Mária Ferenčuhová: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
 
== Životopis ==
Mária Ferenčuhová je významnou osobnosťou súčasnej slovenskej poézie. Ako sama uviedla v rozhovore pre časopis ''.týždeň'', písaniu sa venuje už od čias základnej školy, no k poézii sa dostala až na hranici dospelosti, teda v 18-19 rokoch. “Až keď som ich začala písať do počítača, získala som správny odstup od patetických výkrikov, ba čo viac, zrazu mal text kontinuitu, smer, nebolo to len také zapisovanie myšlienkových pochodov utrápenej adolescentky. Textový editor ma zachránil, lebo uložiť slová za sebou rukou a definitívne je pre mňa skoro nemožné.”
 
Na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde v súčasnosti prednáša dejiny a teóriu dokumentárneho filmu, vyštudovala filmovú dramaturgiu a scenáristiku, postgraduálne dejiny a teóriu filmu. Neskôr študovala vedy o reči na École des hautes études en sciences sociales v Paríži. Pôsobila ako členka odbornej poroty na početných filmových festivaloch (ArtfilmFest, Fest Anča, MFDF Jihlava…), venuje sa prekladu z francúzskeho jazyka a je redaktorkou filmovo-teoretického časopisu ''Kino-Ikon'', kam pravidelne prispieva prieskumom rétorických mantinelov slovenského dokumentárneho filmu po roku 1945, ktorý je súčasťou národného projektu Digitálna audiovízia, ktorý od roku 2011 realizuje Slovenský filmový ústav (SFÚ) v spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS).
 
== Charakteristika tvorby ==
 
Ferenčuhová sa v roku 2012 taktiež stala súčasťou diela ''Päť x päť. Antológia súčasnej slovenskej poézie''. Ide o zbierku básní autorov na scéne po roku 1989 - okrem Ferenčuhovej Ivan Kolenič, Ján Litvák, Peter Milčák, Vladimír Puchala, Peter Macsovszky, Peter Šulej, Michal Habaj, Martin Solotruk, Andrej Hablák, Nóra Ružičková, Ľuboš Bendzák, Diana Tuyet-Lan Nguyen, Eva Lukáčová, Lucia Eggenhofferová, Marián Grupač, Peter Bilý, Ján Gavura, Katarína Kucbelová, Radoslav Tomáš, Marcela Veselková, Veronika Dianišková, Elena Hidvéghyová-Yung, Pavol Garan a Joe Palaščák. Cieľom antológie bolo predstaviť autorov mladšej strednej a najmladšej generácie (portréty autorov napísal Ján Gavura).
 
* V roku 2013 prispela Mária Ferenčuhová svojou autorskou interpretáciou do publikácie ''Ako sa číta báseň (Dvadsaťsedem autorských interpretácií)'' zostavenou Petrom Milčákom a Mariánom Milčákom. Cieľom slovenských básnikov rôznych generácií (okrem Ferenčuhovej Ľuboš Bendzák, Jana Bodnárová, Miroslav Brück, Ľubomír Feldek, Mária Ferenčuhová, Róbert Gál, Ján Gavura, Andrej Hablák, Mila Haugová, Daniel Hevier, Igor Hochel, Karol Chmel, Rudolf Jurolek, Juraj Kuniak, Taťjana Lehenová, Marián Milčák, Peter Milčák, Anna Ondrejková, Joe Palaščák, Daniel Pastirčák, Dana Podracká, Stanislava Repar, Peter Repka, Nóra Ružičková, Ladislav Šimon a Ján Zambor) bolo prekonať interpretačnú krízu, neadekvátny rešpekt či odpor k básnickému textu. Problém sa pritom týka najmä stredoškolskej oblasti, ktorej sa autori takýmto spôsobom usilovali pomôcť a napísali dostatočne zrozumiteľné a inštruktívne úvahy nad vlastnými básňami.
 
Doposiaľ poslednou Ferenčuhovej výraznou literárnou činnosťou je zostavenie publikácie ''Dokumentárny film v krajinách V4'' (2014). Kolektív autorov (okrem Ferenčuhovej Lucie Česálková, Teréz Vincze, Anna Misiak, Balázs Varga, Martin Palúch, Mikolaj Jazdon a Žofia Bosáková) sa v nej venujú non-fiction produkciíi v krajinách dnešnej Vyšehradskej štvorky od roku 1945 až po súčasnosť, pričom ponúkajú štúdie o konkrétnych filmoch, žánroch a trendoch určujúcich podobu stredoeurópskej dokumentárnej kinematografie v danom období. Kniha je primárne určená študentom rovnomenného predmetu, ktorý na Mária Ferenčuhová vedie na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
 
Anonymný používateľ