Psychoakustika: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
drobné úpravy |
dve drobné úpravy |
||
Riadok 21:
Podrobnejší výskum dolného prahu počutia zistí, že dolná hranica počutia závisí od frekvencie. Takto, meraním najnižšie intenzity testovacích tónov rôznych frekvencií sa získava krivka absolútneho prahu počutia – ATH. Ucho je zvyčajne najcitlivejšie, teda má najnižší prah počutia, v rozsahu frekvencií 1{{--}}5 kHz, hoci sa tento rozsah mení s vekom, tak že klesá citlivosť nad 2 kHz.
ATH je najmenšia z [[Krivky rovnakej hlasitosti|kriviek rovnakej hlasitosti.]] Krivky rovnakej hlasitosti určuje úroveň [[tlak]]u vzduchu, na podklade rozsahu počuteľných frekvencií, ktoré ucho vníma ako rovnakej hlasitosti. Krivky rovnakej hlasitosti prvý krát merali [[Harvey Fletcher]] a [[Wilden A. Munson]] v [[Bell Labs]] v roku [[1933]], požívajúc tóny prehrávané cez slúchadlá. Údaje, ktoré získali sa volajú [[Fletcher-Munsonove krivky]]. Keďže subjektívnu hlasitosť bolo obtiažne stanoviť, Fletcher-Munsonove krivky boli spriemerované cez viacero skúmaných osôb
Robinson a Dadson vylepšili metódu v roku [[1956]] a získali novú sériu kriviek rovnakej hlasitosti pre čelný zdroj zvuku v bezdozvukovej (bezodrazovej) miestnosti. [[Robinson-Dadsonove krivky]] sa stali štandardom v podobe [[Medzinárodná organizácia pre normalizáciu|ISO]] 226 v roku [[1986]]. V roku [[2003]] bol tento štandard doplnený o údaje získane z 12 medzinárodných štúdií.
Riadok 56:
== Aplikovaná psychoakustika ==
Psychoakustika už dlho symbioticky ťaží z informatiky, počítačového inžinierstva a počítačových sieti. Pionieri internetu J. C. R. Licklider a Bob Taylor
Psychoakustika zasahuje do mnohých odvetí, ako je vývoj softvérov, kde vývojári mapujú dokázané a experimentálne modely; v digitálnom spracovaní, kde zvukovo kompresné zakódovanie, ako MP3 a Opus využíva psychofyziologicko akusticky model na zväčšenie kompresného pomeru; v dizajne vysokokvalitných audio súprav pre vierohodnú reprodukciu hudby v divadlách a domácnostiach; vo vojnovom priemysle, kde vedci experimentujú z akustickými zbraňami s účelom zneškodnenia, zranenia alebo zabitia; v hudbe, vytváraním nových sluchových zážitkov prekrývaním alebo zosilnením frekvencií; v dizajne malých ale vykaných reproduktorov, ktoré využívajú fenomén fantómovej základnej výšky, aby vytvorili dojem basových tónov, ktoré reproduktor sám nedokáže vybudiť.
| |||