Rozdelenie Berlína: Rozdiel medzi revíziami

chýba zhrnutie úprav
[[Obrázok:Bln11Occupied dividedBerlin.jpgsvg|thumb|220px250px|RozdelenýSektory Berlínrozdeleného Berlína]]
Povojnové '''rozdelenie [[Berlín]]a do štyroch sektorov''', z ktorých potom vznikol [[Západný Berlín]] a [[Východný Berlín]], patrí k najznámejším prejavom [[studená vojna|studenej vojny]] medzi víťaznými mocnosťami [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].
 
== Poznámky k terminológii ==
{| border=0 cellpadding=0 cellspacing=5 align=right width=195px style="margin: 0 0em 0 1em;"
|-
|colspan=2 align=center bgcolor=#efefef|<small>'''Sektory povojnového Berlína'''</small>
|-
|align=center width=90|<br />[[Obrázok:Germany after WWII Berlin zones USA.png|90px]]<br /><small>americký</small>
|align=center width=90|<br />[[Obrázok:Germany after WWII Berlin zones UK.png|90px]]<br /><small>britský</small>
|-
|align=center width=90|[[Obrázok:Germany after WWII Berlin zones F.png|90px]]<br /><small>francúzsky</small>
|align=center width=90|[[Obrázok:Germany divided Berlin East.png|90px]]<br /><small>sovietsky</small>
|}
Pomenovanie pôvodného rozdeleného Berlína je rovnako rozporuplné ako pojmy pre obe časti rozdeleného Nemecka. Okrem skutočnosti, že pre obe časti rozdeleného mesta existovali tak úradné ako aj jednoduchšie vžité hovorové názvy, došlo z ideologických dôvodov k tomu, že úradné názvy jednej strany neboli druhou stranou uznávané (a tie hovorové už vôbec nie).
 
'''Západná terminológia''' používala úradne pojem ''Berlin (West)'' pre západnú časť mesta, pojem ''Berlin (Ost)'' pre východnú časť mesta (niekedy s pomlčkou pred ''West'' alebo ''Ost'').
 
'''Východná terminológia''' potom vychádzala z trochu komplikovanejších, aj keď politicky celkom jednoznačných pojmov: ''Eigenständige politische Einheit Westberlin'' ("Samostatná politická jednotka Západný Berlín" – v nemčine písané dohromady) pre západnú časť mesta a ''Berlin, Hauptstadt der DDR'' ("Berlín, hlavné mesto NDR") pre východnú časť mesta; v zoznamoch literatúry ako sídlo vydavateľstiev potom často aj ''Berlin (DDR)''.
 
V hovorovom označení, aj na západe a východe sa obe časti volali jednoducho ''West Berlin'' a ''Ost Berlin'', teda po slovensky '''''Západný Berlín''''' a '''''Východný Berlín'''''. Toto označenie sa na západe používalo čiastočne aj v tlači, televízii atď. V tomto príspevku (ako aj v ďalších článkoch o Berlíne) sa používajú tieto vžité, aj keď nie úradné názvy.
 
== Rozdelenie mesta a politický status ==
[[Súbor:Berlinermauer.jpg|thumb|250px|Berlínsky múr]]
 
K politickému rozdeleniu Berlína došlo v roku [[1948]] v dôsledku [[Berlínska blokáda|Berlínskej blokády]]. Situácia sa vyhrotila najmä založením dvoch nemeckých štátov v roku [[1949]], z nich jeden, NDR, vyhlásil sovietsky sektor Berlína za svoje hlavné mesto. K územnému a tým faktickému rozdeleniu mesta došlo potom [[13. august]]a [[1961]] stavbou [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] (rozdelenie mesta sa skončilo až pádom Berlínskeho múru [[9. november|9. novembra]] [[1989]]).
 
 
== Mestské obvody podľa sektorov ==
[[Súbor:Germany_divided_Berlin_West_district_names.png|thumb|250px|Západný Berlín]]
[[Súbor:Germany_divided_Berlin_East_district_names.png|thumb|250px|Východný Berlín]]
Z dvanástich mestských obvodov západných sektorov vznikol Západný Berlín, z pôvodne ôsmich obvodov sovietskeho sektoru vznikol Východný Berlín. K jednotlivým sektorom patrili tieto mestské obvody:
 
{| class="wikitable" border=0 style="background:#FDF5E6" align="center"
|style="width:150px;" bgcolor="#d3d3d3" | [[ObrázokSúbor:FlagUS offlag the48 United Statesstars.svg|35px]] '''americký'''
|style="width:150px;" bgcolor="#d3d3d3" | [[ObrázokSúbor:Flag of the United Kingdom.svg|35px]] '''britský'''
|style="width:150px;" bgcolor="#d3d3d3" | [[ObrázokSúbor:Flag of France.svg|35px]] '''franúzsky francúzsky'''
|style="width:150px;" bgcolor="#d3d3d3" | [[ObrázokSúbor:Flag of the Soviet Union.svg|35px]] '''sovietsky'''
|- valign=top
|-
| Kreuzberg<br />Neukölln<br />Schöneberg<br />Steglitz<br />Tempelhof<br />Zehlendorf
| Kreuzberg
| Charlottenburg<br />Spandau<br />Tiergarten<br />Wilmersdorf
| Tiergarten
| Reinickendorf<br />Wedding
| Friedrichshain<br />Hellersdorf<br />Hohenschönhausen<br />Köpenick<br />Lichtenberg<br />Marzahn<br />Mitte<br />Pankow<br />Prenzlauer Berg<br />Treptow<br />Weißensee
| Mitte
|-
| Neukölln
| Charlottenburg
| Wedding
| Prenzlauer Berg
|-
| Tempelhof
| Wilmersdorf
|  
| Friedrichshain
|-
| Schöneberg
| Spandau
|  
| Pankow
|-
| Steglitz
|  
|  
| Weißensee
|-
| Zehlendorf
|  
|  
| Lichtenberg
|-
|  
|  
|  
| Treptow
|-
|  
|  
|  
| Köpenick
|-
|  
|  
|  
| Marzahn
|-
|  
|  
|  
| Hohenschönhausen
|-
|  
|  
|  
| Hellersdorf
|}
 
 
== Vývoj cestovného styku ==
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = vertikálny
| hlavička = Dve strany jednej tabule na hraniciach Západného Berlína pri [[Checkpoint Charlie]]
| šírka = 250
| [[Obrázok:obrázok1 = Bln12 leaving.jpg|250px]]
| popis1 = Pri odchode
| obrázok2 = CheckpointCharlie2007.JPG
| popis2 = ...a vstupe
|}}
 
Od roku [[1952]] nemohli občania Západného Berlína navštevovať NDR, od roku [[1961]] bol pre nich uzatvorený aj Východný Berlín (a prerušené telefonické spojenie).
 
Až začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia došlo k '''''rokovaniam o uľahčení ciest''''' medzi obidvomi nemeckými štátmi a medzi Západným a Východným Berlínom (rokovanie štyroch veľmocí v Berlíne), ktoré prebiehali paralelne k rokovaniam medzi vládami SRN a Sovietskeho zväzu v Moskve. [[17. december|17. decembra]] [[1971]] vlády SRN a NDR podpísali dohodu o tranzite, 20. decembra [[1971]] sa dohodol západoberlínsky senát s vládou NDR o cestovných modalitách pre obyvateľov Západného Berlína, 3. august 1972 bol potom v Berlíne podpísaný záverečný dokument dohody štyroch mocností.
 
{| border=1 style="float:right; width:250px;" cellpadding=0 cellspacing=3
|-
| [[Obrázok:Bln12 leaving.jpg|250px]]
|-
| [[Obrázok:Berlin entering.jpg|250px]]
|-
| align="center"| Dve strany jedného návestia
|}
 
Výsledkom týchto rokovaní a dohôd bolo – okrem iného – uľahčenie spojenia medzi Západným Berlínom a SRN a po dlhom čase umožnenie návštev západoberlínskych občanov do Východného Berlína (a NDR) na 30 dní za rok. Aj pre len niekoľkohodinovú návštevu bolo nutné niekoľko dní vopred požiadať o takzvanú priepustku. Napriek tomu bolo ročne zaregistrovaných okolo troch miliónov návštev západoberlínskych občanov vo Východnom Berlíne a NDR.
 
Okrem takzvaných tranzitných '''''pohraničných prechodov''''' pre cesty do SRN existovalo v Berlíne osem prechodov medzimestských, niektoré len pre chodcov, a často rozdelené na prechody len pre cudzincov, občanov SRN a občanov Západného Berlína. K najznámejším prechodom patrili [[Checkpoint Charlie]] (len pre cudzincov) a prechod len pre chodcov na stanici metra a mestskej dráhy Friedrichstraße (takzvaný ''Tränenpalast'', po slovensky „Palác sĺz“).
 
Návštevy občanov NDR do Západného Berlína (ako aj SRN) boli po celý čas obmedzované len na vysokých funkcionárov, diplomatov a dôchodcov.
 
== Berlínske kuriozity ==
Jednou z kuriozít rozdeleného Berlína bola prevádzka západoberlínskeho '''''metra'''''. Trasa dvoch línií viedla cez územie Východného Berlína, bez toho aby tu platila zásada [[exteritorialita|exteritoriality]]. Zastávky na východoberlínskom území boli síce uzatvorené (s výnimkou stanice Friedrichstraße), a ich nástupištia však boli kontrolované ozbrojenou pohraničnou strážou NDR.
 
'''''Mestskú dráhu''''' ([[S-Bahn]]), zabezpečujúcu dopravu na území Západného Berlína, až do roku 1984 spravovali východonemecké železnice (''Deutsche Reichsbahn''), čo viedlo počas dlhých rokov nielen k bojkotu tohoto dopravného prostriedku západoberlínskymi obyvateľmi, ale aj k bojkotu zo strany senátu: stanice novo stavaných línií metra v Západnom Berlíne boli plánované tak, že nebolo možné prestupovať na S-Bahn.
Jednou z kuriozít rozdeleného Berlína bola prevádzka západoberlínskeho '''''metra'''''. Trasa dvoch línií viedla cez územie Východného Berlína, bez toho aby tu platila zásada [[exteritorialita|exteritoriality]]. Zastávky na východoberlínskom území boli síce uzatvorené (s výnimkou stanice Friedrichstraße), ich nástupištia však boli kontrolované ozbrojenou pohraničnou strážou NDR.
 
Ako ďalšiu kuriozitu možno uviesť, že k Západnému Berlínu patrilo aj niekoľko exkláv na územi NDR, najznámejšia z nich bola obývaná obec [[Steinstücken]], ležiaca len niekoľko stoviek metrov za hranicami mesta. Obyvatelia museli byť čiastočne zásobovaný vrtuľníkmi americkej armády. Až v roku 1971 bolo výmenou pozemkov zriadené cestné spojenie so Západným Berlínom.
'''''Mestskú dráhu''''' ([[S-Bahn]]), zabezpečujúcu dopravu na území Západného Berlína, až do roku 1984 spravovali východonemecké železnice (''Deutsche Reichsbahn''), čo viedlo počas dlhých rokov nielen k bojkotu tohoto dopravného prostriedku západoberlínskymi obyvateľmi, ale aj k bojkotu zo strany senátu: stanice novo stavaných línií metra v Západnom Berlíne boli plánované tak, že nebolo možné prestupovať na S-Bahn.
 
== Pozri aj ==
* [[Berlín]]
* [[StudenáZápadný vojnaBerlín]]
* [[Studená vojna]]
 
[[Kategória:Berlín]]
2 271

úprav