Mária Ferenčuhová: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 318 bajtov ,  pred 5 rokmi
chýba zhrnutie úprav
 
== Životopis ==
Mária Ferenčuhová je významnou osobnosťou súčasnej slovenskej poézie. Ako sama uviedla v rozhovore pre časopis ''.týždeň'', písaniu sa venuje už od čias základnej školy, no k poézii sa dostala až na hranici dospelosti, teda v 18-19 rokoch. “Až keď som ich začala písať do počítača, získala som správny odstup od patetických výkrikov, ba čo viac, zrazu mal text kontinuitu, smer, nebolo to len také zapisovanie myšlienkových pochodov utrápenej adolescentky. Textový editor ma zachránil, lebo uložiť slová za sebou rukou a definitívne je pre mňa skoro nemožné.”<ref>http://www.tyzden.sk/casopis/12936/maria-ferencuhova-divo-preskakujem-obrubniky/</ref>
 
Na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde v súčasnosti prednáša dejiny a teóriu dokumentárneho filmu, vyštudovala filmovú dramaturgiu a scenáristiku, postgraduálne dejiny a teóriu filmu. Neskôr študovala vedy o reči na École des hautes études en sciences sociales v Paríži. Pôsobila ako členka odbornej poroty na početných filmových festivaloch (ArtfilmFest, Fest Anča, MFDF Jihlava…), venuje sa prekladu z francúzskeho jazyka a je redaktorkou filmovo-teoretického časopisu ''Kino-Ikon'', kam pravidelne prispieva prieskumom rétorických mantinelov slovenského dokumentárneho filmu po roku 1945, ktorý je súčasťou národného projektu Digitálna audiovízia, ktorý od roku 2011 realizuje Slovenský filmový ústav (SFÚ) v spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS).
 
== Tvorba ==
Prvú básnickú zbierku ''Skryté titulky'' vydala talentovaná Mária Ferenčuhová v roku 2003. Charakterizuje ju odvrátená strana videnia vlastnej skúsenosti, neuzavreté kapitoly, vyjadrenia objavov, protirečení a sklamaní. Ferenčuhová pracuje s poeticko- epickou gradáciou, postmodernými prvkami, formálnymi znakmi, segmentáciou a dekompozíciou. V jednotlivých básňach je prítomné aj čosi ako “filmový strih”, ktorý však na seba nesie literárnu podobu a pôsobí tak ako sonda do priestoru autorkinej duše. Texty ''Skrytých titulkov'' údajne vznikli ako poznámky na okraj neexistujúceho denníka v čase, keď Ferenčuhová žila v Paríži a neskôr v Prahe. Podľa jej slov “v oboch mestách dosť dlho na to, aby som tam sa necítila ako turistka, no príliš krátko na to, aby som v nich prestala byť cudzinkou”.<ref>http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/maria-ferencuhova</ref>
 
V roku 2008 vydala Mária Ferenčuhová svoju druhú básnickú zbierku s názvom ''Princíp neistoty''. Tentoraz odhaľuje smer pohybu od mestských priestorov k introspekcii a k udomácneniu. Štruktúru zbierky tvoria dlhšie básnické celky, ktoré sú tematicky prepojené. Ferenčuhová zvolila lyricko-epický spôsob písania a prostredníctvom fragmentov jednotlivých príbehov popisuje vnútorný, intímny svet. Prítomné sú motívy odcudzenia, hľadania či plynutia času. Mária Ferenčuhová vydala v rámci filmovo-teoretického záujmu aj publikáciu odborného charakteru.
 
* MAŤOVČÍK, A. a kol.: Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia (2. vydanie). Bratislava -Martin: LIC a SNK 2008, s. 563 – 564.
* http://www.tyzden.sk/casopis/12936/maria-ferencuhova-divo-preskakujem-obrubniky/
* http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/maria-ferencuhova
Anonymný používateľ