Mária Ferenčuhová: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 46 bajtov ,  pred 5 rokmi
chýba zhrnutie úprav
d (Pri číselných rozsahoch sa používa pomlčka " – " (s medzerami okolo, dá sa vložiť šablónou {{--}} ), nie spojovník "-", viď PSP; drob.)
 
== Tvorba ==
 
=== Básnická tvorba ===
Prvú básnickú zbierku ''Skryté titulky'' vydala talentovaná Mária Ferenčuhová v roku [[2003]]. Charakterizuje ju odvrátená strana videnia vlastnej skúsenosti, neuzavreté kapitoly, vyjadrenia objavov, protirečení a sklamaní. Ferenčuhová pracuje s poeticko- epickou gradáciou, postmodernými prvkami, formálnymi znakmi, segmentáciou a dekompozíciou. V jednotlivých básňach je prítomné aj čosi ako “filmový strih”, ktorý však na seba nesie literárnu podobu a pôsobí tak ako sonda do priestoru autorkinej duše. Texty ''Skrytých titulkov'' údajne vznikli ako poznámky na okraj neexistujúceho denníka v čase, keď Ferenčuhová žila v Paríži a neskôr v Prahe. Podľa jej slov „''v oboch mestách dosť dlho na to, aby som tam sa necítila ako turistka, no príliš krátko na to, aby som v nich prestala byť cudzinkou''“.<ref>http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/maria-ferencuhova</ref>
 
V roku [[2008]] vydala Mária Ferenčuhová svoju druhú básnickú zbierku s názvom ''Princíp neistoty''. Tentoraz odhaľuje smer pohybu od mestských priestorov k introspekcii a k udomácneniu. Štruktúru zbierky tvoria dlhšie básnické celky, ktoré sú tematicky prepojené. Ferenčuhová zvolila lyricko-epický spôsob písania a prostredníctvom fragmentov jednotlivých príbehov popisuje vnútorný, intímny svet. Prítomné sú motívy odcudzenia, hľadania či plynutia času. Mária Ferenčuhová vydala v rámci filmovo-teoretického záujmu aj publikáciu odborného charakteru.
 
V knihe ''Odložený čas. Filmové pramene, históriografia, dokumentárny film'' (2009) sa venuje možnostiam zobrazovania vo filme, pričom kladie dôraz na dočasnosť filmových aktualít. Ferenčuhovej – ako filmovej bádateľke, je azda najviac blízky dokumentárny film, ktorý porovnáva s charakteristikami a aktuálnosťou historických textov. Pracuje predovšetkým s pojmami “dejiny” a “film”, analyzuje vzťah filmovo-historický a naopak aj historicko-filmový. Publikácia je vlastne prepracovanou verziou jej doktorandskej práce ''Zobraziteľné a nezobraziteľné vo filme: fakt, udalosť, história''.
 
Básnická tvorba Márie Ferenčuhovej sa v roku [[2010]] stala súčasťou tzv. koncertu poézie, teda multižánrového prepojenia poézie s hereckými interpretáciami (Lucia Rózsa Hurajová, Marek Majeský) a originálnymi hudobnými kompozíciami (Oskar Rózsa). Pod názvom ''Márnivé bubliny'' bolo vydané CD zostavené z básní viacerých súčasných slovenských autorov – okrem Ferenčuhovej išlo o poéziu Michala Habaja, Kataríny Kucbelovej, Valerija Kupku, Petra Macsovszkého, Nóry Ružičkovej, Martina Solotruka, Ľubice Somolayovej a Petra Šuleja. Polyfónne spojenie viacerých umeleckých disciplín a jeho dramaturgia tak tvorí nový kontext, významovú vrstvu, obrazy či metafory.
 
V roku [[2013]] prispela Mária Ferenčuhová svojou autorskou interpretáciou do publikácie ''Ako sa číta báseň (Dvadsaťsedem autorských interpretácií)'' zostavenou Petrom Milčákom a Mariánom Milčákom. Cieľom slovenských básnikov rôznych generácií (okrem Ferenčuhovej Ľuboš Bendzák, Jana Bodnárová, Miroslav Brück, Ľubomír Feldek, Mária Ferenčuhová, Róbert Gál, Ján Gavura, Andrej Hablák, Mila Haugová, Daniel Hevier, Igor Hochel, Karol Chmel, Rudolf Jurolek, Juraj Kuniak, Taťjana Lehenová, Marián Milčák, Peter Milčák, Anna Ondrejková, Joe Palaščák, Daniel Pastirčák, Dana Podracká, Stanislava Repar, Peter Repka, Nóra Ružičková, Ladislav Šimon a Ján Zambor) bolo prekonať interpretačnú krízu, neadekvátny rešpekt či odpor k básnickému textu. Problém sa pritom týka najmä stredoškolskej oblasti, ktorej sa autori takýmto spôsobom usilovali pomôcť a napísali dostatočne zrozumiteľné a inštruktívne úvahy nad vlastnými básňami.
 
=== Filmová veda ===
V knihe ''Odložený čas. Filmové pramene, históriografia, dokumentárny film'' (2009) sa venuje možnostiam zobrazovania vo filme, pričom kladie dôraz na dočasnosť filmových aktualít. Ferenčuhovej - ako filmovej bádateľke, je azda najviac blízky dokumentárny film, ktorý porovnáva s charakteristikami a aktuálnosťou historických textov. Pracuje predovšetkým s pojmami “dejiny” a “film”, analyzuje vzťah filmovo-historický a naopak aj historicko-filmový. Publikácia je vlastne prepracovanou verziou jej doktorandskej práce ''Zobraziteľné a nezobraziteľné vo filme: fakt, udalosť, história''.
 
Doposiaľ poslednou Ferenčuhovej výraznou literárnou činnosťou je zostavenie publikácie ''Dokumentárny film v krajinách V4'' (2014). Kolektív autorov (okrem Ferenčuhovej Lucie Česálková, Teréz Vincze, Anna Misiak, Balázs Varga, Martin Palúch, Mikolaj Jazdon a Žofia Bosáková) sa v nej venujú non-fiction produkciíi v krajinách dnešnej Vyšehradskej štvorky od roku [[1945]] až po súčasnosť, pričom ponúkajú štúdie o konkrétnych filmoch, žánroch a trendoch určujúcich podobu stredoeurópskej dokumentárnej kinematografie v danom období. Kniha je primárne určená študentom rovnomenného predmetu, ktorý na Mária Ferenčuhová vedie na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
Anonymný používateľ