Grécko: Rozdiel medzi revíziami

| Odhad počtu obyvateľov = 11, 305, 118

| Sčítanie počtu obyvateľov = 10, 787, 690

}}</ref>|group=pozn}} ([[Gréčtina|gr.]] ''Ελληνική Δημοκρατία-Elliniki Dimokratia'') je štát ležiaci v južnej Európe na juhu [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]], na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponézskom polostrove]], na ostrove [[Kréta]] a v [[Malá Ázia|Malej Ázii]] (ostrovy [[Rodos (ostrov)|Rodos]], [[Samos (ostrov)|Samos]], [[Chios]], [[Psara]], [[Lesbos]], [[Kastelorizo]] a iné menšie).

Grécko na severe hraničí s [[Albánsko]]m ({{km|282|m}} hraníc), [[Macedónsko]]m ({{km|246|m}}) a [[Bulharsko]]m ({{km|494|m}}) a na východe s [[Turecko]]m ({{km|206|m}}). Medzi Gréckom a Tureckom leží [[Egejské more]], zo západu Grécko obklopuje [[Iónske more]] a z juhu [[Stredozemné more]]. Celková dĺžka pobrežia je {{km|13676|m}}. Ku Grécku patrí okolo 2 000 ostrovov, ležiacich prevažne v [[Egejské more|Egejskom mori]]. Z väčších ostrovov stojí za zmienku najmä [[Kréta]], [[Eubója]] a [[Rodos (ostrov)|Rodos]]. Grécko je členskou krajinou [[Európska únia|Európskej únie]] a [[NATO]].

Grécko sa z hľadiska kultúrnych pomerov už od staroveku rozdeľuje na [[Makedónia (moderné Grécko)|Makedoniu]] (sever), [[Západná Trácia|Trákiu]] (severovýchod), [[Epirus (historické územie)|Epirus]] (severozápad), [[Tesália (historické územie)|Tesáliu]] (stredovýchod), [[StrednéSterea GréckoEllada (región)|Ruméliu]] (juh, okrem Peloponézu), [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]], [[Kréta|Krétu]], [[Egejské ostrovy]] a [[Iónske ostrovy]].

Najväčším mestom sú [[Atény]] ([[Gréčtina|po gr.]] Athina) s počtom obyvateľov 4 000 000. Druhé najväčšie mesto je [[Solún]] (Thessaloniki) s počtom približne 1 000 000. Iné významné mestá sú napríklad [[Patra]], [[Pireus (prístav)|Pireus]], [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Volos (Grécko)|Volos]], [[Ioannina]], [[Arta]], [[Preveza]], [[Trikala]], [[Karditsa]], [[Kozani]], [[Grevena]], [[Kavala]], [[Edessa (Grécko)|Edessa]], [[Drama (mesto)|Drama]], [[Xanthi]], [[Lamia]], [[Messolongi]], [[Livadia]], [[Tripoli (Peloponéz)|Tripoli]], [[Kalamata]], [[Nafplio]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]], [[Iraklio (mesto na Kréte)|Iraklio]], [[Korint]], [[Ermupoli]], [[Rodos (mesto)|Rodos]] či [[Mytilini]].

Meno ''Hellas'' označuje krajinu, ktorú obývajú Heléni, teda Gréci. Toto meno vzniklo počas antického gréckeho obdobia, kedy sa vytvorilo helénske národné povedomie gréckohovoriacich národov. Nie je však presne jasné, čo sa za Grécko má považovať, teda či doňho môžeme rátať aj ostatné, Grékmi obývané oblasti, ako [[Iónia]], južná [[Apeninský polostrov|Itália]] a [[grécke ostrovy]], alebo len územie dnešného pevninského Grécka. Počas rímskej doby bolo pevninské Grécko súčasťou provincii [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]], [[Epirus (historické územie)|Epirus]] a [[Achája (historické územie)|Achája]], celkovo sa však medzi Rimanmi používalo meno ''Graecia''. V Byzantskej dobe vznikla na území dnešného južného Grécka územnosprávna jednotka, [[théma]], [[Hellas (théma)|Hellas]]. Toto starogrécke toponymum pretrvalo v byzantskej administratíve až do 13. stor., kedy Byzantskú ríšu dobyli [[Križiak|križiaci]], ale už od ranobyzantskej doby sa grécke obyvateľstvo vo všetkých oblastiach neoznačuje ako ''Heléni'', pretože toto pomenovanie označovala pohana, ale ako [[Romaioi|Romaiovia]], teda obyvatelia Rímskej ríše, prípadne ''Greki'', meno odvodené od latinského ''Graeci''. Tak sa počas osmanskej nadvlády nad Gréckom, používa u Grékov meno ako ''Ρωμανία (Romania)'', teda "krajina Rimanov-[[Romaioi|Romaiov]]", prípadne ''Ρούμελη (Rumeli)'', názov odvodený od tureckého ''Rum (Grék)''. Zriedkavo sa však vyskytuje aj ''Ellada'', čo je novogrécka verzia starogréckeho ''Hellas''. Až v 19. stor. po vzniku samostatného Grécka sa oficiálne prijal názov ''Ellada'' alebo ''Ellas'', názov štátu bol ''Elliniki Vassilia'', teda [[Grécke kráľovstvo]], pričom vymizlo aj etnické označenie Grékov ako ''Greki'' a ''Romaioi'' a prijalo sa jedine ''Ellinas'', teda ''Helén'', označenie zriedkavo sa vyskytujúce medzi Grékmi od neskorobyzantského obdobia. Po oslobodení Grécka však boli isté snahy niektorých Grékov, nazvať nový štát ''Romania'', teda išlo o snahu pokračovať v byzantskej tradícii, ale tento návrh neprešiel a rovnaký názov si následne adoptovalo [[Rumunsko]], ktoré do tej doby bolo známe ako Valašsko, s cieľom odkázať svoj národ na starorímsku minulosť.

Grécke dejiny patria medzi jedny z najdlhších a najvýznamnejších svetových dejín, ktoré začínajú ešte pred príchodom [[Gréci|Grékov]] do Grécka, kedy tu žili [[Pelasgovia]] (pevnina) a [[Minojci]] ([[Kréta]] a niektoré ostrovy). Okolo roku 2000 pred Kristom do Grécka prenikli prvé grécke kmene-[[Achájci]], ktorí približne po troch storočiach vytvorili prvú grécku kultúru, [[Mykénska kultúra|Mykénsku kultúru]]. Neskôr sa v Grécku usadili ďalšie grécke kmene, [[Dóri]], [[Ióni]], [[Aiolovia]], [[Epiróti]] a [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]], ktorí sa premiešali s pôvodným obyvateľstvom a tak vytvorili grécky národ. V klasickom období vytvorili Gréci veľkú kultúru, nasledovala [[Staroveký Rím|rímska vláda]], [[Byzantská ríša|byzantské obdobie]], [[Osmanská ríša|osmanská nadvláda]], [[Grécka vojna za nezávislosť|obdobie bojov za nezávislosť]] a vznik moderného Grécka.

Grécka kultúra položila základy modernej [[Európa|európskej]] kultúry. Mnohé poznatky boli známe už starým Grékom, ktorí založili napr. [[Filozofia|filozofiu]], [[divadlo (umenie)|divadlo]], [[Astronómia|astronómiu]], [[Rétorika (rečnícke umenie)|rétoriku]], [[Medicína|modernú medicínu]] či [[Demokracia|demokraciu]]. Veľký je aj vplyv [[GréčtinaStarogréčtina|gréckeho jazyka]] v európskych jazykoch. Slová ako ekonomika, politika, matematika, televízia, stratégia či aristokracia sú gréckeho pôvodu.

Grécka kultúra prežila svoj ďalší veľký rozmach počas [[Byzantská ríša|byzantskej doby]], hlavne v 12.-15. storočí, potom ďalšiemu veľkému rozvoju bránila [[Osmanská ríša|osmanská nadvláda]]. Do 17. storočia patrila medzi najkultúrnejšie európske centrá aj [[Kréta]], kde vládli [[Benátky|Benátčania]]. Vyspelá kultúra pretrvala aj na [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovoch]], kde [[Osmanská ríša|Turci]] nikdy nevládli, ale aj v [[Anatólia|Anatólií]], ktorá síce patrila Turkom, no vďaka vyspelým veľkomestám si [[Maloázijskí Gréci]] dokázali udržať modernú kultúru. Obrodenie nastáva koncom 19. storočia, po oslobodení Grécka.

Tradičná ľudová hudba je odlišná v rôznych tradičných krajoch Grécka. Rozdeľuje sa ľudová hudba pevninského Grécka, ľudová hudba z [[Kréta|Kréty]], [[Iónske ostrovy|Iónskych ostrovov]], [[EgejskéGrécke ostrovy|Egejských ostrovov]] a z krajov, ktoré boli obývané Grékmi do Grécko-tureckej výmeny obyvateľov v r. 1923, teda ľudová hudba [[Pontskí Gréci|Pontských]], [[Maloázijskí Gréci|Maloázijských]] a [[Kapadócki Gréci|Kapadóckych Grékov]].

Pevninská hudba z [[Macedónia (historické územie)|MakedonieMacedónie]] a [[Západná Trácia|Trákie]] sa podobá ostatnej balkánskej hudbe, hudba z [[Epirus (historické územie)|Epiru]], [[Tesália (historické územie)|Tesálie]], [[RuméliaSterea Ellada (región)|Rumélie]] a [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]]u (''dimotiki musiki'') je však špecifická a zároveň najpopulárnejšia celogrécka ľudová hudba. Tradičné nástroje sú hlavne dychové-[[klarinet]], [[zurna]] a [[flojera]], v pozadí znie brnkacie [[ud]]i či [[lauto]]. Najznámejšie piesne z tejto oblasti pochádzajú od novogréckych kmeňov, [[Sarakacani|Sarakacanov]] a [[Karagunidi|Karagunidov]] a tiež z peloponézskeho kraja [[Arkádia (historické územie)|Arkádia]]. V mnohých piesňach sa oslavuje aj hrdinský boj [[Gréci|Grékov]] proti [[Turci|Turkom]]. Tradičným mužským krojom je obľúbená suknica [[fustanella]].

Za zakladateľa modernej gréckej literatúry je považovaný [[Visentzos Kornaros]], ktorý v 16. stor. napísal jeden z najvýznamnejších renesančných diel, [[Erotokritos]], ľúbostný román zasadený do starovekých [[Atény|Atén]]. Spisovateľ [[Konstantinos Paparrigopoulos]] napísal v 19. stor. ako prvý dejiny Grékov od staroveku po súčasnosť. Koncom 19. a v 20. stor. pôsobili velikáni gréckej poézie, ako [[Dionysios Solomos]] (autor gréckej hymny), [[Konstantinos Kavafis]], [[Jannis Ritsos]], [[Kostis Palamas]] a nositelia [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] [[Jorgos Seferis]] a [[Odysseas Elytis]]. Z prozaikov boli známi [[Adamantios Korais]] a [[Rigas Fereos]], neskôr slávny [[Nikos Kazantzakis]], stvoriteľ [[Grék Zorba (román)|Gréka Zorbu]]. Známi sú aj moderní grécki filozofi, snáď najslávnejším filozofom 20. storočia bol Grék [[Panajotis Kondylis]].

Grécko má pomerne vyspelý systém školskej správy, ktorá zaručuje kvalitné vzdelanie. Štruktúra školského systému je sčasti podobná tomu na Slovensku. Začína sa v tzv. Ľudovej škole (''Dimotiko scholio''), potom sa pokračuje druhostupňovou školou (''Jymnasio'') a stredoškolské vzdelanie sa získa na [[Lýceum|lýceu]] (''Lykio''), alebo na Odbornej-technickej škole (''Technika ke epangelmatika ekpedeftiria''). Po absolvovaní strednej školy sa môže pokračovať výukou na univerzite (''Panepistimio''). Grécko má mnoho kvalitných univerzít, ktoré patria medzi najkvalitnejšie v Európe. Známa je Aténska akadémia (''Akadimia Athinon'') na počesť [[Platón]]a, Národná a Kapodistriasova univerzita v Aténach (''Ethnikon ke Kapodistriakon Panepistimion Athinon'') a najvýznamnejšou univerzitou Grécka a celého [[BalkánBalkánsky polostrov|Balkánu]]u je Aristotelova univerzita v [[Solún]]e (''Aristotelio Panepistimio Thessalonikis'').

Grécko je [[Parlamentná republika]], na čele ktorej stojí [[prezident]], ktorý je volený parlamentom na päť ročné obdobie. Výkonnú moc má parlament. Demokracia síce vznikla práve v [[Atény|Aténach]], založil ju [[Kleisthenes (Atény)|Kleisthenes]], v novovekom Grécku však musela byť po oslobodení spod tureckej nadvlády nanovo nastolená. Aj napriek tomu však patrí Grécko medzi jedny z prvých európskych novodobých demokratických štátov. Demokracia tu vznikla podľa [[Francúzsko|francúzskeho]] vzoru v roku 1830, po porážke Turkov. Definitívne presadiť ju sa podarilo až začiatkom 20. stor., nakoľko dovtedy tu boli rôzne štátne prevraty a politické vraždenie. Prvou hlavou štátu bol vzdelaný politik pôvodom z ostrova [[Korfu]], [[Ioannis Kapodistrias]], ktorý však bol zavraždený opozíciou.

Medzi najobľúbenejšie letoviská patria ostrovy [[Kréta]], [[Asprovalta – Nea Vrasna]], [[Rodos (ostrov)|Rodos]], [[Lesbos]], [[Kefalónia]], [[Korfu]], [[Kos (ostrov)|Kos]], [[Thassos]], [[Zakynthos (ostrov)|Zakynthos]], ale aj polostrov [[Chalkidiki]], či [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]].

Za pamiatkami cestujú turisti hlavne do miest ako [[Atény]], [[Téby (Bojócia)|Téby]], [[Delfy]], [[Epidauros]], [[Mykény]], [[Eleusina]], [[Sparta (starovek)|Sparta]], [[Mystras]], [[Meteora]], [[Knossos]], [[Rodos (mesto)|Rodos]], [[Kos (mesto)|Kos]], [[Ithaka]], [[Vergina]], [[Pella]] a [[Solún]].

Tradičnú novogrécku mestskú kultúru môžeme obdivovať v známych gréckych centrách ako [[Atény]], [[Solún]], [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Volos (Grécko)|Volos]], [[Ioannina]], [[Kavala]], [[Preveza]], [[Edessa]], [[Ermpupoli]], [[Rodos (mesto)|Rodos]], [[Serres (mesto v Grécku)|Serres]] či [[Xanthi]].

Za turistikou sa chodí do lyžiarskych centier v [[peloponézPeloponéz (polostrov)|peloponézskej]]skej [[Arkádia (historické územie)|Arkádii]], [[boiótia|bojótskej]] [[Arachova|Arachovy]] a [[makedóniaMakedónia (moderné Grécko)|macedónskej]] [[Vasilitsa|Vasilitse]]. Horské prostredia sú pohorie [[Olymp]], [[Parnassos]], [[Agrafa]], kraj [[Zagori]], peloponézske pohoria [[Taygetos]] a [[Erymanthos]].