Štefan Schwarz (matematik): Rozdiel medzi revíziami

 

== Životopis ==

 

Od 1. 10. [[1937]] bol asistentom matematického ústavu Karlovej univerzity v Prahe. V roku [[1939]] sa vrátil na Slovensko a od 1. 3. 1939 pôsobil na I. ústave matematiky [[Slovenská technická univerzita v Bratislave|Slovenskej vysokej školy technickej]] v Bratislave ako asistent, neskôr ako suplent. Od roku [[1943]] bol angažovaný aj na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Slovenskej univerzity]] v Bratislave. V novembri [[1944]] bol deportovaný do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]], ktorý bol oslobodený v apríli [[1945]].<br />

Prednášal mnohé matematické disciplíny: základné kurzy pre technikov, diferenciálne rovnice, teória funkcií komplexnej premennej, matematická fyzika, špeciálne prednášky z algebry a ďalšie. V prvom desaťročí existencie Prírodovedeckej fakulty UK navštevovali jeho prednášky aj poslucháči tejto fakulty, pre ktorých konal aj špeciálnu výučbu. Bol vynikajúcim a obľúbeným prednášateľom, ktorý ovládal zriedkavé umenie podať aj najzložitejšie výsledky zrozumiteľným a prístupným spôsobom. Jeho vedecké semináre boli miestom výchovy nových vedeckých kádrov. Pod jeho vedením vyrástlo 20 kandidátov vied, medzi nimi J. Bosák, J. Eliáš, J. Gruska, J. Ivan, V. Kolibiarová, B. Riečan, Z. Riečanová a ďalší významní slovenskí matematici. Veľkej obľube sa tešili voľné prednášky pre absolventov a učiteľov SVŠT, ktoré jednak približovali poslucháčom nové výsledky moderných matematických disciplín, jednak zásluhou širokého rozhľadu prednášateľa otvárali rozsiahle perspektívy aplikácií matematiky. Vedecké dielo prof. Schwarza zahŕňa osem vydaní monografií a učebných textov, vyše stovky pôvodných vedeckých prác a zasahuje do takých disciplín, ako sú teória konečných polí, teória pologrúp, boolovské a stochastické matice, harmonická analýza a teória čísel. V teórii pologrúp zohral v svetových reláciách zakladateľskú rolu. Jeho teoretické výsledky našli uplatnenie v teórii automatov, teórii kódovania a kryptológie. Aplikovateľnosti jeho diela veľmi napomohol široký rozhľad v matematike a hlboké vzdelanie vo fyzikálnych a technických disciplínach, čo často dokumentoval aj v svojich prednáškach, keď použitie matematickej teórie demonštroval na príkladoch a problémoch z týchto oblastí. Dostával početné pozvania na zahraničné akcie a prednáškové pobyty, o. i. na dlhší prednáškový pobyt v USA. Odrazom jeho vedeckej aktivity bolo aj členstvo a predsedníctvo v mnohých riadiacich orgánoch vedy, redakčných radách popredných vedeckých a odborných časopisov. Bol spoluzakladateľom Matematicko-fyzikálneho časopisu SAV, ktorý sa transformáciou cez Matematický časopis na Mathematica Slovaca stal najvýznamnejším slovenským vedeckým matematickým časopisom, do r. [[1990]] stál na čele jeho redakčnej rady.<br />

Ohlas jeho vedeckej, pedagogickej a organizačnej činnosti sa prejavil v početných vyznamenanich a oceneniach. Z najvýznamnejších hodno spomenúť Zlatú medailu SAV, Zlatú medailu UK, Zlatú medailu SVŠT, Zlatú čestnú plaketu ČSAV Za zásluhy o vedu a ľudstvo, Zlatú plaketu Bernarda Bolzana Za zásluhy o rozvoj matematických vied, čestnú plaketu C. F. Gaussa, Medailu J. A. Komenského, Zlatú čestnú plaketu Dionýza Štúra Za zásluhy v prírodných vedách a Národnú cenu SR. V aktívnej vedeckej práci a v kontaktoch s vedeckou komunitou zotrvával do posledných týždňov svojho života.