Terorizmus: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 34 bajtov ,  pred 5 rokmi
d
odkaz fix.
d (wikilinky)
d (odkaz fix.)
Blízkovýchodný terorizmus má presný dátum narodenia. Vznikol roku [[1967]], presnejšie v období po [[Šesťdňová vojna|šesťdennej vojne]], ktorú viedol [[Izrael]] s [[Egypt]]om, [[Sýria|Sýriou]] a [[Jordánsko]]m. Od roku [[1948]] bol [[Izrael]] vo vojne so susednými krajinami a neúspech týchto krajín vo vojnách priviedol ich vlády (prakticky celá [[Liga arabských štátov|LAS]]), aby podporovali rodiace sa palestínske hnutie. K ich vystúpeniu došlo už na konferencii arabských krajín, ktorá podporila vznik [[OOP]]. V OOP sa spojili rôzne organizácie, z ktorých najvýznačnejší bol [[Fatah|Al Fatah]], riadený [[Jásir Arafat|Jásirom Arafatom]], [[Ľudový front za oslobodenie Palestíny]], riadená [[George Habáš|Georgom Habášom]] a neskôr [[Wádí Haddád|Wádím Haddádom]], a Demokratický front za oslobodenie Palestíny. V roku [[1969]] bol Arafat zvolený výkonným predsedom OOP. O úspešnosti tohto boja svedčí aj fakt, že päť rokov potom, [[13. september|13. septembra]] [[1974]], bol Arafat, takmer v úlohe štátnika, pozvaný do [[OSN]], aby tu [[Valné zhromaždenie OSN|Valnému zhromaždeniu]] predostrel palestínsku otázku. Najvyšší počet [[atentát]]ov bol v období medzi rokmi [[1969]] a [[1986]]. Počas týchto osemnástich rokov bola frekvencia jeden atentát za dvanásť dní. Zároveň prebiehal systematický boj Izraela prostredníctvom [[Mossad]]u (tajná služba Izraela), ktorej bolo zverené vyhľadávánie a prenasledovanie teroristov po celom svete.
 
Žiadny terorizmus nemal tak celoplanetárny rozmer, ktorý sa snažil zasahovať skôr krajiny stojace za „sionistami“. Veľakrát ale došlo k atentátom aj vnútri Izraela, ale v tomto prípade sa dá hovoriť už o [[Občianska vojna|občianskej vojne]]. Medzi rokmi [[1968]] a [[1986]] došlo k 565 teroristickým akciám mimo hranice Izraela. Svoj význam má aj rozmiestenie teroristických akcií: na prvom mieste je [[Taliansko]], nasleduje [[Francúzsko]], [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|západné Nemecko]], [[Grécko]] a [[Veľká Británia]]. Tento výskyt nie je náhodný, pretože Taliansko bolo vyberané za najčastejší cieľ hlavne pre svoju zvláštnu politicko – ideologickú protikladnosť. Taliansko vždy stálo jednoznačne na proizraelských pozíciach. Bolo však súčasne krajinou, ktorá jasne vyjadrovala neutrálny postoj a otvorenosť voči arabskému svetu. Najobľúbenejšími terčmi sa stali dopravné prostriedky, zvlášť lietadlá. K jednému z prvých medzinárodných únosov došlo [[29. august]]a [[1969]] na rímskom letisku [[Medzinárodné letisko Leonarda da Vinci|Fiumicino]], keď dvaja [[Palestínci]] uniesli lietadlo spoločnosti [[TWA]] do [[Damask]]u. [[6. septembra]] [[1970]] došlo snáď k najkomplexnejšej akcii v celej histórii únosov lietadiel: boli unesené tri lietadlá ([[PanAm]], [[TWA]], [[Swissair]]) a jedno lietadlo [[El Al]] (požiadavok teroristov bolo prepustenie Leily Cháledovej, palestínskej teroristky). Po skončení akcie boli prvé tri lietadlá vyhodené do povetria. Sedemnásteho decembra [[1973]] došlo na letisku Fiumicino k prepadnutiu lietadla spoločnosti PanAm a povraždeniu tridsiatichdvoch cestujúcich.
 
Za neúspešný možno považovať zásah v [[Entebbe]], keď izraelská armáda rozvinula najväčšiu protiteroristickú akciu v histórii. Dvadsiateho ôsmeho júna [[1976]] skupina teroristov z LFOP uniesla na linke z [[Izrael]]a do [[Francúzsko|Francúzska]] lietadlo [[Air France]] s 248 cestujúcimi na palube. Lietadlo nakoniec pristálo v [[Entebbe]] v [[Uganda|Ugande]], ktorej vtedy vládol [[diktátor]] [[Idi Amin]]. Po márnych pokusoch o [[vyjednávanie]] sa izraelská vláda rozhodla vyslať záchrannú misiu. Útok trval len 90 minút a v jeho priebehu bolo zabitých 7 únoscov, bez toho, že by niektorý cestujúci prišiel o život.