Verzia z 16:00, 6. január 2016 upraviť 178.143.148.176 (diskusia) Bez shrnutí editace Značky: úprava z mobilu úprava z mobilného webu ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:10, 6. január 2016 upraviť vrátiť Pelex (diskusia \| príspevky) Správcovia 47 207 editací nutné opravy Ďalšia úprava →
Riadok 1: {{Na úpravu\|potreba štylistických úprav napr. v kapitolách Politika, Kultúra}} {{Infobox štát \| Celý názov = Švajčiarska konfederácia \| Řádek 68 ⟶ 69: Tri pôvodné kantóny boli Uri, Schwyz a Unterwalden, ktoré sa v roku [[1291]] po smrti nemeckého kráľa [[Rudolf I. Habsburský\|Rudolfa I.]] spojili na ochranu svojich «starých práv». Listina o tomto spojenectve, takzvaný 'spojenecký list', sa datuje na začiatok augusta 1291. Podľa legendy sa prísaha konala na vrchu [[Rütli]]. Do povedomia verejnosti sa táto legenda dostala po zverejnení divadelnej hry «Wilhelm Tell» v roku [[1804]] z pera [[Friedrich Schiller\|Friedricha Schillera]]. V [[19. storočie\|19. storočí]] sa ako dátum vzniku starej federácie určil [[1. august]] [[1291]] a tento dátum sa stal národným sviatkom. Spočiatku nebolo smerované proti [[Habsburgovci\|Habsburgom]], ale o spojenectvo na neisté časy po voľbe nového kráľa a po Rudolfovi naozaj nasledovali neisté časy s meniacimi sa vládcami. Opätovné pokusy Habsburgovcov o podrobenie si Federácie stroskotali v [[bitka pri Sempachu\|bitkách pri Sempachu]] ([[1386]]) a [[bitka pri Näfelse\|Näfelse]] ([[1388]]). Federácia postupne dobyla ďalšie územia Habsburgovcov: [[Aargau]] ([[1415]]) a [[Thurgau (kantón)\|Thurgau]] ([[1460]]), ktoré sa začali nazývať Poddanské krajiny alebo aj Spoločné panstvo. Ako tzv. Spojenecké kantóny boli sa k Federácii pripojili: [[Oberwallis]] (začiatok [[15. storočia]]), [[St. Gallen]] ([[1454]]) a [[rétske spolky]] ([[1497]]/[[1498\|98]]). Vďaka víťazstvám nad [[Karol (Burgundsko)\|Karolom Smelým]], [[Burgundsko (región)\|burgundským]] vojvodom, v rokoch [[1476]]  –  [[1477]] v bitkách pri [[bitka pri Grandsone\|Grandsone]], [[bitka pri Murtene\|Murtene]] a [[bitka pri Nancy\|Nancy]] začala federácia novú expanziu. Ku Švajčiarsku sa pripojili: [[Unterwallis]] ([[1476]]), [[Fribourg (kantón)\|Freiburg]] a [[Solothurn (kantón)\|Solothurn]] ([[1481]]), [[Schaffhausen (kantón)\|Schaffhausen]] a [[Bazilej]] ([[1501]]) a [[Appenzell]] ([[1513]]). Táto federácia pretrvala počas takmer celého [[15. storočia]] (hoci [[Zürich]] bol vylúčený z konfederácie v štyridsiatych rokoch 15. storočia pre územný spor) a viedla k významnému rastu sily a bohatstva federácie, najmä vďaka víťazstvám nad Karolom Smelým, vojvodom burgundským v sedemdesiatych rokoch 15. storočia a úspechom švajčiarskych žoldnierov. Roku [[1513]] mala ''[[Stará konfederácia]]'' už 13 členov: Uri, Schwyz, Unterwalden, Luzern, Zurich, Zug, Glarus, Bern, Freiburg, Solothurn, Bazilej, Schaffhausen a Appenzell. Tradične sa zoznam švajčiarskych kantónov usporadúva tak, že najskôr sa uvádza práve týchto osem kantónov (tzv. Staré kantóny, mestské štáty sa časom zmenili na kantóny spolu so svojím okolím) nasledovaných v zozname kantónmi, ktoré pristúpili k federácii po roku [[1481]] v historickom poradí. Pokusy cisára [[Maximilián I. Habsburský\|Maximiliána I.]] na reformu ríše roku [[1495]], ktoré boli nevýhodné pre Federáciu, spôsobili tzv. [[Švábska vojna\|Švábsku vojnu]]. Švajčiarske víťazstvo nad [[Švábska liga\|Švábskou ligou]] (združenie viac než 26 juhonemeckých miest v rokoch [[1488]]  –  [[1534]]) v roku [[1499]] prinieslo faktickú nezávislosť krajiny na [[Svätá rímska ríša\|Svätej rímskej ríši]] ([[Bazilejský mier]]). Švajčiarsko fakticky vystúpilo z ríše, čo bolo veľmocami uznané až [[Vestfálsky mier\|Vestfálskym mierom]] v roku [[1648]]. Úspech reformácie vo Švajčiarsku, vedenej najmä [[Ján Kalvín\|Jánom Kalvínom]] a [[Ulrich Zwingli\|Ulrichom Zwinglim]], viedol k [[občianska vojna\|občianskej vojne]] medzi [[katolícka cirkev\|katolíkmi]] a [[protestantizmus\|protestantmi]] v rokoch [[1529]] a [[1531]]. Násilie medzi katolíckymi a protestantskými kantónmi pretrvávalo i naďalej a vyústilo do bitky pri Villmergene v roku [[1656]] a [[1712]]. Řádek 87 ⟶ 88: Volebné právo aj pre ženy bolo prvýkrát prijaté [[1. februára]] [[1959]] v kantóne Vaud, [[27. septembra]] v Neuchateli a [[6. marca]] [[1960]] v Ženeve. V roku [[1971]] Švajčiari v referende schválili volebné právo pre ženy aj na federálnej úrovni. V roku [[1990]] prijal volebné právo pre ženy aj posledný kantón  –  Appenzel-Innerrhoden, ktorý bol k tomu prinútený švajčiarskym najvyšším súdom [[27. novembra]], keď volebné právo pre ženy schválil rok predtým kantón Appenzell  –  Ausserrhoden ([[30. apríla]] [[1989]]). V roku [[1979]] sa krajina rozšírila o ďalší kantón  –  Jura, keď rok predtým Švajčiari v referende schválili jeho osamostatnenie sa od kantónu Bern. [[18. decembra]] [[1998]] schválil švajčiarsky parlament novú ústavu, ktorú občania prijali v referende [[18. apríla]] [[1999]]. Ústava vstúpila do platnosti [[1. januára]] [[2000]]. Švajčiarsko nie je členom Európskej únie, hoci sa o členstvo v [[EÚ]] uchádzalo v máji [[1992]], no občania krajiny v referende vstup do EÚ odmietli. Napriek tomu sa švajčiarske právo prispôsobuje európskemu, keďže krajina podpísala s EÚ množstvo [[dvojstranná zmluva\|bilaterálnych]] zmlúv. Švajčiarsko je spolu so susedným [[Lichtenštajnsko]]m členom [[Európske združenie voľného obchodu\|EFTA]]. Obe krajiny sú enklávou v priestore EÚ. [[5. júna]] [[2005]] Švajčiari 55% väčšinou hlasov v referende schválili pristúpenie krajiny k [[Schengenská zmluva\|Schengenskej zmluve]]. Řádek 107 ⟶ 108: Výkonná moc leží v rukách sedemčlennej Spolkovej rady. Na jej čele stojí de iure prezident, volený každoročne Federálnym zhromaždením spomedzi členov Spolkovej rady. V období rokov [[1959]]  –  [[2003]], si štyri švajčiarske strany rozdelili posty v Spolkovej rade nasledovne: 2 kresťanskí demokrati (CVP/PDC), 2 sociálni demokrati (SPS/PSS), 2 liberáli (FDP/PRD), a 1 ľudovci (SVP/UDC). Napriek tomu, že toto rozdelenie postov nie je podopreté ústavou, strany ho dodržiavajú. Od roku 2003, kedy Švajčiarska ľudová strana (SVP/UDC) vyhrala voľby, má v Spolkovej rade 2 posty, kým kresťanskí demokrati len jeden. Najvyššou súdnou inštanciou je Spolkový súd v Lausanne, ktorý je oprávnený k jednotnému uplatňovaniu spolkového práva. Každý kantón má totiž vlastnú ústavu, právne predpisy a štruktúru súdnictva, ktoré sa medzi sebou čiastočne líšia. Řádek 159 ⟶ 160: === Kantóny podľa pristúpenia k únii === * 1291  –  [[Súbor:Wappen Uri matt.svg\|20px]] Uri, [[Súbor:Wappen Schwyz matt.svg\|20px]] Schwyz, Unterwalden (polkantóny [[Súbor:Wappen Obwalden matt.svg\|20px]] Unterwalden ob dem Wald a [[Súbor:Wappen Nidwalden matt.svg\|20px]] Nidwalden nid dem Wald) * 1332  –  [[Súbor:Wappen Luzern matt.svg\|20px]] Luzern * 1351  –  [[Súbor:Wappen Zürich matt.svg\|20px]] Zurich * 1352  –  [[Súbor:Wappen Glarus matt.svg\|20px]] Glarus, [[Súbor:Wappen Zug matt.svg\|20px]] Zug * 1353  –  [[Súbor:Wappen Bern matt.svg\|20px]] Bern * 1481  –  [[Súbor:Wappen Freiburg matt.svg\|20px]] Fribourg, [[Súbor:Wappen Solothurn matt.svg\|20px]] Solothurn * 1501  –  [[Súbor:Wappen Basel-Stadt matt.svg\|20px]] Basel-mesto a [[Súbor:Coat of arms of Kanton Basel-Landschaft.svg\|20px]] Basel-vidiek, [[Súbor:Wappen Schaffhausen matt.svg\|20px]] Schaffhausen * 1513  –  [[Súbor:Wappen Appenzell Ausserrhoden matt.svg\|20px]] polkantóny Appenzell Ausserrhoden a [[Súbor:Wappen Appenzell Innerrhoden matt.svg\|20px]] Appenzell Innerrhoden * 1803  –  [[Súbor:Coat of arms of canton of St. Gallen.svg\|20px]] St. Gallen, [[Súbor:Wappen Graubünden matt.svg\|20px]] Graubünden, [[Súbor:Wappen Aargau matt.svg\|20px]] Aargau, [[Súbor:Wappen Thurgau matt.svg\|20px]] Thurgau, [[Súbor:Wappen Tessin matt.svg\|20px]] Ticino, [[Súbor:Wappen Waadt matt.svg\|20px]] Vaud * 1815  –  [[Súbor:Wappen Wallis matt.svg\|20px]] Valais, [[Súbor:Wappen Neuenburg matt.svg\|20px]] Neuchâtel, [[Súbor:Wappen Genf matt.svg\|20px]] Ženeva * 1979  –  [[Súbor:Wappen Jura matt.svg\|20px]] Jura == Geografia == Řádek 186 ⟶ 187: Švajčiarsku [[flóra\|flóru]] možno zatriediť do troch pásiem, podľa nadmorskej výšky v ktorej sa vyskytuje. # Do nadmorskej výšky {{mnm\|600}} (na juhu až {{mnm\|800}}) prevládajú zmiešané lesy. V tomto pásme sa darí aj [[vinič hroznorodý\|vínnej réve]] a v najjužnejšom kantóne  –  [[Ticino(kantón)\|Ticino]]  –  dokonca aj subtropickým rastlinám: [[figovník obyčajný\|figovníky]], palmy, [[mandľa (rod)\|mandľovníky]] a iné. # Do výšky {{mnm\|1200}} rastú listnaté lesy ([[buk (rod)\|buky]], [[dub]]y, [[javor]]y) a od tejto výšky ihličnaté lesy ([[jedľa\|jedle]], [[smrek]]y, [[smrekovec\|smrekovce]], [[borovica\|borovice]], [[limba\|limby]]). V lesoch hojne rastú rôzne druhy húb. # Vo výške 1  600{{--}}{{mnm\|2300}} vzácne rastie [[Borovica horská\|kosodrevina]] a nad týmto pásmom už len trávy, mach, lišajníky a iné vysokohorské rastliny. Zvláštnosťou Švajčiarska je aj minimálny výskyt buriny. Vo Švajčiarsku žijú [[kamzík vrchovský\|kamzíky]], [[svišť\|svište]], [[Dvojitozubce\|zajace]], vysoká a srnčia zver, [[Sviňa divá\|diviaky]], orly, supy a sokoly. Na juhu Švajčiarska žijú aj [[had]]y, jašterice, [[rys ostrovid\|rysy]] a dokonca aj [[kozorožec\|kozorožce]]. V horských potokoch a jazerách žijú mnohé druhy rýb, najpočetnejšie sú [[pstruh]]y. Řádek 219 ⟶ 220: }} Švajčiarsko má tri oficiálne [[jazyk]]y: [[nemčina]], [[francúzština]] a [[taliančina]] (článok 70 Ústavy), ale štyri národné jazyky t.  j. okrem týchto troch ešte rétorománčinu (článok 4 Ústavy). Nemecky rozpráva 64% obyvateľov prevažne v centrálnej, východnej a severnej časti krajiny. Francúzsky hovorí 19% obyvateľov žijúcich na západe a juhozápade (v kantónoch Fribourg, Jura, Vaud, Valais, Neuchâtel, a Ženeva) a taliansky hovorí 8% obyvateľov žijúcich prevažne v kantóne Ticino a na juhu kantóna Graubünden. Rétorománsky hovorí menej než 1% populácie, prevažne v kantóne Graubünden na juhovýchode. Napriek jazykovým rozdielom sa väčšina obyvateľov krajiny považuje za Švajčiarov. Na oficiálnej úrovni sú používané len tieto tri oficiálne jazyky. V parlamente je zabezpečené simultánne prekladanie medzi týmito jazykmi. Hovorová nemčina, tzv. švajčiarska nemčina, je odlišná od spisovnej nemčiny (sú to vlastne mnohé a odlišné švajčiarske dialekty), oficiálne je ale používaná spisovná nemčina. Švajčiarska francúzština či taliančina sú ďaleko menej odlišné od svojich, „domovských“ jazykov. V školách je výučba aspoň jedného ďalšieho z oficiálnych jazykov povinná, väčšina Švajčiarov je teda bilingválna. Řádek 261 ⟶ 262: Čo sa týka literatúry, je rozdelené podľa jazykových oblastí na štyri časti: nemeckú, francúzsku, taliansku a rétorománsku. Jej vznik sa datuje do obdobia 15.  –  16. storočia. K najznámejším dielam švajčiarskej literatúry patrí dráma Viliam Tell od Friedricha Schillera. Zo Švajčiarska však pochádzali aj iní autori: [[Jean-Jacques Rousseau]] bol zo Ženevy, kritik a historik [[Jacob Burckhardt]], či ďalší spisovatelia ako [[Gottfried Keller]], [[Conrad Ferdinand Meyer]], [[Jeremias Gotthelf]] a [[Charles Ferdinand Ramuz]]. [[Hermann Hesse]] a [[Carl Spitteler]] získali za svoje diela Nobelovu cenu. V 20. storočí to boli najmä [[Friedrich Dürrenmatt]] a [[Max Frisch]].

Švajčiarsko: Rozdiel medzi revíziami