Opera: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace
d wikilinky
Riadok 8:
 
== Dejiny ==
Po zániku antickej drámy a komédie doprevádzanej hrou na lýre, sa v stredoveku divadelné predstavenia obmedzili na nábožensky ladené predstavenia v chrámoch. S nástupom renesancie v 16. storočí vzrastal aj záujem oživiť antické divadlo. Texty niektorých antických divadelných hier sa zachovali, ale keďže Gréci nepoznali noty, nikto nevedel (a nevie dodnes) aká hudba existovala v antickom grécku. Bolo preto potrebné vymyslieť niečo nové – spevácky štýl ktorý by vyjadroval pocity a vášne. V záujme oživenia antickej hudobnej drámy bol v poslednej štvrtine 16. storočia vo [[Florencia|Florencii]] založený spolok Camerata pod vedením grófa [[Giovanni Baldini|Giovanniho Baldiniho]]. Prvé pokusy vykonal [[Vincenzo Galilei]], ale 1. skutočnú operu ''Dafne'' napísal [[Jacopo Peri]] v roku [[1594]], ktorá sa bohužiaľ nezachovala. V roku [[1600]] napísal pri príležitosti svadby [[Henrich IV. (Francúzsko)|Henricha IV.]] a Márie Medici operu ''Eurydice''. Tieto opery ešte zďaleka nemali súčasnú formu. Boli to hudobne oveľa jednoduchšie, asi pol hodiny trvajúce diela, ale znamenali zrod nového úspešného žánru.
 
V 17. storočí, v období [[barok]]a, došlo v značnému rozvoju opery. V roku [[1640]] vzniklo v [[Benátky|Benátkach]] 1. operné divadlo ''San Cassiano'' a čoskoro ho nasledovali divadlá v ďalších talianskych mestách. Majstrom opery sa v tom čase stal [[Claudio Monteverdi]], ktorý pôsobil v Mantove a neskôr v Benátkach. V [[Neapol]]e mu konkuroval [[Alessandro Scarlatti]], ktorý sa so svojimi 115 operami stal najplodnejším operným skladateľom všetkých čias a zaslúžil sa aj o rozvoj árie, ako samostatnej hudobnej jednotky. Svojou veľkoleposťou nadchla opera aj francúzske publikum a neskôr prenikla aj do nemeckých krajín a Anglicka. Benátčan [[Francesco Cavalli]] napísal operu pri príležitosti sobáša francúzskeho kráľa [[Ľudovít XIV.|Ľudovíta XIV.]], [[Marc Antonio Cesti]] pri príležitosti sobáša cisára [[Leopold I.|Leopolda I.]]. Prvé opery vznikali teda hlavne pre panskú spoločnosť. Na rozdiel od vrchnosti, mešťania túžili viac po veselosti, ako po dráme. Spočiatku sa zábavný štýl sústredil na preklenutie dlhej prestávky medzi dejstvami, keď boli potrebné komplikované prestavby scény. Za zakladateľa komickej opery (opera buffa) sa považuje [[Giovanni Battista Pergolesi]], ktorý v roku [[1752]] počas prestávky dávno zabudnutej opery ''Il Prigioniero Superbo'', uviedol svoju krátke dielo ''La serva padrona'' (Slúžka pani), ktorým sa preslávil. Komickú operu na prelome 18. a 19. storočia preslávil [[Domenico Cimarosa]]. Na neho potom nadviazali aj mnohí významní romantickí operní autori.