Davisti: Rozdiel medzi revíziami

Prvé číslo DAVu vyšlo v roku 1924.<ref>Literárny kritik a publicista Daniel Okáli zomrel pred 25 rokmi [online]. TASR, [cit. 2013-02-26]. [http://www.teraz.sk/knihy/literarny-kritik-a-publicista-daniel-ok/29349-clanok.html Dostupné online.]</ref> Skupina DAV nebol spolok spisovateľov, ale akési voľné združenie autorských individualít, ktoré počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] odsudzovali [[fašizmus]]. Skupina DAV sa zaoberala otázkami umenia, filozofie, literatúry, kritiky, politiky atď. Davisti ovplyvnili vývin [[marxizmus|marxizmu]] na [[Slovensko|Slovensku]] (genéze vývoja davistov a vzťahu davistov k spoločenským témam sa podrobne venuje [[Dalimír Hajko]] v knihe ''Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku'' a Štefan Durg v knihe ''Dav a davisti''.). Medzi spolupracovníkov od začiatku patrili [[Peter Jilemnický]], [[Ladislav Novomeský]] a [[Ladislav Szántó]].<ref name=":0" /> Ďalšími členmi DAV-u boli [[Ján Poničan]], [[Eduard Urx]], [[Jozef Tomášik – -Dumín]], Jarko Elen, Jozef Zindra a ďalší. V posledných ročníkoch mladšej generácie publikoval pre DAV [[Gustáv Husák]], [[Alexander Matuška]], Michal Chorváth, Jozef Rybák a [[Andrej Bagar]].<ref name=":2" /> Po roku 1929 sa presunulo ťažisko tvorby z oblasti literatúry a umenia do oblasti politickej, sociálnej, ekonomickej a ideologickej problematiky. Davisti kritizovali [[konzervativizmus]], reakčné prúdy v politickom živote, odhaľovali nebezpečenstvo fašizmu a hlásili sa k [[internacionalizmus|internacionalizmu]]; kritizovali policajný teror proti pracujúcim ([[Košúty (okres Galanta)|Košúty]], 1931).<ref>CHMELÁR, E. ''Pamätník obetiam kapitalizmu - Pri príležitosti 80. výročia udalostí v Košútoch.'' 2011. [http://humanisti.sk/view.php?cisloclanku=2011050025 Dostupné online].</ref> Venovali sa nielen otázkam triedneho boja, analýze [[Kapitalistická spoločnosť|kapitalistickej spoločnosti]], [[Internacionalizmus|internacionalizmu]] a [[Nacionalizmus|nacionalizmu]], ale aj otázkam [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]] a špecifickým problémom Slovenska, najmä kritike slovenskej [[buržoázia|buržoázie]], jej [[politika|politiky]], [[kultúra|kultúry]] a [[ideológia|ideológie]].<ref>HAJKO, Dalimír. ''Začiatky marxistickej filozofie na Slovensku.'' Bratislava: Pravda, 1987. s. 195</ref> Orientovali inteligenciu vo svetonázorových otázkach k učeniu [[Karol Marx|Karola Marxa]], [[Engels|Bedricha Engelsa]] a [[Vladimir Iľjič Lenin|V. I. Lenina]]; <!-- v otázkach dejín, [[kultúra|kultúry]] a života na Slovensku; --> prispievali k poznávaniu [[Sovietsky zväz|sovietskej]] kultúry.