Verzia z 13:01, 19. január 2016 upraviť Tatransky (diskusia \| príspevky) 4 530 editací d obrázok, ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:09, 19. január 2016 upraviť vrátiť TeslaBot (diskusia \| príspevky) Boti 142 147 editací d IB norm.; dúv fix; typog.; kat.; drob. Ďalšia úprava →
Riadok 3: \| Rodné meno = \| Popis osoby = nájomca Starého Smokovca \| Portrét = Ján Juraj Rainer 1800{{--}}1872.jpg \| Veľkosť portrétu = 200px \| Popis portrétu = \| Dátum narodenia = [[3. apríl]] [[1800]] \| Miesto narodenia = [[Spišská Sobota]], [[Habsburská monarchia]] (dnes [[Slovensko]]) \| Dátum úmrtia = {{duv\|1872\|02\|23\|1800\|0804\|03}} \| Miesto úmrtia = [[Spišská Sobota]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Slovensko]]) \| Bydlisko = [[Spišská Sobota]] \| Iné mená = Riadok 33: }} '''Ján Juraj Rainer''' ( '''Johann Georg Rainer''', ~~),(~~'''Rajner''', '''Reiner'''),; (* [[3. apríl]]a [[1800]], [[Spišská Sobota]], [[~~Slovensko~~Habsburská monarchia]] – † [[23. február]]a [[1872]], [[Spišská Sobota]], [[~~Slovensko~~Rakúsko-Uhorsko]]) bol uhorský podnikateľ, nájomca [[Starý Smokovec\|Starého Smokovca]], vybudoval [[Rainerova chata\|Rainerovu chatu]]. == Životopis == Základné školy vyštudoval v Spišskej Sobote, potom študoval na [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)\|evanjelickom lýceu]] v Kežmarku. Tu ostal len dva roky. Vrátil sa do Spišskej Soboty a po vyučení prevzal otcovo mäsiarstvo. Po sobáši s podnikavou Alžbetou Bartschovou si mladí manželia prenajali hostinec v [[Poprad]]e a zásobovali ho vlastnými mäsiarskymi výrobkami. === Tatranské aktivity === Jeho meno sa spája predovšetkým s Vysokými Tatrami. [[Veľký Slavkov\|Veľkoslavskovský]] evanjelický farár [[Tomáš Mauksch]] poradil veľkostatkárovi grófovi Štefanovi Csákymu, ktorý vlastnil pozemky pod [[Slavkovský štít\|Slavkovským štítom]], aby v roku [[1793]] vybudoval na mieste, kde vyvieral prameň kyselky, poľovnícku chatu. Onedlho, na Maukschov podnet, tam v roku [[1797]] vyrástli nové budovy pre hostí. Tomáš Mauksch po nezhodách s Csákym sa utiahol do Kežmarku. O prevádzku osady sa starali rôzni nájomníci. Gróf Csáky v roku [[1833]] prenajal Smokovec manželom Rainerovcom. Podmienkou bolo, aby osadu pretvoril na kúpele, ako grófovi radil hlavný fyzikus distriktu XVI spišských miest [[Samuel Posewitz]]. Rainerovi sa to nie veľmi páčilo. Prvá jeho nájomná zmluva bola na šesť rokov. Za ročné nájomné 240 [[Zlatý (peniaze)\|zlatých]]. V zmluve mal zakotvené, že bude v letných sezónach (zimné vtedy ešte neboli) hospodárom Smokovca. Na jar roku [[1839]] si Rainer v prospekte prečítal, že [[Samuel Posewitz]], chce v [[Smižany\|Smižanoch]] postaviť vodoliečebné kúpele. Zmenil názor a rozhodol sa, že priláka do Smokovca hostí, ktorí si zvykli chodiť za podobnými aktivitami do rakúskych Álp. Rainerovci sa rozhodli využiť vysokohorské prostredie a kvalitnú kyselku na kúpeľnú liečbu a oddych. Pustili sa do pretvárania zanedbaného prostredia, o ktoré sa jeho predchodcovia nestarali, lebo si mysleli, že v tatranskom letovisku sa výhodne speňažuje len nocľah a strava. Postavili chodníky na [[Hrebienok]], k ''Slavkovskej'' a ''Peknej vyhliadke'' i na ''Karlov posed,'' stavali altánky na najlepších vyhliadkových miestach, upravili pramene, vysúšali mokriny, postavili vodovod. Veľa času venovali renovácii zanedbaných budov. Postavili nový hostinec a zriadili turistické ubytovne v štyroch zruboch. Odkúpili ich v roku [[1839]] od zlikvidovanej cholerovej základne v [[Kvetnica (Poprad)\|Kvetnici]] pri Poprade. V jednej z týchto stavieb Rainerovci zriadili vodoliečbu, podľa nového systému sliezskeho balneológa Vincenta Priessnitza (1799-1851), prvú svojho druhu vo Vysokých Tatrách, ale aj na uhorskej pôde. Rainer zvýšil ubytovaciu kapacitu. Do roku [[1839]] vyrástli v Smokovci okrem ''Vily Flóra'', ''Švajčiarsky dom'' (Schweitzer Haus, Sváczi ház - ale nie ten, ktorý stojí dodnes), ''Rigi'' a ''Čarovný dom'' (Tűndérlak). Dodnes tu stojí ''Vila Flóra'', pamiatka na tú dobu, ktorá je najstaršou zachovanou budovou v osade. Hostia nazývali manželov „pán brat“ (Herr Bruder; uram bátyám) a „pani sestra“ ( Frau Schwester; nénem asszóny). Postavili chodníky na [[Hrebienok]], k ''Slavkovskej'' a ''Peknej vyhliadke'' i na ''Karlov posed,'' stavali altánky na najlepších vyhliadkových miestach, upravili pramene, vysúšali mokriny, postavili vodovod. Veľa času venovali renovácii zanedbaných budov. Postavili nový hostinec a zriadili turistické ubytovne v štyroch zruboch. Odkúpili ich v roku [[1839]] od zlikvidovanej cholerovej základne v [[Kvetnica (Poprad)\|Kvetnici]] pri Poprade. V jednej z týchto stavieb Rainerovci zriadili vodoliečbu, podľa nového systému sliezskeho balneológa Vincenta Priessnitza (1799{{--}}1851), prvú svojho druhu vo Vysokých Tatrách, ale aj na uhorskej pôde. Rainer zvýšil ubytovaciu kapacitu. Do roku [[1839]] vyrástli v Smokovci okrem ''Vily Flóra'', ''Švajčiarsky dom'' (Schweitzer Haus, Sváczi ház – ale nie ten, ktorý stojí dodnes), ''Rigi'' a ''Čarovný dom'' (Tűndérlak). Dodnes tu stojí ''Vila Flóra'', pamiatka na tú dobu, ktorá je najstaršou zachovanou budovou v osade. Hostia nazývali manželov „pán brat“ (Herr Bruder; uram bátyám) a „pani sestra“ (Frau Schwester; nénem asszóny). Nájomnícky pomer Rainerovcov s grófom Csákym netrval dlho. Hospodársky dobre fundovaní spišskí Nemci z [[Mlynica (obec)\|Mlynice]], ktorí si prenajímali pasienky v chotári Veľkého Slavkova, vzali roku [[1841]] za 15 000 rýnskych zlatých na 32 rokov do zálohu csákyovské benefíciá, práva a pozemky a všetky budovy v Mlynici a v Smokovci, aj s predkupným právom a s právom ich prenajatia ďalším záujemcom. Dňa [[1. január]]a [[1842]] uzavreli s Rainerovcami novú nájomnú zmluvu na 30 rokov. Týkala sa letoviska a 50 katastrálnych [[Jutro\|jutár]] okolitých lesov. Podľa týchto dohôd sa Rainerovcom výslovne povolilo podľa vlastných potrieb hospodáriť v urbárskych lesoch. Mlyničania kuli železo za horúca a po vyplatení ďalších 12 000 zlatých rodine Czákyovej sa stali výlučnými majiteľmi kuriálnych majetkov v Mlynici, vrátane „kúpeľov Šmeks so všetkými budovami a s priľahlým lesom v karpatských vrchoch“. Reinerovci mali spoločensky bližšie k Mlyničanom, ako k Csákyovcom. Ale ani to Rainerovi nebránilo, aby sa proti nim v roku [[1847]] vzbúril, lebo boli pomalí vo svojich vlastníckych rozhodnutiach a prekážali mu v jeho rozhodných krokoch smerujúcich k zveľadeniu osady. Usiloval sa o zrušenie zmluvy. Chvíľu spravoval Smokovec istý Lajoš Kuszka, ale potom, ako sa Rainer s Mlyničami udobril, vrátil sa späť. Vďaka tejto epizóde sa vie, že Rainer sa zaujímal o zoológiu, lebo keď plánoval opustiť Smokovec, ponúkol Národnému múzeu v Budapešti desiatky vypchatých cicavcov a vtákov, liehové preparáty s hadmi a obojživelníkmi i rybami. ▼ ▲Nájomnícky pomer Rainerovcov s grófom Csákym netrval dlho. Hospodársky dobre fundovaní spišskí Nemci z [[Mlynica (obec)\|Mlynice]], ktorí si prenajímali pasienky v chotári Veľkého Slavkova, vzali roku [[1841]] za 15 000 rýnskych zlatých na 32 rokov do zálohu csákyovské benefíciá, práva a pozemky a všetky budovy v Mlynici a v Smokovci, aj s predkupným právom a s právom ich prenajatia ďalším záujemcom. Dňa [[1. január]]a [[1842]] uzavreli s Rainerovcami novú nájomnú zmluvu na 30 rokov. Týkala sa letoviska a 50 katastrálnych [[Jutro\|jutár]] okolitých lesov. Podľa týchto dohôd sa Rainerovcom výslovne povolilo podľa vlastných potrieb hospodáriť v urbárskych lesoch. Mlyničania kuli železo za horúca a po vyplatení ďalších 12 000 zlatých rodine Czákyovej sa stali výlučnými majiteľmi kuriálnych majetkov v Mlynici, vrátane „kúpeľov Šmeks so všetkými budovami a s priľahlým lesom v karpatských vrchoch“. Reinerovci mali spoločensky bližšie k Mlyničanom, ako k Csákyovcom. Ale ani to Rainerovi nebránilo, aby sa proti nim v roku [[1847]] vzbúril, lebo boli pomalí vo svojich vlastníckych rozhodnutiach a prekážali mu v jeho rozhodných krokoch smerujúcich k zveľadeniu osady. Usiloval sa o zrušenie zmluvy. Chvíľu spravoval Smokovec istý Lajoš Kuszka, ale potom, ako sa Rainer s Mlyničami udobril, vrátil sa späť. Vďaka tejto epizóde sa vie, že Rainer sa zaujímal o zoológiu, lebo keď plánoval opustiť Smokovec, ponúkol Národnému múzeu v Budapešti desiatky vypchatých cicavcov a vtákov, liehové preparáty s hadmi a obojživelníkmi i rybami. Smokovecké kúpele boli bohaté. Ich hodnota bola vypočítaná v roku [[1844]] na 2 865 zlatých, v roku [[1849]] už na 4 627 zlatých. Za krátkych päť rokov stúpla o viac ako 60%. Až do roku [[1867]], kedy prestal byť nájomcom, Starý Smokovec prežíval zlaté časy. Rainerovci počas svojho pôsobenia dbali o životné prostredie, úpravu parkov, iniciovali výstavbu cesty medzi Smokovcom, Mlynicou, Veľkou Lomnicou a Kežmarkom. Po smrti jeho životnej partnerky v roku [[1867]] Rainer sa stiahol do úzadia. Prenajal si v Starom Smokovci dom, v ktorom prežil, ako osamelý vdovec štyri letné sezóny, potajomky pomáhajúc svojmu nástupcovi. ▼ ▲Smokovecké kúpele boli bohaté. Ich hodnota bola vypočítaná v roku [[1844]] na 2 865 zlatých, v roku [[1849]] už na 4 627 zlatých. Za krátkych päť rokov stúpla o viac ako 60%. Až do roku [[1867]], kedy prestal byť nájomcom, Starý Smokovec prežíval zlaté časy. Rainerovci počas svojho pôsobenia dbali o životné prostredie, úpravu parkov, iniciovali výstavbu cesty medzi Smokovcom, Mlynicou, Veľkou Lomnicou a Kežmarkom. Po smrti jeho životnej partnerky v roku [[1867]] Rainer sa stiahol do úzadia. Prenajal si v Starom Smokovci dom, v ktorom prežil, ako osamelý vdovec štyri letné sezóny, potajomky pomáhajúc svojmu nástupcovi. === Rainerova útulňa === Návštevnosť Starého Smokovca, počas pôsobenia Juraja Rainera, rástla. Kúpeľní hostia sa vyberali na turistické vychádzky do blízkeho okolia i smerom do ''Studenej doliny'', ktorá bola dobrým východiskom na túry do [[Veľká Studená dolina\|Veľkej]] i [[Malá Studená dolina\|Malej Studenej doliny]] na [[Skalnaté pleso]] a [[Lomnický štít]]. Rainer prišiel na dobrú myšlienku postaviť kamennú útulňu v ústí ''Studených dolín'' na ''Starolesnianskej poľane''. Myšlienku zrealizoval v roku [[1863]]. Bola to prvá priekopnícka útulňa v Tatrách. Mala len jednu izbu. V roku [[1884]] postavili urbárnici zo [[Stará Lesná\|Starej Lesnej]] hneď vedľa Hotel Kamzík. Význam Rainerovej útulne poklesol, ale naďalej slúžila ako nocľaháreň pre vodcov, nosičov a študentov, neskôr ako sklad paliva i garáž. [[Hotel Kamzík]] slúžil verejnosti do roku [[1980]], kedy ho zbúrali. Na poľane ostala len kamenná Rainerova útulňa. Dlho stála ako pomník minulých čias. V roku [[1993]] Správa [[TANAP]]u dala Rainerovu útulňu ako pamiatkový objekt zrekonštruovať. [[Peter Petras]], učiteľ z Kežmarku sa v roku [[1997]] podujal zrekonštruovať interiér chaty. V roku [[1998]] začala slúžiť turistom. Dodnes ju postupne so synom, novým nájomcom chaty, vylepšuje. Z útulne stala [[Rainerova chata]]<ref>Bohuš, Ivan: Osudy tatranských osád, vydavateľstvo Osveta, Martin, 1982</ref><ref>Bohuš, Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, vydali Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref><ref>Houdek, Ivan, Bohuš,Ivan: Osudy Tatier, Vydavateľstvo Šport Bratislava, 1976</ref> == Referencie == Řádek 60 ⟶ 66: Starý Smokovec začiatok 19.stor..jpg\| Starý Smokovec na začiatku 19. storočia Starý a Nový Smokovec.jpg\| Starý Smokovec v 20.storočí Slovakia Stary Smokovec 129.JPG\| Vila Flóra, najstaršia budova postavená Jurajom Rainerom CalvaryVysokéTatry15Slovakia39.JPG\| Starý Smokovec na začiatku 21.storočia Starý Smokovec Chata Kamzík - Starolesnianska poľana.jpg\| Hotel Kamzík na Starolesnianskej poľane Řádek 68 ⟶ 74: HighTatras12Slovakia12.JPG\| Interiér Rainerovej chaty </gallery> {{DEFAULTSORT:Rainer, Ján Juraj}} [[Kategória:Osobnosti zo Spišskej Soboty]] [[Kategória:Uhorské osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti Vysokých Tatier]]

Ján Juraj Rainer: Rozdiel medzi revíziami