Zlato (minerál): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Charakteristika: fix |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 7:
Mineral_Zaradenie= I/A.01-40|
Mineral_Objavenie= pravek|
Mineral_Povod= z anglosaského slova ''gold''
Mineral_Status= prijatý|
Mineral_Prijaty= 1959|
Riadok 21:
Mineral_Objem= 67,85|
Mineral_ZJ= 4|
Mineral_Tvary= drôtiky, kríčkovité tvary, nuggety, zriedka kryštály tvaru [[oktaéder|oktaédra]]|
Mineral_Dvojca= podľa plochy {111}|
Mineral_Farba= žltý, zlatý, žltočervený|
Riadok 73:
Mineral_2VV= |
Mineral_Dvojlom= |
Mineral_Tvrdost= 2,5
Mineral_Hustota= 16
Mineral_Stiepatelnost= |
Mineral_Lom= |
Riadok 81:
Mineral_Magnetizmus= |
Mineral_Radioaktivita= |
Mineral_Odroda= [[elektrum]], [[porpezit]], [[rodit]]|
}}
'''Zlato''' je [[minerál]] kryštalizujúci v [[Kubická sústava|kubickej sústave]], chemicky je tvorené prvkom [[zlato]] (Au) s prímesami.
==Charakteristika==
Zlato je kubický minerál. Kryštály zlata tvoria kocky alebo oktaédre, ktoré sa však vyskytujú veľmi zriedkavo. Väčšinou sa vyskytuje v podobe rádovo milimetrových zrniek, šupiniek, [[nuget]]ov alebo [[dendrit]]ov. Jeho žiarivá, výrazne žltá farba je odolná voči oxidácii. Zlato často obsahuje pomerne veľa [[striebro|striebra]], s ktorým vytvára
==Vznik==
Riadok 93:
Vzniká najmä na hydrotermálnych žilách, často v asociácii s [[kremeň]]om a [[sulfid]]mi, hlavne [[pyrit]]om, [[arzenopyrit]]om, [[chalkopyrit]]om, [[telurid]]mi ako je [[sylvanit]], [[calaverit]] a [[krennerit]]. Sú rozoznávané viaceré typy hydrotermálnych ložísk zlata.
Hypotermálne (vysokoteplotné,
Ďalšími spôsobmi nahromadenia zlata je leterálne sekrécia, teda vyluhovanie zlata fluidami z blízkych hornín napr. [[metabazit]]ov, alebo v blízkosti [[strižná zóna|strižných zón]]. Niekedy tiež býva zlato pomerne horne zastúpené v [[porfýr]]ových rudách medi, alebo [[skarn]]och, kde asociuje s [[skupina granátu|granátom]].<ref name="goldexplor"/>
Riadok 115:
V Európe sú mineralogicky zaujímavé nálezy menších lístočkov zlata sú z [[Rosia Montana]] v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Významné ložiská sa nachádzajú aj na Ruskom [[Ural (pohorie)|Urale]] okolo [[Berezovsk]]a. Tiež na Sibíri v povodí riek [[Lena (rieka)|Lena]] a [[Kolyma (rieka)|Kolyma]].<ref name="Korbel,Novak"/>
V Česku sú
== Využitie ==
|