Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 696 bajtov ,  pred 6 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (preklepy)
Bez shrnutí editace
[[Súbor:MacedonEmpire.jpg|right|thumb|Mapa Helénskej ríše Alexandra Veľkého]]
 
'''Staroveké Grécko''' bola vyspelá európska kultúra. Zemepisne sa vzťahuje na oblasť [[Grécko|súčasného Grécka]] aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi - [[Cyprus (ostrov)|Cyprus]], Turecké[[Malá Ázia|maloázijské]] pobrežie Egejského mora ([[Iónia]], [[Dorida]], Aiolida), [[Sicília|Sicíliu]], južné [[Taliansko]] a rozptýlené sídla na pobreží dnešného [[Albánsko|Albánska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Egypt]]a, [[Francúzsko|Francúzska]], [[Líbya|Líbie]], [[Rumunsko|Rumunska]], [[Španielsko|Španielska]] či [[Ukrajina|Ukrajiny]].
 
Staroveké Grécko sa spravidla datuje pre celú Grécku históriu pred spojením s [[Staroveký Rím|Antickým Rímom]] (okolo [[3000 pred Kr.]] až [[146 pred Kr.]]). Je niekedy rozšírené aj o obdobie pod Rímskou nadvládou (posledné staroveké [[Olympijské hry (starovek)|Olympijské hry]] sa konali v roku [[393]] ,prípadne až do slovanských nájazdov do Grécka v 6. stor.).
 
''Staroveké Grécko'' položilo základy západnej kultúry. Grécka kultúra mala veľký vplyv na [[Staroveký Rím]], ktorý ju ďalej rozšíril na mnohé miesta Európy. Staroveké Grécko malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu, umenie a architektúru.
== Geografia ==
Pôvodné pevninské Grécko sa rozkladalo prevažne na území dnešného Grécka. Rozdelovalo sa na [[Makedónia|Makedóniu]] (severovýchod), [[Epirus]] (severozápad), [[Tesália|Tesáliu]], a juh krajiny tvorili kraje [[Evrytania]], [[Dorida]], [[Lokrida]], [[Aitólia]], [[Akarnania|Akarnania,]] [[Boiótia]], [[Atika (kraj)|Atika]] a polostrov [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]] (s regiónmi [[Achája (historické územie)|Achája]], [[Argolis (historické územie)|Argolida]], [[Arkádia (historické územie)|Arkádia,]] [[Mesenia]] a [[Lakónia]]. Významné ostrovy pevninského Grécka boli [[Kréta]], [[Eubója]], [[Kyklady]], [[Salamina]] a [[Ejina|Aigina.]] Grécko je prevažne hornatá krajina, najväčšia hora je [[Olymp]], iné pohoria sú [[Pindos]], [[Taygetos]], [[Chlomo]], [[Erymanthos]], [[Athamanika]], [[Parnon]] a iné. Grécko má tiež bohaté vodné zdroje a mnoho riek, najznámejšie sú [[Acherón]], [[Elissonas|Elisson]], [[Pineios]], [[Eurótas]], [[Spercheios]], [[Pineios]], [[Aliakmonas|Haliakmon,]] [[Vardar|Axios]], [[Struma (rieka)|Strymon]] a [[Nestos]]. Severné Grécko (Epirus, Macedonia) boli prevažne vidiecke kraje, mestské centrá boli najmä na juhu a v [[Malá Ázia|Malej Ázií]], najvýznamnejšie mestá Grécka boli [[Atény]], [[Sparta]], [[Izmir|Smyrna]], [[Efez]], [[Milét|Milétos]], [[Pergamon]], [[Téby (Bojócia)|Téby]], [[Korint]], [[Patra]], [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos,]] [[Olympia (Grécko)|Olympia]],
 
[[Delfy]], či [[Solún]] a [[Pella]].
<!--
==Osídľovanie gréckymi kmeňmi (2200/2000 pred Kr.)==
 
Hlavným prameňom k poznaniu dejín peloponézskych vojen je dielo gréckeho historika [[Thukydides|Thukydida]], na ktorého nadviazal [[Xenofon]]. Okrem toho sa zachovali aj viaceré nápisy, ktoré informujú o uzatváraní spojenectiev medzi jednotlivými štátmi, účty o nákladoch na budovanie lodí a ďalšie pramene.
 
<!--
== Literatúra ==<!--
==Obdobie vlády [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] (336 - 323 pred Kr.)==
==Helenistické obdobie (323 - 30 pred Kr.)==
==Grécko pod nadvládou Ríma ([[146 pred Kr.]] – [[330]])==
-->
Grécka literatúra začína v 9. stor. pred Kr. Homérom. Gréci vymysleli moderný epos, drámu, teda komédiu a tragédiu a historiografiu. Najvýznamnejší starovekí spisovatelia boli napr. [[Sofokles]], [[Euripides]], [[Aischylos]], [[Aristofanes]], [[Thoukydides]], [[Hérodotos]] či [[Plutarchos z Chaironeie]]. Z filozofov najznámejší Platón a Aristoteles.
 
== Staroveké Grécko-Pedagogika ==
Staroveké Grécko je kolískou [[Antická filozofia|antickej filozofie]], ktorá sa stala základom súčasnej európskej [[filozofia|filozofie]], ale aj [[veda|vedy]] a [[technika|techniky]].
 
Grécku filozofiu nazývame antickou filozofiou. Je to súhrn filozofických učení, ktoré rozvíjali myslitelia v starogréckej i starorímskej spoločnosti od konca 7. storočia až do 6. storočia pred Kr. Vznik filozofie v antickom Grécku bol dôsledkom hlbokých premien gréckej spoločnosti a človeka v nej. Filozofia vznikla v maloázijskej [[Iónia|Iónií]], kde miestni vysoko civilizovaní Gréci preberali rozličné myšlienkové podnety od vyspelých orientálnych národov. Práve tu vzniká milétska (iónska) škola, ktorá položila základy filozofie. Pôvodná rodová spoločnosť sa rozpadá a vznikajú štáty. Majetkovú a sociálnu rovnosť v rode nahrádza sociálno-ekonomická nerovnosť vo vytvárajúcej sa otrokárskej spoločnosti. Tieto zmeny spôsobili, že zanikajú tradičné mýtické predstavy o svete a vytvárajú sa vedecké názory a abstraktno-filozofické predstavy o skutočnosti. Filozofia sa rozšírila aj do iných centier gréckej kultúry, najmä do Atén a tiež do južnej Itálie (známa [[Eleatská škola]]).
 
Vývoj otrokárskeho zriadenia zodpovedá aj vývoj filozofie.
* Burian, Jan - Oliva, Pavel: Civilizace starověkého Středomoří. Praha 1984
* Pečírka, Jan a kol.: Dějiny pravěku a starověku. II. Praha 1989
* Ιστορία του Ελληνικού έθνους 1/28. 2000. Αθήνα.
* Μαυροματάκη, Ελλάδα αναμέσα στο μύθο και την ιστορία. 2004. Αθήνα.
 
[[Kategória:Staroveké Grécko| ]]
1 266

úprav