Zlato (minerál): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Vegetator (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 7:
Mineral_Zaradenie= I/A.01-40|
Mineral_Objavenie= pravek|
Mineral_Povod= z anglosaského slova ''gold'' -  – ''žltý''|
Mineral_Status= prijatý|
Mineral_Prijaty= 1959|
Riadok 21:
Mineral_Objem= 67,85|
Mineral_ZJ= 4|
Mineral_Tvary= drôtiky, kríčkovité tvary, nuggety, zriedka kryštály tvaru [[oktaéder|oktaédra]]|
Mineral_Dvojca= podľa plochy {111}|
Mineral_Farba= žltý, zlatý, žltočervený|
Riadok 73:
Mineral_2VV= |
Mineral_Dvojlom= |
Mineral_Tvrdost= 2,5- – 3|
Mineral_Hustota= 16- – 19,3|
Mineral_Stiepatelnost= |
Mineral_Lom= |
Riadok 81:
Mineral_Magnetizmus= |
Mineral_Radioaktivita= |
Mineral_Odroda= [[elektrum]], [[porpezit]], [[rodit]]|
}}
'''Zlato''' je [[minerál]] kryštalizujúci v [[Kubická sústava|kubickej sústave]], chemicky je tvorené prvkom [[zlato]] (Au) s prímesami.
 
==Charakteristika==
Zlato je kubický minerál. Kryštály zlata tvoria kocky alebo oktaédre, ktoré sa však vyskytujú veľmi zriedkavo. Väčšinou sa vyskytuje v podobe rádovo milimetrových zrniek, šupiniek, [[nuget]]ov alebo [[dendrit]]ov. Jeho žiarivá, výrazne žltá farba je odolná voči oxidácii. Zlato často obsahuje pomerne veľa [[striebro|striebra]], s ktorým vytvára prirozenúprirodzenú zliatinu elektrum, ktorá obsahuje aspoň 20 % striebra.<ref name="King,1996">King, R.J., 1996: Minerals explained 21: Gold. Geology Today, 12, 4, s. 155–160</ref>. V prípade striebornej prímesy môže mať bledšiu farbu. Okrem striebra môže bežne obsahovať prímes [[meď|Cu]], [[selén|Se]], [[bizmut|Bi]], [[platina|Pt]], [[teluridy|teluridov]] a [[irídium|Ir]].<ref>Paffengolc, K. N. a kolektív, 1973, Geologičeskij slovar. Tom 1 A-M, Nedra, Moskva s. 259</ref>. Má zlatožltý vryp, je nepriehľadné a má kovový lesk. Tvrdosť 2,5 až 3. Hustota sa pohybuje od 15,6 do 18,3 g/cm<sup>3</sup>, resp. až 19,32 g/cm<sup>3</sup>.<ref name="goldexplor">Macdonald, E. H., 2007, Handbook of gold exploration and evaluation. Woodhead Publishing Limited, Abington, 647 s.</ref><ref>Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 46</ref> Taví sa pri 10641 064,58 °C. Jeho zaujímavými vlastnosťami sú [[kujnosť]] a [[ťažnosť]], vďaka čomu môže byť vytepané do formy extrémne tenkej fólie alebo natiahnuté do formy tenkého vlákna.
 
==Vznik==
Riadok 93:
Vzniká najmä na hydrotermálnych žilách, často v asociácii s [[kremeň]]om a [[sulfid]]mi, hlavne [[pyrit]]om, [[arzenopyrit]]om, [[chalkopyrit]]om, [[telurid]]mi ako je [[sylvanit]], [[calaverit]] a [[krennerit]]. Sú rozoznávané viaceré typy hydrotermálnych ložísk zlata.
 
Hypotermálne (vysokoteplotné, 300–600300 – 600 °C), v ktorých sa vyskytuje zlato s nízkym obsahom Ag, zvyčajne s [[arzenopyrit]]om, a ďalšími minerálmi. Mezotermálne (strednoteplotné, 200-300 °C) ložiská sú zvyčajne bohaté na [[chalkopyrit]] a [[pyrit]]. Epitermálne (nízkoteplotné, 50-200 °C) ložiská bežne obsahujú zlato aj striebro, vyskytujú sa [[telurid]]y, [[selenid]]y, [[stibnit]] a podobné minerály. Zlaté zrudnenie je veľmi často sprevádzané [[propylitizácia|prolpylitizáciou]], ktorá alteruje pôvodné horniny a nahrádza ich [[epidot]]om, [[chlorit]]om, [[albit]]om a [[karbonát]]mi.<ref name="goldexplor"/>
 
Ďalšími spôsobmi nahromadenia zlata je leterálne sekrécia, teda vyluhovanie zlata fluidami z blízkych hornín napr. [[metabazit]]ov, alebo v blízkosti [[strižná zóna|strižných zón]]. Niekedy tiež býva zlato pomerne horne zastúpené v [[porfýr]]ových rudách medi, alebo [[skarn]]och, kde asociuje s [[skupina granátu|granátom]].<ref name="goldexplor"/>
Riadok 115:
V Európe sú mineralogicky zaujímavé nálezy menších lístočkov zlata sú z [[Rosia Montana]] v [[Rumunsko|Rumunsku]]. Významné ložiská sa nachádzajú aj na Ruskom [[Ural (pohorie)|Urale]] okolo [[Berezovsk]]a. Tiež na Sibíri v povodí riek [[Lena (rieka)|Lena]] a [[Kolyma (rieka)|Kolyma]].<ref name="Korbel,Novak"/>
 
V Česku sú pekné nálezy známe lokality [[Krepice]] pri [[Vodňany|Vodňanoch]].
 
== Využitie ==