Dejiny Nemecka: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
dBez shrnutí editace
Riadok 163:
V roku 1935 bolo [[Sársko]] opäť integrované do nemeckej ríše. V tom istom roku bola znovu zavedená branná povinnosť. Hitler následne obnovil nemeckú vojenskou silu, čím bola síce flagrantne porušená Versailleska zmluva, [[Francúzsko]] a [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]] sa obmedzili na [[protest]]y. Keď o niekoľko mesiacov neskôr Wehrmacht remilitarizoval [[Porýnie]] (1936), západné mocnosti proti tomu nijak nezakročili. V auguste 1936 sa konali v Berlíne [[olympijské hry]], ktoré sa ukázali byť ďalším veľkolepým [[propaganda|propagandistickým]] úspechom nacistického režimu.
 
Po ustanovení „osy„[[Os Berlín-Rím“Rím-Tokio|osi Berlín-Rím]]“ s [[Benito Mussolini|Mussolinim]] a po podpísaní paktu proti Kominterne s Japonskom sa Hitler cítil byť dosť silný na to, aby prešiel v zahraničnej politike do ofenzívy. 12. marca 1938 vpochodoval Wehrmacht do Rakúska.
 
Po Rakúsku obrátil Hitler svoj zrak na Československo, kde sa 3,3 miliónová menšina [[Sudetskí Nemci|sudetských Nemcov]] dožadovala autonómie. V septembri 1938 sa [[Adolf Hitler|Hitler]], [[Benito Mussolini]], [[Neville Chamberlain]] a [[Édouard Daladier]] dohodli na [[Mníchovská dohoda|konferencii v Mníchove]] na odstúpení československého [[Sudety|pohraničia]] Nemecku. Šesť mesiacov po [[Mníchov]]e, 15. marca 1939, využil rozpory medzi Čechmi a Slovákmi ako zámienku na obsadenie zvyšku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a k jeho premene v [[Protektorát Čechy a Morava]]. V tom istom mesiaci obsadili nemecké vojska prístav [[Klaipeda]] v [[Litva|Litve]]. Západná politika appeasementu tak stroskotala.