|
== Prvé hrady ==
* v širšom zmysle opevnený útvar (spravidla z kameňa) obranného a útočiskového charakteru budovaný v staroveku alebo stredoveku,
* v užšom zmysle objekt stredovekého európskeho staviteľstva, opevnené sídlo kráľa alebo šľachty a ich služobníctva z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku a obrannou (obrana hraníc, ciest), útočiskovou, obytnou, správnou, kontrolnou, reprezentačnou, hospodárskou, symbolickou alebo inou funkciou. <sup>[1]</sup>
== Obsah ==
* 1 Prvé hrady
* 2 13. – 16. storočie
* 3 17. – 18. storočie
* 4 Typológia hradov
* 5 Hrady v súčasnosti
* 6 Referencie
* 7 Literatúra
* 8 Iné projekty
== Prvé hrady ==
Stredoveké hrady a hrádky na Slovensku nadviazali na systém slovanských hradísk. Po vzniku arpádovského Uhorska, ktorého súčasťou sa stalo i územie Slovenska, sa mnohé slovanské hradiská stali administratívnymi celkami komitátov, neskôr stolíc, ktoré boli často podľa nich pomenované, a pohraničnými pevnosťami. Najintenzívnejšie sa vyvíjali hrady v Bratislave, Nitre, Novohrade, Gemeri a Spiši. Ako kráľovské hrady boli centrami komitátov a slúžili na organizovanie vojenskej služby.
== 13. – 16. storočie ==
Medzníkom vo výstavbe hradov na Slovensku sa stal tatársky vpád v roku 1241, ktorému odolali len pevné hrady s dobre organizovanou vojenskou posádkou, alebo odľahlé, prírodnými danosťami chránené miesta. V záujme posilnenia obrany krajiny kráľ Belo IV. podporoval stavbu kamenných hradov, na čo udeľoval šľachticom rozsiahle donácie. V 2. polovici 13. storočia došlo u nás k masívnej výstavbe hradov, ktoré sa budovali podľa ustálených typov hradov v strednej Európe. V tomto období vznkli nové objekty hradov (Ľubovniansky hrad, Slanský hrad a i.) alebo sa prestavovali a opevňovali staršie hrady (Považský,Bratislavský,Spišský).
V 14. – 15. storočí sa mnohé kráľovské hrady stali majetkom šľachty, ktorá ich prestavovala na rodové sídla (Krásna Hôrka). Vojenský význam hradov vzrástol v polovici 15. storočia počas vnútorných nepokojov v krajine (bratríci a i.). V súvislosti s osmanskou expanziou sa zreorganizovala obrana krajiny; po roku 1530 sa začali opevňovať staršie hrady (Vígľašský hrad, Modrý Kameň a i.), prestavovať (Červený Kameň, Levický hrad), budovať nové pevnosti (Nové Zámky, Leopoldov) a na pevnosti prestavovať aj niektoré kláštory (Hronský Beňadik, Bzovík).
== 17. – 18. storočie ==
Zvyšky muriva Tematínskeho hradu
V 17. a začiatkom 18. storočia boli viacerá hrady strediskami protihabsburských stavovských povstaní, počas ktorých boli niektoré úplne zničené (Šášovský hrad, Trebišovský hrad) a mnohé na rozkaz cisára Karola VI. Habsburského z roku 1711 boli zbúrané. Väčšina z nich už nebola obnovená, ďalšie padli za obeť požiarom či iným pohromám.
S rozvojom vojenskej techniky v 18. storočí stratili hrady svoj pôvodný obranný význam, prestávali byť administratívnymi centrami stolíc a zmenou bytovej kultúry prestávali vyhovovať podmienkam bývania a začali strácať i charakter rodinných sídel. Majitelia ich opúšťali a usadzovali sa v pohodlnejších kaštieľoch a kúriách, mnohokrát stavaných neďaleko hradov či v podhradiach.
V historickom vývoji Slovenska zohrali hrady významnú úlohu predovšetkým ako centrá politickej, hospodárskej, administratívnej a vojenskej správy feudálnych panstiev. Stav a vývoj hradov sa menil najmä v súvislosti s ich obrannou funkciou. Neustále sa zdokonaľovali pôvodné jednoduché pevnosti opevnené valmi z hliny a dreva (palisády), ktoré sa v 10. – 12. storočí začali nahrádzať kamennými hradbami.
== Typológia hradov ==
Podľa polohy v teréne rozoznávame hrady výšinné, postavené na vrcholoch kopcov alebo na skalných ostrohoch (Bratislavský hrad, Trenčiansky hrad, Ľubovniansky hrad, Ostrý Kameň, Beckovský hrad, Oravský hrad) a nížinné hrady, vybudované na rovine a často chránené vodnými plochami či priekopami (Viniansky hrad). Na Slovensku prevládajú hrady výšinné.
Základnú zložku najstarších gotických hradov tvorila obytná veža s opevnením, od 13. storočia obranná veža (donjon), obytný palác postavený na najchránenejšom mieste a hradné opevnenie. V 14. a 15. storočí sa hrady rozširovali o ďalšie opevnenia utvárajúce hradné nádvoria. Do hradov sa vstupovalo jednou alebo viacerými bránami, ktoré boli chránené vežami. Na vonkajších nádvoriach boli hospodárske budovy, mlyny, zásobárne, obydlia hospodárskych úradníkov, sklady a dielne. Na hlavnom nádvorí bývala studňa alebo cisterna a obytná veža, ktorá mala na prízemí sklady, na prvom poschodí obydlie hradného pána, nad ním strážnicu. V hrade s palácom slúžila veža len na obranu. Hradný pán býval na druhom poschodí paláca, pod ním bola rytierska sieň a na prízemí sklady. V 14. a 15. storočí sa na hradoch budovali i kaplnky. V obrannej funkcii hradu sa od 13. storočia pôvodné ťažisko presunulo z obrannej veže na hradné múry, v ktorých boli zabudované ďalšie veže a bašty.
Po hromadnom opúšťaní hradov od začiatku 18. storočia, najmä keď ich opustili posledné vojenské posádky zabezpečujúce dočasné obranné funkcie, sa väčšina hradov vplyvom poveternostných podmienok a bez náležitého udržiavania menila na rozvaliny. Niektoré boli koncom 19. storočia zreštaurované a prestavané na pohodlnejšie zámky a opäť nadobudli význam ako rodové sídla (Bojnický zámok, Smolenický zámok).
== Hrady v súčasnosti ==
Tvarová turistická značka pre zrúcaniny hradov a iných pamiatok používaná na Slovensku
Dvadsiate storočia (najmä obdobie po druhej svetovej vojne) sa nieslo v znamení obnovy a rozsiahlych rekonštrukcií viacerých hradných objektov a ich pretváranie na využitie na kultúrne účely (múzeá, galérie). Tak svoje nové uplatnenie našli Bratislavský hrad, Oravský hrad, Červený Kameň, Spišský hrad, Ľubovniansky hrad či Trenčiansky hrad.
Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje a chráni okolo 180 hradov, z ktorých sú mnohé významnými architektonickými a historickými svedkami národnej histórie a viaceré národnými kultúrnymi pamiatkami (Bratislavský hrad, Devínsky hrad, Beckovský hrad, Červený Kameň, Krásna Hôrka, Strečniansky hrad, Trenčiansky hrad, Nitriansky hrad).
== Referencie ==
#
# hrad in: ''Encyclopaedia Beliana'' 6
== Literatúra ==
* Kol. autorov, ''Encyklopédia Slovenska'', Veda, Bratislava, 1978
*
*
== Iné projekty ==
* '''Wikicitáty''' ponúkajú citáty od alebo o '''Hrad'''
* '''Commons''' ponúka multimediálne súbory na tému '''Hrad'''
Kategórie:
* Stavby
* Hrady a zámky
== Navigačné menu ==
* Neprihlásený/á
* Diskusia
* Príspevky
* Vytvoriť účet
* Prihlásiť sa
* Stránka
* Diskusia
* Čítať
* Upraviť
* Upraviť zdroj
* Zobraziť históriu
* Hlavná stránka
* Portál komunity
* Krčma
* Posledné úpravy
* Náhodná stránka
* Pomoc
* Podpora
=== Tlačiť/exportovať ===
* Vytvoriť knihu
* Stiahnuť ako PDF
* Verzia na tlač
=== Iné projekty ===
* Wikicitáty
* Commons
=== Nástroje ===
* Odkazy na túto stránku
* Súvisiace úpravy
* Nahrať súbor
* Nahrať na Commons
* Špeciálne stránky
* Trvalý odkaz
* Informácie o stránke
* Dátová položka
* Citovať túto stránku
=== V iných jazykoch ===
* Afrikaans
* Alemannisch
* Aragonés
* العربية
* Asturianu
* Azərbaycanca
* تۆرکجه
* Boarisch
* Žemaitėška
* Беларуская
* Беларуская (тарашкевіца)
* Български
* Brezhoneg
* Bosanski
* Català
* Čeština
* Cymraeg
* Dansk
* Deutsch
* Ελληνικά
* English
* Esperanto
* Español
* Eesti
* Euskara
* فارسی
* Suomi
* Français
* Gaeilge
* Galego
* Avañe'ẽ
* עברית
* Hrvatski
* Hornjoserbsce
* Kreyòl ayisyen
* Magyar
* Հայերեն
* Bahasa Indonesia
* Ido
* Íslenska
* Italiano
* 日本語
* Basa Jawa
* 한국어
* Latina
* Limburgs
* Lietuvių
* Latviešu
* Македонски
* मराठी
* Bahasa Melayu
* မြန်မာဘာသာ
* Nedersaksies
* Nederlands
* Norsk nynorsk
* Norsk bokmål
* Nouormand
* Occitan
* Polski
* Português
* Română
* Armãneashti
* Русский
* Sicilianu
* Scots
* Srpskohrvatski / српскохрватски
* Simple English
* Slovenščina
* Shqip
* Српски / srpski
* Svenska
* Тоҷикӣ
* ไทย
* Türkçe
* Татарча/tatarça
* Українська
* Oʻzbekcha/ўзбекча
* Tiếng Việt
* Walon
* Winaray
* 中文
* Bân-lâm-gú
* 粵語
Upraviť odkazy
* Čas poslednej úpravy tejto stránky je 12:32, 14. december 2015.
* Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Stredoveké hrady a [[Hrádok (stavba)|hrádky]] na Slovensku nadviazali na systém slovanských [[Hradisko (archeológia)|hradísk]]. Po vzniku arpádovského Uhorska, ktorého súčasťou sa stalo i územie Slovenska, sa mnohé slovanské hradiská stali administratívnymi celkami komitátov, neskôr stolíc, ktoré boli často podľa nich pomenované, a pohraničnými pevnosťami. Najintenzívnejšie sa vyvíjali hrady v [[Bratislavský hrad|Bratislave]], [[Nitriansky hrad|Nitre]], [[Novohrad]]e, [[Gemer]]i a [[Spišský hrad|Spiši]]. Ako kráľovské hrady boli centrami komitátov a slúžili na organizovanie vojenskej služby.
| 