Juraj Buchholtz (1688): Rozdiel medzi revíziami

Študoval v [[Rožňava|Rožňave]] a Kežmarku, v rokoch [[1708]] {{--}} [[1713]] absolvoval štúdium [[teológia|teológie]] v [[Gdansk]]u, [[Greifswald]]e, [[Lipsko|Lipsku]] a [[Wittenberg]]u. Po ukončení štúdií roku [[1714]] sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v [[Paludza|Paludzi]] a odv rokurokoch [[17721722]]{{--}}[[1728]] dobol smrtirektorom ev.a v. školy v Kežmarku. Pobyt v Kewžmarku využil nielen na vzdelávanie detí, ale aj na skúmanie prírody. Autor viacerých štúdií o [[losos]]och v rieke [[Poprad (rieka)|Poprad]] a v [[Dunajec|Dunajci]], o liečivých prameňoch vo [[Vyšné Ružbachy|Vyšných Ružbachoch]] o [[Demänovské jaskyne|Demänovských jaskyniach]]. Skúmal a zakreslil aj [[Silická Ľadnica|Silickú Ľadnicu]], i [[Domica|Domicu]]. Mapu Demänovskej jaskyne urobil ako prvú na Slovensku. [[Matej Bel]] ju v roku [[1723]] uverejnil vo svojom diele ''Hungariae antiquae et novae prodromus'' (Posol starého a nového Uhorska). Napísal štúdiu o charaktere vetrov vo Vysokých Tatrách. Išiel v stopách svojho otca Juraja Buchholtza staršieho, uskutočňoval krátke i dlhšie vychádzky do Vysokých Tatier. KeďBádal pôsobilspolu v Paludzi, stal sa dobrým znalcom [[Západné Tatry|Západných Tatier]]. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval [[Matej Bel|Mateja Bela]] o týchto horách. So svojimiso študentmi sapo vybral v roku [[1724]] do [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] a ktajomstvách [[Zelené pleso|ZelenémuZeleného plesu]] pod [[Jastrabia veža|Jastrabou vežouplesa]]. Túto vysokohorskú túru opísal v ''Relation von der Carpathischen Reise'' v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku [[1736]] svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]] z roku [[1717]] s podrobnou legendou.