Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 4 579 bajtov ,  pred 6 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
==Lyrika==
{{hlavný článok|Lyrika v Starovekom Grécku}}
 
== Dedičstvo Starovekého Grécka ==
[[Súbor:Ac.academy.jpeg|thumb|342x342px|Platónova Akadémia v Aténach, postavená v 19. stor. v štýle neoklasicizmu.]]
Kultúru Starého Grécka preberalo mnoho národov, v staroveku najviac ovplyvnila [[Etruskovia|Etruskov]] a [[Rimania (staroveký národ)|Rimanov]], pričom Rimania ju v architektúre, vojenstve a v legislatíve zdokonalili a ďalej priniesli do Západnej Európy. V [[stredovek]]<nowiki/>u na západe grécka kultúra čiastočne upadla, no Aristotelova filozofia ostala naďalej populárna medzi vzdelancami. Iná situácia bola v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]], ktorá voľne pokračovala od antiky, bola grécka a jej hlavní literárni predstavitelia, ako [[Michil Pselos]], či filozofi [[Georgios Gemistos Plethon]] a [[Laonikos Chalkokondyles]] ju a jej gréckych obyvateľov považovali za jediného dediča starovekej gréckej kultúry. V Byzancií sa uchovávali a čítali na západe dávno stratené starogrécke diela, v 9. stor. vznikla knižná zbierka s názvom [[Souda]], kde byzantskí učenci komentovali klasické diela. Na západ sa dedičstvo antického Grécka dostáva v [[Renesancia|renesancií]], kedy do [[Taliansko|Talianska]] prichádzajú grécki učenci z [[Turci|Turkami]] dobytej Byzancie, prinášajú antické diela, vyučujú na prestížnych talianskych univerzitách a učia klasickú gréčtinu. Títo grécki učenci sa nesmierne zaslúžili o šírenie a vznik renesancie. Grécku literatúru prebrali od Byzancie aj [[Arabi]], ktorí na nej založili svoju vyspelú stredovekú kultúru. V 18. stor. nastupuje obdobie [[neoklasicizmus]] a [[Architektúra gréckeho revivalizmu]], kedy sa v západnej a strednej Európe začali umelci a architekti inšpirovať klasickým gréckym umením a mnoho z nich cestovalo do [[Osmanská ríša|Osmanského Grécka]], obdivovať, či dokonca odvážať starogrécke pamiatky. Odvoz pamiatok, napríklad časť vlysu z aténskeho [[Parthenón|Parthenónu]] narazila na odpor u miestnych gréckych intelektuálov, nakoľko európski cestovatelia tieto pamiatky odkupovali od osmanských autorít, teda od okupantov, preto si Grécko robí stále nárok na navrátenie mnohých pamiatok. Predstavitelia tohto smeru sú napríklad architekti [[Theofil Hansen]], [[Ernst Ziller]], či sochári [[Antonio Canova]] alebo Grék [[Leonidas Drosis]]. V maliarstve neoklasicizmu sa presadili grécki maliari [[Nikiforos Lytras]], [[Ioannis Altamouras]] a [[Nikolaos Gyzis|Nikolaos Gyzis.]]
 
Po vypuknutí [[Grécke povstanie|Gréckeho národného povstania]] proti Osmanskej ríši v roku 1821 prišlo bojujúcich Grékov podporiť mnoho európskych intelektuálov (filheléni), najznámejší je [[George Gordon Byron]], ktorý v Grécku zomrel. Intelektuáli prichádzali často s nereálnymi predstavami o obrode antického Grécka a po príchode do chudobnej krajiny boli často sklamaní. Po oslobodení Grécka a vzniku Gréckeho kráľovstva, sa grécki intelektuáli ešte viac ako v minulosti snažili odkázať svoj národ ku antickému Grécku. To sa snažil ešte aj známy predrevolucionistiký grécky spisovateľ [[Rigas Fereos]], akademickú snahu spojiť moderné a antické Grécko prejavil vo svojich knihách historik [[Konstantinos Paparrigopulos]], ktorého diela sú dnes považované ako nadčasové a očistené od etnickej propagandy, ktorá bola pre 19. stor. v Európe typickou. Niektorí iní grécki intelektuáli sa horlivo snažili zabudnúť na byzantskú minulosť Grékov a odkázať národ len na antiku, pričom sa pozvoľne prestáva používať [[Rómaioi|byzantská národná identita]] a presadzuje sa jedine tá helénska (Ellines, Ellada). Iní, najmä v [[Konštantinopol|Konštantínopole]] žijúci Gréci a miestni grécki šlachtici [[fanariot]]<nowiki/>i nepodporovali helénsky revivalizmus, ale ostávali verní byzantským ideálom. Je však nesporné, že moderní [[Gréci]] sú napriek mnohým rozdielom zo všetkých národov najbližšie ku svojim starovekým predkom. Dokazuje to jednak jazyk, ktorý je priamym pokračovateľom [[Starogréčtina|klasickej gréčtiny]], jednak ľudové tradície, ktoré skúmalo mnoho európskych aj miestnych bádateľov. V novogréckej ľudovej kultúre existuje množstvo paralel so starým Gréckom, existuje tu množstvo pohanských tradícií a dokonca aj postavy zo starogréckej mytológie, ako [[Charón (mytológia)|Charón]], či [[Hádes (boh)|Hádes]]. Kontinuitu nájdeme aj v tradičných tancoch, piesňách, či jedlách.
 
== Referencie ==
1 266

úprav