Arizácia: Rozdiel medzi revíziami

Prvé zásahy do vlastníckeho práva židov na Slovensku boli realizované formou vládnych nariadení. V marci 1939 slovenská vláda vydala nariadenie č. 40/1939 Sl. z. o mimoriadnych zásahoch do oprávnenia hostinských a výčapníckych živností, ktoré viedlo k likvidácii približne 500 židovských podnikov. V júli 1939 prijala ďalšie nariadenie č. 169/1939 Sl. z. o revízii živnostenských oprávnení a odobrala židom ďalších približne 700 koncesií. Okrem odobratia koncesie nariadenia umožňovali dosadiť do podniku správcu v prípade, ak existovali voči majiteľovi námietky. V súlade s koncepciami sz obdobia autonómie nariadenia v tejto etape ešte výslovne nezmieňovali židov, aj keď boli zamerané výlučne proti nim.<ref>{{Harvbz|Kamenec|1991|St=55}}</ref> V júni 1939 vydala vláda nariadenie o č. 137/1939 Sl. z. o dôverníkoch a dočasných správcoch v priemyselných, obchodných a remeselných podnikoch a iných majetkových podstatách, čím fakticky začal proces arizácie. Nariadenie umožnilo menovať do väčších podnikov dôverníkov, ak to vyžadovali ,,hospodárske a verejné záujmy" (priemyselné podniky s ročným obratom nad 1 milón korún a do remeselné nad 0,5 milión korún). Dôverník mal mať ,,podľa možností" aj príslušné odborné vzdelanie, znalosti a byť mravne bezúhonný (najčastejšie išlo o budúceho arizátora). Vyšším stupňom kontroly bola dočasná správa, pričom správca podnikom plne disponoval a reprezentoval ho pred úradmi. Dôverníci aj správcovia podliehali ministerstvu hospodárstva.<ref>{{Harvbz|Kamenec|1991|St=56}}</ref> Ďalšie júnové nariadenie č. 145/1939 o usmernení počtu židovských zamestnancov v lekárňach stanovilo, že Židia nesmú byť majiteľmi alebo koncesionármi lekární.