Verzia z 23:24, 27. január 2016 upraviť Epikouros (diskusia \| príspevky) 1 266 editací Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 00:04, 28. január 2016 upraviť vrátiť Epikouros (diskusia \| príspevky) 1 266 editací Bez shrnutí editace Značka: vizuálny editor Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Location greek ancient.svg\|thumb\|right\|Staroveké Grécko okolo roku [[500 pred Kr.]]]]'''Staroveké Grécko''' bola vyspelá európska kultúra. Zemepisne sa vzťahuje na oblasť [[Grécko\|súčasného Grécka]] aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi - [[Cyprus (ostrov)\|Cyprus]], [[Malá Ázia\|maloázijské]] pobrežie Egejského mora ([[Iónia]], [[Dorida]], Aiolida), [[Sicília\|Sicíliu]], južné [[Taliansko]] a rozptýlené sídla na pobreží dnešného [[Albánsko\|Albánska]], [[Bulharsko\|Bulharska]], [[Egypt]]a, [[Francúzsko\|Francúzska]], [[Líbya\|Líbie]], [[Rumunsko\|Rumunska]], [[Španielsko\|Španielska]] či [[Ukrajina\|Ukrajiny]].▼ ~~[[Súbor:Location greek ancient.svg\|thumb\|right\|Staroveké Grécko okolo roku [[500 pred Kr.]]]]~~ ~~[[Súbor:MacedonEmpire.jpg\|right\|thumb\|Mapa Helénskej ríše Alexandra Veľkého]]~~ ▲'''Staroveké Grécko''' bola vyspelá európska kultúra. Zemepisne sa vzťahuje na oblasť [[Grécko\|súčasného Grécka]] aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi - [[Cyprus (ostrov)\|Cyprus]], [[Malá Ázia\|maloázijské]] pobrežie Egejského mora ([[Iónia]], [[Dorida]], Aiolida), [[Sicília\|Sicíliu]], južné [[Taliansko]] a rozptýlené sídla na pobreží dnešného [[Albánsko\|Albánska]], [[Bulharsko\|Bulharska]], [[Egypt]]a, [[Francúzsko\|Francúzska]], [[Líbya\|Líbie]], [[Rumunsko\|Rumunska]], [[Španielsko\|Španielska]] či [[Ukrajina\|Ukrajiny]]. Staroveké Grécko sa spravidla datuje pre celú Grécku históriu pred spojením s [[Staroveký Rím\|Antickým Rímom]] (okolo [[3000 pred Kr.]] až [[146 pred Kr.]]). Je niekedy rozšírené aj o obdobie pod Rímskou nadvládou (posledné staroveké [[Olympijské hry (starovek)\|Olympijské hry]] sa konali v roku [[393]] ,prípadne až do slovanských nájazdov do Grécka v 6. stor.). Řádek 51 ⟶ 48: == Filozofia == [[Súbor:Aristotle Altemps Inv8575.jpg\|thumb\|Aristoteles]] Staroveké Grécko je kolískou [[Antická filozofia\|antickej filozofie]], ktorá sa stala základom súčasnej európskej [[filozofia\|filozofie]], ale aj [[veda\|vedy]] a [[technika\|techniky]]. Řádek 62 ⟶ 61: * '''helenistické obdobie''' = súvisí s hospodárskym a politickým úpadkom Grécka. Grécko stráca politickú nezávislosť. Grék v novej situácií hľadá sám seba- uzatvára sa do seba. Končí sa tvorivý rozvoj zdravej filozofickej špekulácie. Obdobie malo tri hlavné prúdy: [[epikureizmus]], [[stoicizmus]], [[skepticizmus]] * '''mystické obdobie''' = je obdobím zmeny filozofického myslenia. Filozofiu nahrádza [[teozofia]]. Patrí sem [[novoplatonizmus]]. == Ηudba a tance == [[Súbor:Music lesson Staatliche Antikensammlungen 2421.jpg\|thumb\|273x273px\|Hráči s kytharou]] Hudba bola pre starých Grékov veľmi dôležitou súčasťou života, čo u Grékov pretrvalo dodnes. Grécke slovo hudba (mousiké), pochádza od slova [[múza]], pričom múza hudby bola [[Melpomené]] (od slslovesa melpein= vznešene spievať, prednášať hymny). Starogrécka hudba čerpala z orientálnych (maloázijskych) tradícií miestnych národov. Hudobné nástroje boli strunové ([[lýra]], mandolína [[tamburas]], [[kythara]]) a dychové (aulos, diaulos, [[syrinx]]). Rozdeľujeme vznešené hymny na počesť bohov a ľudovú hudbu. Fragmenty hymien pre bohov sa nám čiastočne dochovali (Apollónova, Dionýzova hymna). Gréci vedeli hudbu zapisovať, čo sa tradične spája s [[Pytagoras\|Pytagorom]], ktorý prvý zapísal tóny. Jediná staroveká kompletne dochovaná pieseň je [[Sikelova pieseň]], ktorú [[Maloázijskí Gréci\|Maloázijsky Grék]] Sikelos venoval svojej mŕtvej žene v 2. stor. po Kr. Gréci radi tancovali a zabávali sa, preto existovalo množstvo ľudových sviatkov na počsť bohov, či dobrej úrody. Tancovali sa kruhové tance, pričom poznáme tanec Syrtos, ktorý sa uvádza na epitafe z 1. stor. a tento tanec existuje dodnes a je jedným z najobľúbenejších gréckych tancov. Iný známy tanec bol [[pyrrichios]], tiež kruhový bojový tanec, ktorý sa považuje za najstarší tanec na svete, pretože stále existuje pod rovnakým menom a tancujú ho [[Pontskí Gréci]]. Na počesť bohov sa konali recitály hudby a prednesy či súťaže v rozličných mestách Grécka, na takýchto súťažiach sa zúčastnil aj cisár [[Nero]]. Bohovia hudby a zábavy boli [[Apolón]] a [[Dionýzos]]. Zo starogréckej hudby sa vyvinula byzantská cirkevná hudba a [[Grécka hudba\|novogrécka hudba]]. ==Lyrika==

Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami