Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Nie je celkom správne hovoriť v staroveku o jednotnom gréckom národe. Príslušnosť ľudí k nejakému celku bola vtedy vyjadrená príslušnosťou k jednotlivým gréckym štátom, ktoré medzi sebou stále bojovali. Až po zakladaní kolónií v negréckych krajinách a následným spojením viacerých gréckych štátov proti vonkajšiemu nepriateľovi, [[Perzská ríša|Perzskej ríši]], dopomohol k čiastočnému uvedomeniu si príbuznosti v kultúre rozličných gréckych štátov. Najväčšie grécke kmene, ktoré sa v Grécku usádzajú postupne po roku 2000 pred Kr. boli [[Ióni]] (obývali [[Atika (polostrov)|Atiku]], [[Iónia|Ióniu,]] [[Kyklady]] a kolónie v severnom Grécku, napr. [[Chalkidiki]]), [[Dóri]] ([[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz,]] [[Rumélia|Stredozápadné Grécko]], [[Kréta|Kréta,]] [[Dodekanisa|Dodekanézy]], [[Dorida]]), [[Achájci]] (Peloponéz, [[Cyprus]]), [[Aioli]] ([[Tesália (historické územie)|Tesália]], [[Lesbos]], [[Aiolida]]), [[Epiróti]] (rozličné kmene v severozápadnom Grécku a južnom Albánsku- [[Epirus]]) a [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]] (sever dnešného Grécka, [[Makedónia (moderné Grécko)|Makedónia]]). Každý z týchto kmeňov rozprával odlišným dialektom a používal aj vlastný typ gréckej abecedy. Sever Grécka, teda [[Macedónia]], [[Tesália]] a [[Epirus]] boli rozdielne, ako zvyšok Grécka. Ich obyvatelia nežili v mestských štátoch, ale v kráľovstvách, podobne ako ich susedia [[Tráci]], [[Ilýri]] či [[Paióni]], preto ich ostatní Gréci z vyspelých poleis pokladali za menej kultúrnych príbuzných. Všetky starogrécke kmene sa v krajoch kde sa usadili, pomiešali s pôvodným obyvateľstvom, v Grécku s neznámymi [[Pelasgovia|Pelasgami]] a v Malej Ázií s pôvodným paleoanatólskym obyvateľstvom. To nám dokladajú aj fýly, teda rozdelenia obyvateľov gréckych poleis, kde sú často zastúpené aj pomenovania pôvodného negréckeho obyvateľstva. Navyše grécki historici píšu, že horské oblasti stredného Grécka boli ešte v klasickej dobe čiastočne obývané pôvodnými ešte [[Helenizácia|nehelenizovanými]] obyvateľmi s vlastným jazykom. Rozdelenie na hlavné grécke kmene postupne upadá v [[Helenizmus|helenistickej dobe]], kedy ako univerzálny jazyk slúžil [[Helenistické koiné|aténsky iónsky dialekt]], ktorý postupne ostatné dialekty vytláčal a stal sa predchodcom [[Novogréčtina|novogréčtiny]]. Tento proces bol dovŕšený v rímskom období, kedy rozdelenie Grékov na tieto kmene prestáva existovať. Dnes existujú v Grécku skupiny obyvateľstva, ktorých kultúra odvodzuje konkrétny pôvod od niektorých starogréckych kmeňov. Ide napríklad o Maniotov, [[Cakóni|Cakónov]] a [[Sfakiani|Sfakianov]], ktorí sú dórskeho pôvodu (dokonca Cakóni si vo svojom dialekte uchovali prvky z dórskeho dialektu). V Tesálií zase existuje niekoľko dedín, kde sa v miestnom dialekte uchovalo množstvo aiolizmov.

 

<blockquote><!--

==Obdobie vlády [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] (336 - 323 pred Kr.)==

-->Pozri aj: [[Grécka literatúra]]</blockquote>Grécka literatúra začína v 9. stor. pred Kr. Homérom. Gréci vymysleli moderný epos, drámu, teda komédiu a tragédiu a historiografiu. Najvýznamnejší starovekí spisovatelia boli napr. [[Sofokles]], [[Euripides]], [[Aischylos]], [[Aristofanes]], [[Thoukydides]], [[Hérodotos]] či [[Plutarchos z Chaironeie]]. Z filozofov najznámejší Platón a Aristoteles.

 

[[Súbor:Academia mosaic flipped.jpg|thumb|286x286px|Platónova akadémia, mozaika, Pompeie]]

Staroveké Grécko je kolískou [[Antická filozofia|antickej filozofie]], ktorá sa stala základom súčasnej európskej [[filozofia|filozofie]], ale aj [[veda|vedy]] a [[technika|techniky]].

* '''mystické obdobie''' = je obdobím zmeny filozofického myslenia. Filozofiu nahrádza [[teozofia]]. Patrí sem [[novoplatonizmus]].

 

[[Súbor:Music lesson Staatliche Antikensammlungen 2421.jpg|thumb|273x273px|Hráči s kytharou]]<blockquote>Pozri aj: [[Grécka hudba]] a [[Hudba starovekého Grécka]]</blockquote>Hudba bola pre starých Grékov veľmi dôležitou súčasťou života, čo u Grékov pretrvalo dodnes. Grécke slovo hudba (mousiké), pochádza od slova [[múza]], pričom múza hudby bola [[Melpomené]] (od slslovesa melpein= vznešene spievať, prednášať hymny). Starogrécka hudba čerpala z orientálnych (maloázijskych) tradícií miestnych národov. Hudobné nástroje boli strunové ([[lýra]], mandolína [[tamburas]], [[kythara]]) a dychové (aulos, diaulos, [[syrinx]]). Rozdeľujeme vznešené hymny na počesť bohov a ľudovú hudbu. Fragmenty hymien pre bohov sa nám čiastočne dochovali (Apollónova, Dionýzova hymna). Gréci vedeli hudbu zapisovať, čo sa tradične spája s [[Pytagoras|Pytagorom]], ktorý prvý zapísal tóny. Jediná staroveká kompletne dochovaná pieseň je [[Sikelova pieseň]], ktorú [[Maloázijskí Gréci|Maloázijsky Grék]] Sikelos venoval svojej mŕtvej žene v 2. stor. po Kr. Gréci radi tancovali a zabávali sa, preto existovalo množstvo ľudových sviatkov na počsť bohov, či dobrej úrody. Tancovali sa kruhové tance, pričom poznáme tanec Syrtos, ktorý sa uvádza na epitafe z 1. stor. a tento tanec existuje dodnes a je jedným z najobľúbenejších gréckych tancov. Iný známy tanec bol [[pyrrichios]], tiež kruhový bojový tanec, ktorý sa považuje za najstarší tanec na svete, pretože stále existuje pod rovnakým menom a tancujú ho [[Pontskí Gréci]]. Na počesť bohov sa konali recitály hudby a prednesy či súťaže v rozličných mestách Grécka, na takýchto súťažiach sa zúčastnil aj cisár [[Nero]]. Bohovia hudby a zábavy boli [[Apolón]] a [[Dionýzos]]. Zo starogréckej hudby sa vyvinula byzantská cirkevná hudba a [[Grécka hudba|novogrécka hudba]].

 

[[Súbor:Statua di zeus o poseidone.JPG|thumb|[[Zeus]], alebo [[Poseidón (boh)|Poseidón]], Aténske múzeum.]]

 

Grécke náboženstvo sa nazýva dodekatheón, teda dvanásťbožstvo, pretože je založené na uctievaní dvanástich hlavných bohov. Je pravdepodobné, že pôvod tohto náboženstva pochádza ešte z predgréckej doby a teda by malo byť prevzaté od [[Pelasgovia|Pelasgov]], pôvodných obyvateľov Grécka, ako tomu dokladá etymologický pôvod niektorých mien Bohov. Napríklad tak meno [[Aténa]] nie je gréckeho pôvodu. Je však nejasné dokázať kontinuitu dodekatheónu do mykénskej doby a nie ešte do tej predgréckej. Bohovia dodekatheónu boli [[Zeus]] (vládca), [[Héra]], [[Aténa]], [[Poseidón]], [[Afrodita]], [[Demeter]], [[Hádes]], [[Hefaistos]], [[Apolón]], [[Áres]],, [[Helios]] a Hermes. Medzi Grékmi boli obľúbení rôzni hrdinovia stotožňovaní s rozličnými štátmi, ako dórsky hrdina [[Herakles]], uctievaný Spartou, či aténsky hrdina [[Tézeus|Téseus]]. Na počesť bohov sa konali rôzne oslavy, sviatky a veselice, napríklad [[Panaténajské slávnosti]], [[Dionýzie]], či [[Olympiáda]]. Slávností bolo veľmi veľa, mali kultovú podstatu a ľudia sa počas nich zabávali a tancovali. Do gréckeho náboženstva sa postupne (hlavne počas helenistického obdobia) dostávajú orientálne božstvá, ako maloázijská matka bohov [[Kybéla]], či egyptská [[Isis]]. Od 1. stor. sa do Grécka dostáva aj kresťanstvo, hlásané apoštolom [[Pavol (apoštol)|Pavlom]]. Kresťanstvo si našlo mnoho nasledovníkov, no dodekatheón pretrval až do včasno [[Byzantská ríša|byzantského]] obdobia. Južný Peloponéz ostal pohanský až do 9. stor.

 

== Ekonomika ==

Ekonomika starovekého Grécka bola rozvinutá a bola založená na importe a exporte rozličných tovarov a bola postavená na obchode medzi rozličnými gréckymi štátmi, ale aj na obchode s cudzincami. Grécky luxusný tovar (keramika, sochy, šperky, kovové výrobky, obľúbené bolo aj [[grécke víno]] a olivový olej) boli žiadané medzi negréckymi vládnymi kruhmi, či už u [[Etruskovia|Etruskov]], [[Tráci|Trákov,]] [[Kelti|Keltov]], [[Skýti|Skýtov]], [[Ilýri|Ilýrov]] a iných. Naopak Gréci dovážali otrokov a najmä obilie, ktorého sa v neúrodnom Grécku urodilo málo. Kvôli tomuto obchodu zakladali Gréci kolónie po celom Stredomorí. Svoje ďaleké obchodné kontakty udržiavali Gréci pomocou lodí a [[grécke lodiarstvo]] sa tak už v tejto dobe dostalo na čelo svetovej lodnej prepravy. Veľký rozvoj gréckej ekonomiky bol založený aj na otrockej sile, kedy otroci boli nútení vykonávať extrémne ťažkú prácu za pomerne rýchleho obdobia. Extrémne ťažká práca bola napríklad ťažba zlata a vzácnych kovov v [[Atika|atických]] doloch v [[Laurio|Lauriu.]] Vďaka ďalekosiahlym gréckym kontaktom sa prvky a tovar z gréckej kultúry dostáva do ďalekých oblastí [[Hispánia|Hispánie]], [[Galia|Galie]], Severnej [[Taliansko|Itálie]], [[Stredná Európa|Strednej Európy]] (Nemecko, Čechy, Rakúsko, Slovensko), až do [[Kaukaz|kaukazských]] kultúr. To pomáhalo civilizovať miestne obyvateľstvo a zároveň napomáhalo aj k bohatnutiu a ďalšiemu napredovaniu gréckych poleis.

 

== Vojenstvo ==

[[Súbor:Therm2007.jpg|thumb|318x318px|Grécki hopliti]]

Každý mestský štát mal svoje vlastné vojsko, ktoré pozostávalo z občanov, mužov. Každý muž mal povinnosť obraňovať svoj štát a v prípade vojny sa stať vojakom. Tradične boli muži rozdelení do jednotlivých tried (vačšinou ich bolo päť), podľa majetkovej, či skupinovej príslušnosti. Elitou gréckeho vojska boli [[hopliti]], teda ťažkoodenci (od slova hoplon=zbraň). Hopliti boli zoradený do šíku zvaný [[Falanga (šík)|falanga]]. Išlo o zomknutý útvar, kde sa vojaci navzájom kryli, zároveň však hrozilo nebezpečenstvo, že ak nepriateľ falangu rozruší, vojaci budú zachvátení panikou a ľahko porazení. Falanga však bola pomerne účinnou taktikou, pomohla odraziť vpád Peržanov a počas výbojov [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] dokonca zničiť Perzskú ríšu. Nestačila však na tiež dobre organizované [[Rímske vojsko|rímske légie]], vďaka čomu Gréci podľahli [[Rimania|Rimanom]]. Falangu prebrali aj iné národy, ako [[Etruskovia]], [[Ilýri]], [[Italikovia]] a istú dobu, počas kráľovstva ju používali aj [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]]. Grécki hopliti mali dobrú zbroj, ktorá pozostávala z bronzovej prilby a pláteného, prípadne kovového panciera. Existovalo viac druhov gréckych prílb, napr. [[korintská prilba]], [[chalkidská prilba]], či [[Prilba Attica|atická prilba]]. Obľúbeným pancierom bol kovový chránič trupu, často aj so znázornením svalstva ([[Lorica musculata]]). Hoplit mal aj náholenníky a vypuklý oválny štít ([[aspis]]). Strata štítu v boji znamenala hanbu, čo vo svojej známej satire zosmiešňuje básnik archaického obdobia [[Archilochos]]. Bojovalo sa krátkym mečom ohnutého listového tvaru (xifos) a neskôr aj dlhou kopijou (macedónska [[Sarissa]]) . Okrem ťažkých hoplitov boli aj ľahkoodenci, ktorí prakmi, či oštepmi z diaľky začínali boj. Kavaléria nepredstavovala u mestských štátov jadro armády, plnila len okrajovú funkciu, naopak v severnom Grécku bola dôležitou súčasťou kráľovských vojsk. Známa je tesálska a macedónska jazda. V severogréckych štátoch [[Macedónia (historické územie)|Macedónia]], [[Epirus (historické územie)|Epirus]] a [[Tesália (historické územie)|Tesália]] tvorili jadro armády vojaci, ktorí v civilnom živote boli pastieri a roľníci. Macedónske vojsko však neskôr prešlo zmenov a Macedónia ako vôbec prvá na svete vytvorila profesionálnu armádu, ešte pred Rimanmi. Aj tento fakt stojí za veľkým úspechom Macedónie počas vlády [[Filip II. (Macedónia)|Filipa II.]] a jeho syna [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]]. Rovnako ako aj taktiku, aj vybavenie gréckych vojakov bolo preberané rozličnými národmi. Tak sa grécke prilby a panciere používajú u [[Ilýri|Ilýriov,]] [[Tráci|Trákov]], [[Etruskovia|Etruskov]] či [[Kelti|Keltov]]. Grécke zbrane a zbroj prevzali aj [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]], ktorí grécke zbroje ďalej pretvárali a modifikovali niekoľko stáročí po zániku samostatných gréckych štátov.

 

==Lyrika==