Ján Hunsdorfer (1850): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia
d +ref
Riadok 1:
'''JohannJán Hunsdorfer'''<ref>HUNSDORFER, Ján. In: ''[[Biografický lexikón Slovenska|Biografický lexikón Slovenska III G{{--}}H]]''. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 692.</ref> starší ('''JánJohann Hunsdorfer'''; * [[11. apríl]] [[1850]], [[Veľký Slavkov]], [[Slovensko]]{{--}}† [[30. máj]] [[19391917]], [[Nová Lesná]], [[Slovensko]]) bol [[horský vodca]] a [[horolezec]], [[Karpatskí Nemci|spišský Nemec]].
 
== Životopis ==
Bol otcom JohannaJána Hunsdorfera, ktorý bol tiež ako on horským vodcom. Narodil sa vo [[Veľký Slavkov|Veľkom Slavkove]], ale ako tesár sa usadil v Novej Lesnej. Do Vysokých Tatier začal chodiť už v mladom veku. Najprv ako zberateľ byliniek, honelník pri poľovačkách, neskôr ako nosič. Od roku [[1880]] bol horským vodcom. Vodcom I. triedy sa stal v roku [[1882]].
 
S prvovýstupmi začal [[27. júl]]a [[1886]], keď s [[Jozef Déry|Jozefom Dérym]] v masíve [[Spišský štít|Spišského štítu]] urobil štyri nové cesty. Prvovýstupy urobil s ''Augustom Ottom'' v roku [[1887]] na [[Svišťový štít]], [[Rovienkova veža|Rovienkovu vežu]] a [[Hranatá veža|Hranatú vežu]]. Dňa [[13. august]]a vystúpil s Englischovcami, matkou a synom na [[Javorový štít]]. Tu sa začína jeho slávna séria prvovýstupov, ktorá trvala plných sedem rokov, do roku [[1903]].
 
Rozporuplného [[Karol Englisch|Karola Englischa]] poznal už dávnejšie, asi v roku [[1896]], keď s ním vystúpil na [[Lomnický štít]]. Spolu vykonali za sedem rokov 37 prvovýstupov, z ktorých najhodnotnejšie boli: traverz do [[Malá Zmrzlá dolina|Malej Zmrzlej doliny]] popod [[Jastrabia veža|Jastrabiu vežu]] do ''Čierneho sedla'' v roku [[1898]], mnohé pokusy o výstup na [[Ostrý štít]] východným hrebeňom už v roku [[1900]], až nakoniec absolvovali výstup severnou stenou [[28. august]]a [[1902]]. Tento výstup sa stal uzlovým bodom v dejinách novodobého horolezectva. [[Karol Englisch]] bol viackrát obvinený z falšovania prvovýstupov, keď si pripisoval množstvo neuskutočnených výstupov, dokonca falšoval fotografie zo svojich túr. Popri ňom padol do nemilosti aj JohannJán Hunsdorfer. Nakoniec sa vyjasnili niektoré nezrovnalosti a väčšina obvinení sa nezakladala na pravde. Na tejto afére niesol svoj diel viny aj JohannJán Hunsdorfer. Aby na vodcovských túrach viac zarobil informoval svojich klientov, že túry, ktoré s nimi robí sú prvovýstupmi. Za tie klienti platili dvojnásobnú taxu. Povrávalo sa, že niektoré robil aj trikrát. Vždy pod zámienkou, že ide o prvovýstup.
 
JohannJán Hunsdorfer ukončil svoju vodcovskú kariéru výstupmi v roku [[1905]] na [[Malá Litvorova|Malú Litvorovú vežu]], [[Veľká Litvorova veža|Veľkú Litvorovú vežu]] a na [[Gerlachovská veža|Gerlachovskú vežu]]. Od roku [[1906]] mal stále menej klientov. Ešte vykonal prvovýstupy v roku [[1914]], keď sa ako 64 ročný zúčastnil zimného výstupu, v rámci školenia horských vodcov, na [[Slavkovské sedlo]] a [[Východná Slavkovská veža|Východnú Slavkovskú vežu]] JV hrebeňom.
 
JohannJán Hunsdrofer vykonal 72 prvovýstupov a zostupov vo Vysokých Tatrách. Bol jedným z najaktívnejších a najväčších horských vodcov, i keď na neho padol tieň mystifikácií. Bol jedným z tých, ktorí viedli 35 účastníkov výstupu na Gerlachovský štít 18. augusta 1896, keď na vrchole odhalili pamätnú tabuľu s novým názvom: „''Štít [[František Jozef I.|Františka Jozefa]]''“ (Ferencz Józef csúcs).
 
Väčšinou vodil na populárne štíty: [[Slavkovský štít]], [[Rysy (vrch)|Rysy]], [[Východná Vysoká|Východnú Vysokú]], [[Gerlachovský štít]], [[Lomnický štít]] a mnohé iné.<ref>Časopis Vysoké Tatry. In. Andráši, Július, Horskí vodcovia II., roč. XXX, č.4/1991,s.32</ref><ref>Ročenka Uhorského karpatského spolku, 1917, In. Julius Andreas Hefty: Johann Hunsdorfer</ref>
Riadok 19:
<references />
 
{{DEFAULTSORT:Hunsdorfer, JohannJán}}
 
[[Kategória:Slovenskí horolezci]]
[[Kategória: Osobnosti z Veľkého Slavkova]]