Julius Andreas Hefty: Rozdiel medzi revíziami

Okolo roku [[1911]] sa prisťahoval do [[Kežmarok|Kežmarku]]. Tu pôsobil ako učiteľ dejepisu na obchodnej škole. Spolu s Ottom Brucknerom sa zapojil do zimných športov ako učiteľ lyžovania. Hefty sa stal vynikajúcim horolezcom. V rokoch [[1908]] {{--}} [[1923]] uskutočnil vo Vysokých Tatrách vyše 40 zimných výstupov. Túry podnikal najmä s [[Alfred Grosz|Alfredom Groszom]], Ľudovítom Rokfalusym, Gyulom Komarnickým. So spolulezcom [[Gyula Komarnicki|Gyulom Komarnickym]] urobil prvovýstup severnou stenou [[ Malý Kežmarský štít|Malého Kežmarského štítu]] ). Bolo to 18. decembra [[1912]]. Vtedy sa začala písať horolezecká história štítu. Hefty a jeho priatelia urobili prvovýstup severozápadnou stenou na [[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]] a v roku 1913 s [[Gyula Komarnicki|Gyulom Komarnickym]] prvý zimný výstup severným hrebeňom od Gerlachovského sedla na [[Gerlachovský štít]]. Vo Vysokých Tatrách je po ňom pomenovaný žľab v južnej stene [[Jahňací štít|Jahňacieho štítu]], ktorý spolu s nimi vyliezol v roku [[1911]]. Bol jedným z najlepších odborníkov na oblasť [[Belianske Tatry|Belianskych Tatier]]. Pre turistov organizoval lyžiarsky výcvik, cvičil horských vodcov. Bol funkcionárom Karpatského spolku (Karpathenverein) a v rokoch [[1920]] {{--}} [[1937]] jeho hlavným tajomníkom.

V rokoch [[1916]] {{--}} [[1919]] bol zodpovedným redaktorom týždenníka [[Karpathen Post]] ( Karpatská pošta). Vydával ročenky Karpatského spolku ( ''Karpathen-jahrbuch''). Bol redaktorom časopisu ''Turistaság és Alpinizmus'' (Turistika a Alpinizmus) (1918-1923) i jeho pokračovateľa ''Turistik, Alpinismus, Wintersport'' (Turistika, Aplinizmus, Zimné športy) (1924-1933). Článkami propagoval turistiku, horolezectvo a zimné športy. Napísal vyše 25 prác na tieto témy. Bol autorom i spoluautorom turistických a lyžiarskych sprievodcov, publikácii o kúpeľníctve a cestovnom ruchu. Spolupracoval na vydaní mapy Vysokých Tatier, vydal horolezecký slovník. V rokoch [[1924]] {{--}} [[1939]] bol inšpektorom ev. cirkevného zboru ''Unterschwaben'' ( dnes [[Červený Kláštor]])

Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa v novinách [[Karpathen Post]] usiloval o vytvorenie samostatnej Spišskej republiky, ktorá mala byť vyhlásená 6. decembra [[1918]]. Keď Kežmarok obsadila čs. armáda prepustili ho zo školy a 20. februára [[1920]] zatkli. Bol väznený v [[Košice|Košiciach]], [[Ilava|Ilave]] a v [[Bratislava|Bratislave]]. Keď ho prepustili býval v [[Tatranská Polianka|Tatranskej Polianke]]. Ani tu neustal v propagátorskej činnosti. Veľa cestoval po Európe, aby svojimi prednáškami prilákal do Tatier a na [[Spiš]] turistov. V roku [[1928]] ho úrady zbavili štátneho občianstva, ale až pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]], okolo roku [[1938]], sa presťahoval do Budapešti, kde zomrel a je pochovaný.<ref>Hefty, J.A.: Turistický denník (27.7.1914 - 16.12.1916 - rukopis)</ref><ref>Hochberger, Ernst: Die Namen der Hohe Tatra in vier Sprachen - Herkunf und Bedeutung, Karpatendeutches Kulturwerk Slowakai, Karlsruhe, 2007</ref><ref>Rainer, Rudolf, P.SDS - Ulreich, Eduard: Karpathendeutches Biographisches Lexikon, Stuttgart, 1988, s.125</ref><ref>Slovenský biografocký slovník, Matica slovenská, 1987, s.308</ref>