Dejiny Nemecka: Rozdiel medzi revíziami

Po roku 1100 došlo po celom Nemecku k zakladaniu nových miest, hradov, biskupských palácov a kláštorov. Mestá sa čoskoro začali domáhať uznania rôznych municipálnych práv a slobôd ([[mestské právo]]), zatiaľ čo obyvateľstvo na vidieku si zachovávalo svoj [[nevoľník|nevoľnícky status]]. Niektoré mestá získali titul [[slobodné ríšske mesto|slobodných ríšskych miest]], ktoré nepodliehali kniežatám či biskupom, ale boli podriadené priamo cisárovi. Takéto mestá boli ovládané majetným patriciátom (často kupcami bohatnúcimi z diaľkového obchodu). Remeselníci vytvárali [[cech]]y, riadené striktnými pravidlami. Nárastom obchodu s východnými a severnými krajinami vzrastal význam hlavných obchodných centier a prístavov združených v tzv. [[hanza|hanzovej lige]], v ktorej čele stalo mesto [[Lübeck]]. V tej istej dobe začal proces východnej kolonizácie. Zakladaním miest a dedín na slovanských územiach východne od [[Labe]] došlo k rozšíreniu nemeckej kultúry do oblastí ako sú [[Čechy]], [[Morava]], [[Sliezsko]], [[Pomoransko]], [[Prusko (historické územie)|Prusko]] a [[Poľsko]].

 

 

Medzi rokmi 1184 a 1186 dosiahla moc Štaufov v Nemecku svoj vrchol. Postavenie feudálnych vládcov v Nemecku bolo účinne podkopávané ustavovaním cisárskych úradníkov "ministerialov". [[Rytierstvo]] a dvorný život zažívali svoj najväčší rozkvet, čo viedlo k rozmachu nemeckej kultúry a literatúry.