Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 5 170 bajtov ,  pred 6 rokmi
chýba zhrnutie úprav
No edit summary
No edit summary
'''Staroveké Grécko''' bola vyspelá európska kultúra. Zemepisne sa vzťahuje na oblasť [[Grécko|súčasného Grécka]] aj na oblasti v tom čase osídlené Grékmi - [[Cyprus (ostrov)|Cyprus]], [[Malá Ázia|maloázijské]] pobrežie Egejského mora ([[Iónia]], [[Dorida]], Aiolida), [[Sicília|Sicíliu]], južné [[Taliansko]] a rozptýlené sídla na pobreží dnešného [[Albánsko|Albánska]], [[Bulharsko|Bulharska]], [[Egypt]]a, [[Francúzsko|Francúzska]], [[Líbya|Líbie]], [[Rumunsko|Rumunska]], [[Španielsko|Španielska]] či [[Ukrajina|Ukrajiny]].
 
Staroveké Grécko sa spravidla datuje pre celú Grécku históriu pred spojením s [[Staroveký Rím|Antickým Rímom]] (okolo [[3000 pred Kr.]] až [[146 pred Kr.]]). Je niekedy rozšírené aj o obdobie pod Rímskou nadvládou (posledné staroveké [[Olympijské hry (starovek)|Olympijské hry]] sa konali v roku [[393]] , prípadne až do slovanských nájazdov do Grécka v 6. stor.).
 
''Staroveké Grécko'' položilo základy západnej kultúry. Grécka kultúra mala veľký vplyv na [[Staroveký Rím]], ktorý ju ďalej rozšíril na mnohé miesta Európy. Staroveké Grécko malo nesmierny vplyv na jazyk, politiku, vzdelanie, filozofiu, umenie a architektúru.
[[Súbor:Ancient Greek cities.PNG|thumb|Mestá starovekého Grécka]]
 
Pôvodné pevninské Grécko sa rozkladalo prevažne na území dnešného Grécka a západného [[Turecko|Turecka]]. Rozdeľovalo sa na [[Makedónia|Makedóniu]] (severovýchod), [[Epirus]] (severozápad), [[Tesália|Tesáliu]], a juh krajiny tvorili kraje [[Evrytania]], [[Dorida]], [[Lokrida]], [[Aitólia]], [[Akarnania|Akarnania,]] [[Boiótia]], [[Atika (kraj)|Atika]] a polostrov [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]] (s regiónmi [[Achája (historické územie)|Achája]], [[Argolis (historické územie)|Argolida]], [[Arkádia (historické územie)|Arkádia,]] [[Mesenia]] a [[Lakónia]]. Významné ostrovy pevninského Grécka boli [[Kréta]], [[Eubója]], [[Kyklady]], [[Salamina]] a [[Ejina|Aigina.]] Grécko je prevažne hornatá krajina, najväčšia hora je [[Olymp]], iné pohoria sú [[Pindos]], [[Taygetos]], [[Chlomo]], [[Erymanthos]], [[Athamanika]], [[Parnon]] a iné. Grécko má tiež bohaté vodné zdroje a mnoho riek, najznámejšie sú [[Acherón]], [[Elissonas|Elisson]], [[Pineios]], [[Eurótas]], [[Spercheios]], [[Pineios]], [[Aliakmonas|Haliakmon,]] [[Vardar|Axios]], [[Struma (rieka)|Strymon]] a [[Nestos]]. Severné Grécko (Epirus, Macedonia) boli prevažne vidiecke kraje, mestské centrá boli najmä na juhu a v [[Malá Ázia|Malej Ázií]], najvýznamnejšie mestá Grécka boli [[Atény]], [[Sparta]], [[Izmir|Smyrna]], [[Efez]], [[Fókaia]], [[Bodrum|Halikarnassos,]] [[Milét|Milétos]], [[Pergamon]], [[Téby (Bojócia)|Téby]], [[Korint]], [[Patra]], [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos,]] [[Olympia (Grécko)|Olympia]], [[Delfy]], či [[Solún]] a [[Pella]].<!--
==Osídľovanie gréckymi kmeňmi (2200/2000 pred Kr.)==
==Egejská kultúra (pred 1600 pred Kr.)==
 
== Dejiny ==
<blockquote>Viac informácií: [[Dejiny Grécka]]</blockquote>Grécke dejiny patria medzi jedny z najdlhších a najvýznamnejších svetových dejín, ktoré začínajú ešte pred príchodom [[Gréci|Grékov]] do Grécka, kedy tu žili [[Pelasgovia]] (pevnina) a [[Minojská kultúra|Minojci]] (Kréta a niektoré ostrovy). Okolo roku 2000 pred Kristom do Grécka prenikli prvé grécke kmene-[[Achájci]] a asi aj [[Ióni]], ktorí približne po troch storočiach vytvorili prvú grécku kultúru, [[Mykénska kultúra|Mykénsku kultúru]]. Neskôr sa v Grécku usadili ďalšie grécke kmene, [[Dóri]], [[Aioli]]  [[Epiróti|Epirótske kmene]] a [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]], ktorí sa premiešali s pôvodným obyvateľstvom a tak vytvorili grécky národ.
 
=== Perzské vojny-Staroveké Grécko. ===
 
Hlavným prameňom k poznaniu dejín peloponézskych vojen je dielo gréckeho historika [[Thukydides|Thukydida]], na ktorého nadviazal [[Xenofon]]. Okrem toho sa zachovali aj viaceré nápisy, ktoré informujú o uzatváraní spojenectiev medzi jednotlivými štátmi, účty o nákladoch na budovanie lodí a ďalšie pramene.
 
=== Grécko v rímskom období ===
Počas rímskeho obdobia si Grécko dlho udržiavalo určitú autonómiu. Rimania rešpektovali kultúrnu a vzdelanostnú úroveň Grécka a stále sa chodili vzdelávať do Atén, na [[Rodos (ostrov)|Rodos]], alebo navštevovali významné grécke mestá a veštiarne. Cisár [[Nero]] obľuboval Grécko a dal tam usporadúvať početné hudobné a básnické súťaže, z ktorých si prinášal zlaté vence víťaza. Za to získavali grécke mestá oslobodenie od daní alebo rôzne úľavy. Cisár [[Vespazián]] načas obmedzil privilégiá gréckych miest, ale cisár [[Hadrián]], ako veľký filhelén dal napr. v Aténach vybudovať veľký chrám Dia Olympského, knižnicu a agoru, kúpele, novú štvrť a víťazný oblúk. Inšpiroval sa stavbami v Aténach a vo svojej vile v [[Tivoli]] si dal vybudovať napodobeninu aténskej stoy (stĺporadia). V Aténach naďalej fungovali filozofické školy (predovšetkým Platónova Akadémia), konali sa tiež tradičné slávnosti, ako panaténaje a olympijské hry. Až v roku 395 ich cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] zakázal a v roku 529 cisár [[Justinián I.]] dal zavrieť filozofické školy v Aténach.
 
V roku 395 cisár Theodosius rozdelil Rímsku ríšu na dve časti. Hranica medzi Východorímskou ríšou a Západorímskou ríšou sledovala jazykovú hranicu: na východe sa rozprávalo prevažne grécky, na západe latinsky. Grécko sa stalo súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]], ktorá síce pokračovala v tradícií rímskeho štátu, no jej kultúra a prejav bol grécky, pričom si zakladala na pokračovaní kultúry starovekého Grécka. Niektorí historici kladú zánik antickej gréckej kultúry do 6. stor., kedy Grécko obsadili slovania, ktorí počas svojich nájazdov zničili dovtedy prosperujúce tradičné centrá gréckej kultúry na európskom kontinente, napríklad [[Atény]], [[Korint]], [[Sparta (starovek)|Sparta]] a [[Téby (Bojócia)|Téby]], ktorých obyvateľstvo mestá opustilo a utiahlo sa na vidiek, čím fakticky na niekoľko stáročí končí tisícročná kultúra vyspelých gréckych mestských centier v Grécku. Grécko sa z týchto pohrôm dokázalo spamätať až v 10. stor., no kultúrne centrá Grékov boli natrvalo prenesené do [[Malá Ázia|maloázijských]] miest a do [[Konštantínopol|Konštantínopolu]].
 
== Starogrécke kmene ==
Nie je celkom správne hovoriť v staroveku o jednotnom gréckom národe. Príslušnosť ľudí k nejakému celku bola vtedy vyjadrená príslušnosťou k jednotlivým gréckym štátom, ktoré medzi sebou stále bojovali. Až po zakladaní kolónií v negréckych krajinách a následným spojením viacerých gréckych štátov proti vonkajšiemu nepriateľovi, [[Perzská ríša|Perzskej ríši]], dopomohol k čiastočnému uvedomeniu si príbuznosti v kultúre rozličných gréckych štátov. Najväčšie grécke kmene, ktoré sa v Grécku usádzajú postupne po roku 2000 pred Kr. boli [[Ióni]] (obývali [[Atika (polostrov)|Atiku]], [[Iónia|Ióniu,]] [[Kyklady]] a kolónie v severnom Grécku, napr. [[Chalkidiki]]), [[Dóri]] ([[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz,]] [[Rumélia|Stredozápadné Grécko]], [[Kréta|Kréta,]] [[Dodekanisa|Dodekanézy]], [[Dorida]]), [[Achájci]] (Peloponéz, [[Cyprus]]), [[Aioli]] ([[Tesália (historické územie)|Tesália]], [[Lesbos]], [[Aiolida]]), [[Epiróti]] (rozličné kmene v severozápadnom Grécku a južnom Albánsku- [[Epirus]]) a [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]] (sever dnešného Grécka, [[Makedónia (moderné Grécko)|Makedónia]]). Každý z týchto kmeňov rozprával odlišným dialektom a používal aj vlastný typ gréckej abecedy. Sever Grécka, teda [[Macedónia]], [[Tesália]] a [[Epirus]] boli rozdielne, ako zvyšok Grécka. Ich obyvatelia nežili v mestských štátoch, ale v kráľovstvách, podobne ako ich susedia [[Tráci]], [[Ilýri]] či [[Paióni]], preto ich ostatní Gréci z vyspelých poleis pokladali za menej kultúrnych príbuzných. Všetky starogrécke kmene sa v krajoch kde sa usadili, pomiešali s pôvodným obyvateľstvom, v Grécku s neznámymi [[Pelasgovia|Pelasgami]] a v Malej Ázií s pôvodným paleoanatólskym obyvateľstvom. To nám dokladajú aj fýly, teda rozdelenia obyvateľov gréckych poleis, kde sú často zastúpené aj pomenovania pôvodného negréckeho obyvateľstva. Navyše grécki historici píšu, že horské oblasti stredného Grécka boli ešte v klasickej dobe čiastočne obývané pôvodnými ešte [[Helenizácia|nehelenizovanými]] obyvateľmi s vlastným jazykom. Rozdelenie na hlavné grécke kmene postupne upadá v [[Helenizmus|helenistickej dobe]], kedy ako univerzálny jazyk slúžil [[Helenistické koiné|aténsky iónsky dialekt]], ktorý postupne ostatné dialekty vytláčal a stal sa predchodcom [[Novogréčtina|novogréčtiny]]. Tento proces bol dovŕšený v rímskom období, kedy rozdelenie Grékov na tieto kmene prestáva existovať.
 
== Literatúra ==
1 266

úprav