Otvoriť hlavné menu

Zmeny

Pridaných 2 612 bajtov ,  pred 3 rokmi
kŕmenie referenciami
| vzdialenosť = {{km|5906376272|m}}<br />39,481 686 77 AU
| obvod dráhy = 36,530 Tm<br />244,186 AU
| excentricita = 0,248 807 66
| perihélium = {{km|4436824613|m}}<br />29,658 340 67 AU
| afélium = {{km|7375927931|m}}<br />49,305 032 87 AU
[[Obežná dráha]] Pluta okolo [[Slnko|Slnka]] je v porovnaní s planétami slnečnej sústavy mimoriadne excentrická. To bol tiež jeden z argumentov, prečo ho medzi planéty nezaraďovať. V porovnaní s excentricitou typickou pre [[kométa|kométy]] však stále možno hovoriť o „takmer kruhovej“ dráhe. V [[afélium|aféliu]], čiže v odslní, sa od Slnka vzďaľuje až na {{km|7375927931|m}}, čo je takmer 50-krát väčšia vzdialenosť, ako je vzdialenosť [[Zem]]e od Slnka. Na základe toho sa o ňom hovorilo ako o poslednej planéte slnečnej sústavy. V [[perihélium|perihéliu]], príslní, sa však k Slnku približuje na {{km|4436824613|m}}, čo je bližšie ako perihélium Neptúna. V určitej fáze svojho obehu býva teda k Slnku bližšie ako Neptún. Naposledy sa tak stalo v rokoch [[1979]] až [[1999]], kedy bol poslednou planétou Slnečnej sústavy Neptún. Pluto prešlo perihéliom v roku [[1989]] a odvtedy sa od Slnka neustále vzďaľuje. Jeden obeh Pluta okolo Slnka trvá pozemského 247,68 roka, čo bol najdlhší planetárny rok v slnečnej sústave. Od svojho objavu Pluto ešte nevykonalo ani jediný celý obeh. Obežné dráhy Neptúna a Pluta sa však fyzicky nekrížia, a preto nikdy nemôže dôjsť ku kolízii týchto dvoch telies. V príslní na Pluto dopadá takmer trikrát viac slnečnej energie ako v odslní, čo má podľa hypotéz výrazný dopad na hustotu jeho atmosféry.<ref name="Rekordy" />
[[File:Plutoorbit1.5sideview.gif|frame|left|Bočný pohľad na obežnú dráhu Pluta (červené) a dráhy iných planét. Dobre viditeľný je výrazný sklon dráhy Pluta.]]
Dráha Pluta je v [[dráhová rezonancia|rezonancii]] 3:2 s Neptúnom. Znamená to, že kým Neptún urobí tri obehy okolo Slnka, za rovnaký čas Pluto urobí dva celé obehy. Telies s rovnakou dráhovou rezonanciu s Neptúnom je známych viacero a nazývajú sa podľa svojho prvého objaveného predstaviteľa – [[plutíno|plutína]]. Vždy, keď dôjde k najväčšiemu priblíženiu Pluta s Neptúnom, Pluto je práve v aféliu a je od Neptúna 18 AU vzdialené. Dráhy oboch telies sa síce v istých bodoch k sebe približujú aj na menej ako 18 AU. dráhová rezonancia však zabezpečuje, že v týchto blízkych bodoch sa Neptún a Pluto nikdy neocitnú naraz. Pluto prejde bodom najbližším k Neptúnovej dráhe so značným oneskorením alebo predstihom oproti Neptúnu. Vďaka tomuto mechanizmu je obežná dráha Pluta dlhodobo stabilná a nemôže dôjsť nielen k zrážke, ale ani k výrazným priblíženiam a gravitačným ovplyvneniam oboch telies.<ref name="Kozmos1990bhuainn01">{{Citácia />elektronického dokumentu
| priezvisko = Wan
| meno = X. S.
| priezvisko2 = Huang
| meno2 = T. Y.
| priezvisko3 = Innanen
| meno3 = K. A.
| titul = The&nbsp;1:1&nbsp;Superresonance in Pluto's Motion
| periodikum = The&nbsp;Astronomical Journal
| rok = 2001
| mesiac = únor
| ročník = 121
| číslo = 2
| strany = 1155–1162
| url = http://iopscience.iop.org/1538-3881/121/2/1155/pdf/200033.web.pdf
| formát = PDF
| doi = 10.1086/318733
| id = [[Bibcode]]: [http://adsabs.harvard.edu/abs/2001AJ....121.1155W 2001AJ....121.1155W]
| issn = 0004-6256
| jazyk = anglicky
}}</ref> Vždy, keď dôjde k najväčšiemu priblíženiu Pluta s Neptúnom, Pluto je práve v aféliu a je od Neptúna 18 AU vzdialené. Dráhy oboch telies sa síce v istých bodoch k sebe približujú aj na menej ako 18 AU. dráhová rezonancia však zabezpečuje, že v týchto blízkych bodoch sa Neptún a Pluto nikdy neocitnú naraz. Pluto prejde bodom najbližším k Neptúnovej dráhe so značným oneskorením alebo predstihom oproti Neptúnu. Vďaka tomuto mechanizmu je obežná dráha Pluta dlhodobo stabilná a nemôže dôjsť nielen k zrážke, ale ani k výrazným priblíženiam a gravitačným ovplyvneniam oboch telies.<ref name="Kozmos1990b" />
 
Slnko vydáva pri pohľade z Pluta 30-krát,<ref name="Kleczek" /> podľa iného zdroja až 265-krát<ref name="Grygar" /> viac svetla ako Mesiac v [[spln]]e. Pre jeho veľkú vzdialenosť by sme však z povrchu Pluta už nevideli Slnko ako kotúčik, ale ako takmer bodový zdroj svetla podobne ako ostatné [[hviezda|hviezdy]].<ref name="Kleczek" >{{Cite book
Keď v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] astronómovia vypočítali predpokladanú dráhu Neptúna, prekvapilo ich, že skutočné pozorovania sa od týchto výpočtov líšili. Preto aj za Neptúnom predpokladali existenciu ďalšej planéty, ktorá svojou gravitáciou spôsobovala spomínané odchýlky. Od roku [[1877]] prebiehalo s prestávkami pátranie po deviatej planéte slnečnej sústavy. Významný kus práce odviedol [[Percival Lowell]]. Na svojom súkromnom observatóriu v Arizone, ktoré bolo pôvodne určené výhradne na výskum planéty [[Mars]], celé roky fotografoval oblohu. Každú časť oblohy s priemerom 5° exponoval v niekoľkodňovom odstupe dvakrát. Potom snímky podrobne prehliadal, aby na fotografiách našiel neznámu deviatu planétu pri jej pohybe voči hviezdnemu pozadiu. Ako sa neskôr ukázalo, jeho 130-centimetrový [[refraktor]] by nebol schopný Pluto zaznamenať, ani keby ním prehliadal miesto oblohy, kde v tom čase skutočne bolo.
 
V roku [[1915]] Lowell zverejnil [[parametre dráhy]] neznámej planéty, ktoré odvodil rozborom odchýlok v pohyboch Uránu a Neptúna. Vyšlo mu, že hľadaná planéta by mala byť v [[Váhy (súhvezdie)|súhvezdí Váh]], kde ju začal hľadať [[zrkadlový ďalekohľad|zrkadlovým ďalekohľadom]] s priemerom objektívu 100 cm. Teleso však neobjavil ani vtedy, ani pri tretej sérii pokusov, pri ktorých zhotovil cez 23-centimetrový šošovkový ďalekohľad vyše tisíc snímok. Neskôr sa ukázalo, že Pluto sa na snímkach síce nachádzalo, ale Lowell, predpokladajúc oveľa väčšiu jasnosť hľadanej planéty, ho prehliadol. Lowell predpokladal, že nová planéta bude väčšia<ref name="Grygar" /> a 6,5-krát ťažšia ako Zem,<ref name="Kozmos1990Hoyt" />{{Citácia a jej jasnosť dosiahne 12.- 13. magnitúdu.<ref name="Grygar">http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/podivna-posledni-planeta-pluto-jeji-pad-a-nova-slava.html</ref>periodika
| priezvisko = Hoyt
| meno = William Graves
| titul = W.&nbsp;H.&nbsp;Pickering's Planetary Predictions and the&nbsp;Discovery of Pluto
| periodikum = Isis
| rok = 1976
| mesiac = december
| ročník = 67
| číslo = 239
| strany = 551–564
| url =
| doi = 10.1086/351668
| pmid = 794024
| jazyk = anglicky}}</ref><ref name="Littman1990">{{Citácia knihy
| priezvisko = Littman
| meno = Mark
| titul = Planets Beyond: Discovering the&nbsp;Outer Solar System
| vydavateľ = Dover Publications
| miesto = Mineola, New York
| rok = 2004
| isbn = 0-486-43602-0
| strany = 70
| url = http://books.google.cz/books?id=RoJMadct4TQC&printsec=frontcover&hl=cs#v=onepage&q&f=false
| jazyk = anglicky}}</ref> Lowell predpokladal, že nová planéta bude väčšia<ref name="Grygar" /> a 6,5-krát ťažšia ako Zem,<ref name="Kozmos1990" /> a jej jasnosť dosiahne 12.- 13. magnitúdu.<ref name="Grygar">http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/podivna-posledni-planeta-pluto-jeji-pad-a-nova-slava.html</ref>
[[File:Clyde W. Tombaugh.jpeg|left|thumb|[[Clyde Tombaugh]], objaviteľ Pluta, pri svojom podomácky vyrobenom teleskope]]
Po Lowellovej smrti v roku [[1916]] v začatej práci pokračoval [[Vesto Melvin Slipher]]. Za pomocníka si vybral Clyda Williama Tombaugha, ktorému sa po roku práce na observatóriu, na začiatku roku 1930, podarilo na fotografiách nájsť hľadanú planétu v blízkosti hviezdy [[Wasat|Delta Geminorum]]. Objav potvrdili opakované kvalitné expozície tej istej časti oblohy. Správu o objave vydalo Lowellovo observatórium [[13. marec|13. marca]] 1930, v deň 149. výročia nájdenia Uránu a v deň narodenín [[Percival Lowell|Percivala Lowella]].<ref name="Guth-Link-Mohr" /> Keďže teleso sa vtedy nachádzalo len osem mesačných priemerov od miesta, na ktorom sa mal nachádzať podľa Lowellových výpočtov, jeho objav sa považoval za ďalší triumf [[nebeská mechanika|nebeskej mechaniky]].<ref>{{Cite book
[[6. apríl]]a [[1980]] Pluto a Cháron zakryli relatívne jasnú hviezdu, čo astronómovia využili na ďalšie upresnenie údajov o rozmere a hustote Pluta. Ďalší zákryt hviezdy Plutom o päť rokov neskôr ukázal, že planéta má atmosféru. Atmosféra bola potvrdená a jej parametre upresnené pri ďalšom zákryte v roku [[1988]], ktorý pozorovalo [[Kuiperovo letecké observatórium]] KAO 9. V roku 1985 začala tiež séria vzájomných zákrytov Pluta s Cháronom, vďaka ktorým sa dali spresniť geometrické i fyzikálne parametre ich sústavy. Z analýzy svetelných kriviek zhotovených počas týchto zákrytov vyplynulo, že obe telesá majú medzi planétami slnečnej sústavy rekordne svetlý povrch. Zároveň sa opäť upresnili informácie o rozmere, hustote a sklone rotačnej osi Pluta.<ref name="Grygar" />
 
Po desaťročiach pozorovaní a meraní sa teda ukázalo, že Pluto má priemer len {{km|2350|m}}<ref>{{Pozn|1}}V roku 2015 sa zistilo, že planéta je väčšia a má priemer {{km|2370|m}}</ref> a je príliš málo hmotná na to, aby mohla ovplyvňovať obežnú dráhu Neptúna. To znamená, že za Plutom by sa mala nachádzať ešte nejaká ďalšia (hmotnejšia) planéta, ktorá spôsobuje takéto odchýlky. Vznikli špekulácie o tzv. [[planéta X|planéte X]] až kým v rámci misie sondy [[Voyager 2]] nezískali vedci podrobné informácie o Neptúne. Ukázalo sa, že astronómovia celé desaťročia pri svojich výpočtoch vychádzali z nesprávnych predpokladov hmotnosti Neptúna. Neptún teda obiehal okolo Slnka tak, ako mal. Nemal žiadne výrazné odchýlky, a preto bol objav Pluta vyslovenepodľa náhoda.súčasných Žiadnapoznatkov desiatavyslovene planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje vo vzdialenosti, kde by mala merateľný vplyv na pohyb Neptúnanáhoda.<ref Naname="Standish1993">{{Citácia základe istých nepravidelností transneptúnskych objektov sa však občas uvažuje o ďalšej planéte veľkosti [[Mars]]u.elektronického dokumentu
| priezvisko = Standish
| meno = Myles E.
| titul = Planet&nbsp;X&nbsp;– No dynamical evidence in the&nbsp;optical observations
| periodikum = The&nbsp;Astronomical Journal
| rok = 1993
| mesiac = květen
| ročník = 105
| číslo = 5
| strany = 2000–2006
| url = http://articles.adsabs.harvard.edu/cgi-bin/nph-iarticle_query?1993AJ....105.2000S&amp;data_type=PDF_HIGH&amp;whole_paper=YES&amp;type=PRINTER&amp;filetype=.pdf
| formát = PDF
| doi = 10.1086/116575
| id = [[Bibcode]]: [http://adsabs.harvard.edu/abs/1993AJ....105.2000S 1993AJ....105.2000S]
| issn = 0004-6256
| jazyk = anglicky
}}</ref><ref name="Standage2000">{{Citácia knihy
| priezvisko = Standage
| meno = Tom
| titul = The&nbsp;Neptune File
| vydavateľ = Walker
| miesto = New York
| rok = 2000
| isbn = 0-8027-1363-7
| strany = 168
| jazyk = anglicky
}}</ref> Žiadna desiata planéta s väčšou hmotnosťou neexistuje vo vzdialenosti, kde by mala merateľný vplyv na pohyb Neptúna. Na základe istých nepravidelností transneptúnskych objektov sa však občas uvažuje o ďalšej planéte veľkosti [[Mars]]u.
 
=== Hubblov vesmírny ďalekohľad ===
| číslo = 6
| strany = 7-9
}}</ref> Misia sa neskôr rozšírila aj o prieskum objektov Kuiperovho pásu a bola preto premenovaná na [[Pluto Kuiper Express]]. V roku [[2000]] NASA projekt zrušila.<ref name="Williams2005">{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Pluto Kuiper Express
| url = http://nssdc.gsfc.nasa.gov/nmc/spacecraftDisplay.do?id=PLUTOKE
| dátum prístupu = 2012-1-30
| vydavateľ = [[NASA]]
| jazyk = anglicky
}}</ref>
 
V roku [[2003]] však NASA vyhlásila nový program zvaný [[New Frontiers]]. V štúdii pre tento program zverejnenej o rok skôr uvádza ako jeden z najdôležitejších cieľov prieskum Pluta. Prvou misiou tohto programu sa stala sonda [[New Horizons]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
12 020

úprav