Univerzita Komenského v Bratislave: Rozdiel medzi revíziami

}}</ref> a takmer 2 400 zahraničných študentov z 70 krajín sveta. Každoročne prijíma Univerzita Komenského do prvých ročníkov štúdia takmer 8 000 nových študentov, ktorí si môžu vybrať z ponuky 668 študijných programov.<ref>http://uniba.sk/studium/</ref> Univerzita Komenského je aj významnou vedeckou inštitúciou. Študuje na nej viac ako 2 500 doktorandov.

[[11. júl]]a 1919 nadobudol účinnosť zákon o založení Československej štátnej univerzity v Bratislave, ktorý [[27. jún]]a prijalo Národné zhromaždenie. Prednášky sa konali v slovenskom a českom jazyku. [[31. júl]]a 1919 začali pôsobiť [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|evanjelická]] a [[Univerzita Komenského v Bratislave, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta|rímskokatolícka bohoslovecká fakulta]] a [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|lekárska fakulta]], ktorá fungovala spočiatku s 11 českými profesormi. [[11. november|11. novembra]] 1919 bola univerzita premenovaná na Univerzitu Komenského. V roku [[1921]] začala pôsobiť [[Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta|právnická fakulta]] a [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|filozofická fakulta]] spočiatku len s českými profesormi. Prvým [[rektor (vysoká škola)|rektorom]] univerzity v rokoch [[1919]] -  – [[1921]] bol [[Kristián Hynek]].

Asi polovica českých [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorov]] sa vrátila na svoje pôvodné pracoviská ešte pred rokom [[1938]]. Ostatní boli vyhnaní po vzniku [[Slovenská republika (1939  –  1945)|vojnovej Slovenskej republiky]], keď sa [[rektor]]om Univerzity Komenského stal [[Vojtech Tuka]].

V roku [[1939]] bola univerzita premenovaná na Slovenskú univerzitu, v roku [[1954]] späť na Univerzita [[Jan Amos Komenský|Komenského]]. V roku 1940 vznikla [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedecká fakulta]], [[4. január]]a [[1947]] otvorili [[Univerzita Komenského v Bratislave, Pedagogická fakulta|Pedagogickú fakultu]], zriadenú v roku 1946, v roku 1952 vznikla [[Univerzita Komenského v Bratislave, Farmaceutická fakulta|fakulta farmaceutická]], v roku 1960 [[Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta telesnej výchovy a športu|telesnej výchovy a športu]], v roku 1964 pedagogická v Trnave, v roku 1980 [[Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave|matematicko-fyzikálna]]. V roku 1966 začala v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] fungovať pobočka Lekárskej fakulty, ktorá sa v roku 1969 osamostatnila a vytvorila samostatnú [[Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine|Lekársku fakutlu]], v roku 1991 premenovanú na Jesseniovu fakultu<ref>Kolektív autorov, ''Ottova praktická encyklopédia Slovensko.'' Ottovo nakladatelství, Praha, 2008, s. 588 </ref>. V roku 1990 do zväzku univerzity opätovne vstúpila [[Evanjelická bohoslovecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Evanjelická bohoslovecká]] a [[Univerzita Komenského v Bratislave, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta|Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta]]. V roku [[1991]] vznikla [[Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulta managementu]] a najneskôr v roku [[2002]] i [[Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied|Fakulta sociálnych a ekonomických vied]]. V roku 2009 univerzita zaviedla unifikovaný systém elektronického zápisu predmetov [[AIS2]].

Pôvodným vlastníkom pozemku bol [[Ján Pálffy]]. V roku [[1918]] [[štát]] pozemok skonfiškoval. Začiatkom dvadsiatych rokov bol vrátený dedičom [[Ján Pálffy|J. Pálffyho]], ktorí sa uzavretím dohody s Mestským notárskym úradom dňa [[19. januára]] [[1921]] zaviazali opraviť chátrajúce budovy. Neskôr pozemok odkúpila Továreň na káble v Bratislave, ktorá ho [[22. marca]] [[1924]] predala [[Štát|štátuštát]]u, v zastúpení Ministerstvom obchodu a verejných prác za 2,6 miliónov [[Kč]].

Nákresy budov určených na zbúranie vypracoval a mestskému zastupiteľstvu predložil [[17. septembra]] [[1929]] O. Melecha. S [[demolácia|demoláciou]] objektov sa začalo v roku [[1930]]. Mestský [[notársky úrad]] vydal [[27. marca]] [[1930]] [[stavebné povolenie]] na stavbu budovy „Štátny obchodný dom v Bratislave“. V tejto súťaži sa zúčastnili viacerí významní [[architekt]]i, medzi nimi aj [[Alois Balán]] s [[Jíří Grossman|Jířím Grossmanom]] či [[Antonín Černý]]. Prvú cenu získal [[akademický architekt]] [[František Krupka]] ([[1885]]  –  [[1963]]), ktorý prišiel na [[Slovensko]] roku [[1919]] z [[Viedeň|Viedne]], kde pracoval v ateliéri svetoznámeho secesného architekta, [[Morava (región)|moravského]] rodáka [[Joseph Maria Olbrich|J. M. Olbricha]]. Realizovaním stavby bola poverená Českomoravská stavebná spoločnosť. Na architekta vplývali neskoršie [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistické]] trendy len okrajovo a ako jeden z mála udržal vo svojej tvorbe vyvážené a zreteľne čitateľné tradičné hodnoty.

V rámci spolupráce s univerzitou sa ďalej realizovali interiéry zasadacej miestnosti vedeckej rady Univerzity Komenského pri rektoráte a interiéry vedeckej rady [[Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta|Právnickej fakulty Univerzity Komenského]]. Rekonštrukciami týchto významných celkov dostala univerzita reprezentačné priestory, ktoré zodpovedajú jej celospoločenskému i medzinárodnému postaveniu.

| Strany = 21- – 23

* [http://www.uniba.sk www.uniba.sk] -  – oficiálna stránka Univerzity Komenského