Ján Juraj Rainer: Rozdiel medzi revíziami

Návštevnosť Starého Smokovca, počas pôsobenia Juraja Rainera, rástla. Kúpeľní hostia sa vyberali na turistické vychádzky do blízkeho okolia i smerom do ''Studenej doliny'', ktorá bola dobrým východiskom na túry do [[Veľká Studená dolina|Veľkej]] i [[Malá Studená dolina|Malej Studenej doliny]] na [[Skalnaté pleso]] a [[Lomnický štít]]. Rainer prišiel na dobrú myšlienku postaviť kamennú útulňu v ústí ''Studených dolín'' na ''Starolesnianskej poľane''. Myšlienku zrealizoval v roku [[1863]]. Bola to prvá priekopnícka útulňa v Tatrách. Mala len jednu izbu. V roku [[1884]] postavili urbárnici zo [[Stará lesnáLesná|Starej Lesnej]] hneď vedľa Hotel Kamzík. Význam Rainerovej útulne poklesol, ale naďalej slúžila ako nocľaháreň pre vodcov, nosičov a študentov, neskôr ako sklad paliva i garáž. [[Hotel Kamzík]] slúžil verejnosti do roku [[1980]], kedy ho zbúrali. Na poľane ostala len kamenná Rainerova útulňa. Dlho stála ako pomník minulých čias. V roku [[1993]] Správa [[TANAP]]u dala Rainerovu útulňu ako pamiatkový objekt zrekonštruovať. [[Peter Petras]], učiteľ z Kežmarku sa v roku [[1997]] podujal zrekonštruovať interiér chaty. V roku [[1998]] začala slúžiť turistom. Dodnes ju postupne so synom, novým nájomcom chaty, vylepšuje. Z útulne stala [[Rainerova chata]]<ref>Bohuš, Ivan: Osudy tatranských osád, vydavateľstvo Osveta, Martin, 1982</ref><ref>Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref><ref>Houdek, Ivan, Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport Bratislava, 1976</ref>