|
V obci je [[latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kostol]] sv. Karola Boromejského z roku [[1707]].
'''História obce Nový Tekov'''
Obec Nový Tekov leží na pravobrežnej nive Hrona, severozápadne od Levíc. K najstarším archeologickým nálezom v tejto lokalite patrí rímsko–barbarské sídlo z 8. Až 9. storočia a slovanský kostrový hrob z 9. storočia. Súčasná obec Nový Tekov bola vytvorená zlúčením obcí Nový Tekov a Marušová v roku 1968. V stredoveku patrili obe do Tekovskej stolice.
Obec Nový Tekov sa vyvinula z trhovej osady pri Starom Tekove, kde sa už v 11. Storočí konali trhy. Prvý raz sa písomne spomínajú v roku 1320 pod názvom Chetutekhe, čo znamená Štvrtok, a v roku 1331 Zombothel – Sobota. V roku 1331 dostávajú obyvatelia osád právo slobodného sťahovania do Starého Tekova. Od roku 1338 patril Štvrtok levickému hradnému panstvu.
V chotári Nového Tekova stála aj zaniknutá stredoveká osada Segnev. Prvý raz sa spomína v roku 1156 a posledný raz v roku 1480. K úplnému osamostatneniu od Starého Tekova došlo na prelome 14. a 15. storočia. V roku 1534 sa už Nový Tekov uvádza ako Malý Tekov. V roku 1536 mala obec mlyn a 16 port. V roku 1601 mala obec 111 domov, školu a sladovňu. V roku 1968 bola k Novému Tekovu pripojená obec Marušová ( po prvý raz sa spomína v roku 1407 ako Marusfalva). V rokoch husistických ťažení do Uhorska bola obec spustošená.
V čase tureckých vojen bola dôležitým vojenským miestom pri prechode cez rieku Hron. Počas tureckej nadvlád bola obec zničená, ale obyvatelia sa vrátili. Podľa tureckého daňového spisu z roku 1664 mal Nový Tekov 59 domácností, polia, lesy, pasienky, včelín, vinice a mlyn, najčastejšími priezviskami boli Kovács, Vida, Solmosi, Tot, Szilasi, Fodor, Farogó, Veros, Szabó, Kelemon a Szonyi. Počas kureckých vojen dostal Nový Tekov od Františka II. Rákócziho ochranný list.
Obec bola ešte vtedy spojená dreveným mostom so Starým Tekovom, ktorý však začiatkom 19. storočia strhla voda. V roku 1715 mal Nový Tekov 30 daňovníkov, vinice, mlyn a krčmu. Vlastníkmi tunajších majetkov v 18. storočí boli Eeszterházyovci.
Obyvateľstvo sa živilo v prevažnej miere poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Tunajšie majetky kúpili v 19. storočí Schoellerovci, ktorí zriadili v obci známy žrebčín. Založený bol v roku 1861 pre účely odchovu ťažných a športových koní. Žrebčín Nový Tekov ponúkal možnosť jazdenia v sedle, v kočiari, alebo klusáckej sulke.
Medzi pamätihodnosti obce patria okrem archeologických nálezov, rímsko-katolícky barokovo-klasicistický kostol sv. Karola z roku 1811, reformovaný klasicistický kostol z roku 1791.
V časti Marušová sa zachovalo niekoľko pôvodných domov z 19. storočia s hospodárskymi stavbami. Pozoruhodný je aj cintorín so starými náhrobnými kameňmi.
V roku 1970 mala už spojená obec Nový Tekov 1379 obyvateľov. K 1. januáru mala obec 835 obyvateľov a 267 domov.
'''Základné info o obci'''
Obec Nový Tekov sa nachádza v levickom okrese, ktorý spadá do Nitrianskeho kraja. Tiahne sa pozdĺž pravého brehu rieky Hron v nadmorskej výške od 160-tich metrov do 350 m na morom. Jeho celková výmera 2970 ha. Najvyšším kopcom je Veľká Vápenná. Súčasťou obce sú takisto časti Marušová, Šándorhalma a Podvinica.
Obec obýva 835 obyvateľov. K občianskej vybavenosti obce patria potraviny, reštaurácia s agroturistickým komplexom, fitness centrum, pošta, obecná knižnica,materská škôlka zo školskou jedálňou v ktorej sa stravujú aj dôchodcovia.
Miestna turistická atrakcia je hlavne kompa, ktorá spája našu obec s obcou Starý Tekov cez rieku Hron.
V celej obci je zriadený vodovod. Obec je takisto splynofikovaná a je zriadená nová kanalizácia za pomoci eurofondov a vlastných prostriedkov obce.
Chotár patrí do teplej, mierne suchej oblasti. Priemerná ročná teplota je 9,5°C, januárová 2,2°C s júlová 20°C. Teda najteplejší mesiac je júl a najchladnejší je január. Priemerná letná teplota je 16,2°C.
Priemerne spadne ročne 628 mm zrážok, z toho v letných mesiacoch 350 mm a v zimných 278 mm. Snehová pokrývka s priemernou vrstvou 20 cm sa udrží niečo vyše 40 dní.
== Referencie ==
| 