4 529
úprav
d (+ref) |
d (rozšírenie, aktualizácia, wikilinky, externé odkazy) |
||
== Život a dielo ==
Študoval v [[Rožňava|Rožňave]] a Kežmarku, v rokoch [[1708]] {{--}} [[1713]] absolvoval štúdium [[teológia|teológie]] v [[Gdansk]]u, [[Greifswald]]e, [[Lipsko|Lipsku]] a [[Wittenberg]]u. Po ukončení štúdií roku [[1714]] sa stal Buchholtz rektorom ev.a.v. artikulárnej školy v [[Paludza|Paludzi]] a
Keď pôsobil v Paludzi, stal sa dobrým znalcom [[Západné Tatry|Západných Tatier]]. Bol to on, ktorý v najväčšej miere informoval [[Matej Bel|Mateja Bela]] o týchto horách. So svojimi študentmi sa vybral v roku [[1724]] do [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]] a k [[Zelené pleso|Zelenému plesu]] pod [[Jastrabia veža|Jastrabou vežou]]. Túto vysokohorskú túru opísal v ''Relation von der Carpathischen Reise'' v Annales physico–medicorum, Breslau 1725. V archíve kežmarského lýcea je zoznam školských úloh, ktoré dal Buchholtz roku [[1736]] svojim žiakom. Mali opísať príčiny výstupov na tatranské štíty. Buchholtz je autorom prvej známej panorámy Tatier. Ide o ceruzkou kreslený pohľad na hory od [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]] z roku [[1717]] s podrobnou legendou.
Buchholtz sa venoval aj astronómii. Svoje poznatky uverejnil v rokoch [[1723]] – [[1726]] vo Vroclavských análoch ''Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten''. Bol aj literárne činný. S manželkou Alžbetou Platty (Plathy) mal syna Pavla.<ref>Časopis Vysoké Tatry, In. Bohuš, Ivan, Kto bol kto vo Vysokých Tatrách, roč. IX. čís. 3/70, str. 28-29</ref><ref>[http://www.kezmarok-sk.szm.com/osobnosti/buchholtz-juraj-ml/index.htm Buchholtz online]</ref>▼
Buchholtz sa venoval aj astronómii. Pozoroval slnečné a mesačné úkazy. Svoje poznatky uverejnil v rokoch [[1723]] – [[1726]] vo Vroclavských análoch ''Sammlung von Natur und Medizin - wie auch hierzu gehörigen Kunst und Literatur - Geschichten''. Tu pravidelne uverejňoval svoje meteorologické pozorovania. Počas rokov [[1723]] {{--}} [[1726]] uverejnil vo Vroclavských análoch vyše 50 článkov, s pozoruhodnými zaujímavosťami. Napríklad, napísal, že 1. marca a 14. júna [[1726]] bolo v Kežmarku vidieť dve slnká, 29. januára [[1724]] bolo na celom Spiši zemetrasenie s dvoma otrasmi.
▲
Po Buchholtzovi [[Uhorský karpatský spolok]] pomenoval ''Zbojnícke plesá''. Po roku [[1918]] však názov zapadol do zabudnutia. Meno Juraja Buchholtza je zapísané na zozname osobností [[UNESCO]].<ref>Baráthová Nora: Juraj Buchholtz mladší a jeho šlánky o Spiši vo Vroclavských análoch. In: Z minulosti Spiša, Ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči. IX. - X. roč. 2001/2002. Levoča 2002, s. 153 - 160</ref><ref>Bohuš, Ivan: Tatry očami Buchholtzovcov, Martin, Osveta 1988.</ref>
== Referencie ==
|
úprav