukleides z Alexandrie|Euklides]] vo svojom diele ''[[Základy (dielo)|Základy]]'' okolo roku 300 pred Kr. Zlatý rez nazval ako "krajný a stredný pomer". V roku [[1509]] napísal [[Luca Pacioli]] svoje dielo ''[[Divina Proportione]]'', ktoré skúma zlatý rez z pohľadu matematiky ale i umenia a metafyziky a bolo ilustrované samotným [[Leonardo da Vinci|Leonardom da Vincim]]. [[Luca Pacioli]] vo svojom diele prevzal niektoré časti od maliara [[Piero della Francesca|Piera della Francescu]], ktorého obdivoval. Zlatý rez sa prekvapujúco objavuje v prírode, umení a matematike.
== Pozri aj ==
| |||