Dávidova hviezda: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
HPPA (diskusia | príspevky)
Revízia 6152324 používateľa 84.245.107.10 (diskusia) bola vrátená
Vegbot (diskusia | príspevky)
šablóna, replaced: - →  –  (8), 84-86 → 84 – 86, pred Kr. → pred Kr. (2)
Riadok 1:
[[Súbor:Star of David.svg|thumb|160px|Dávidova hviezda]]
'''Dávidova hviezda''' ({{heb|מגן דוד}}, ''magen David'', čiže ''Dávidov štít''), je jeden zo [[symbol]]ov [[judaizmus|judaizmu]] a [[Židia (etnikum)|židovského národa]]. Má formu ''hexagramu'' -  – šesťcípej hviezdy pozostávajúcej z dvoch rovnostranných [[trojuholník]]ov. Podľa židovskej tradície bol tento symbol namaľovaný alebo vyrytý na štítoch bojovníkov [[Kráľ Dávid|kráľa Dávida]]. V skutočnosti je nežidovského pôvodu a s judaizmom začal byť spájaný až v stredoveku. Neskôr získal aj [[mesianizmus|mesianistický]] význam. Dnes sa Dávidova hviezda nachádza na vlajke štátu [[Izrael]]. Je tiež symbolom sionistického hnutia.
 
== Pôvod Dávidovej hviezdy ==
[[Súbor:Leningrad Codex Carpet page e.jpg|thumb|160px|Dávidova hviezda na obale [[Leningradský kódex|Leningradského kódexu]]]]
Hexagram pôvodne nebol špecificky židovským symbolom, ale všeobecne používaným (a nábožensky interpretovaným) geometrickým obrazcom, podobne ako napríklad [[pentagram]] alebo [[svastika]]. V súvislosti s Židmi sa Dávidova hviezda po prvýkrát objavuje na židovskej pečati zo 7. storočia pred  Kr., ktorá bola objavená v meste [[Sidon]]. Našla sa aj v niekoľkých synagógach z doby druhého Chrámu ([[515 pred  Kr.]] -  – [[70]] po Kr.), tam však zrejme plnila skôr funkciu dekoratívneho motívu (v [[helénizmushelenizmus|helénistickejhelenistickej]] dobe inak obľúbeného), než špecificky židovského symbolu.
 
V židovskom náboženskom kontexte sa Dávidova hviezda po prvýkrát objavuje na náhrobnom kameni z juhotalianskeho mesta [[Taranto]], ktorý pochádza asi z 3. storočia po Kr. V [[rabínska literatúra|rabínskej literatúre]] sa vôbec nespomína; prvá zmienka o nej sa nachádza v spise [[karaiti|karaitu]] Jehudu Hadasiho ''Eškol ha-kofer'' z polovice 12. storočia. V kapitole 242 sa uvádza: ''„[[Mezuza|Mezuzu]] chránia siedmi anjeli, Michael, Gabriel atď. (...) Hospodinovo meno ťa bude chrániť. A takisto onen symbol, ktorý sa nazýva Dávidov štít, (napísaný) pri každom anjelovi a na konci mezuzy...“'' V ranom stredoveku bola teda Dávidova hviezda používaná -  – a nielen medzi Židmi, ale aj medzi [[kresťan]]mi a [[moslim]]ami -  – ako [[talizman]] proti démonom. Začiatkom 14. storočia stotožnil [[David ben Jehuda]], vnuk [[Ramban]]a, vo svojom komentári k mystickému textu [[Zohar]] Dávidovu hviezdu so symbolom, ktorý používal na ochranu proti zlým duchom [[kráľ Dávid]]. Vďaka tomu sa na ňu nabalila ďalšia významová vrstva -  – kráľ Dávid je stelesnením židovskej nezávislosti a zároveň mesiášskeho očakávania.
 
Ako ochranný symbol sa Dávidova hviezda používala tiež v rukopisoch -  – možno ju nájsť aj v najstaršom dochovanom exemplári [[masoreti|masoretského]] textu [[Tanach|hebrejskej Biblie]], tzv.'' Leningradskom kódexe'' približne z roku [[1010]].
 
== Dávidova hviezda a Praha ==
Podľa rozšíreného názoru udelil v roku [[1354]] cisár [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] [[Praha|pražským]] Židom právo používať vlastnú zástavu, na ktorej bola umiestnená Dávidova hviezda a pentagram, zvaný ''Šalamúnova pečať''. Túto domnienku vyvrátil český historik Alexander Putík, ktorému sa podarilo vystopovať jej pôvod až k nespoľahlivej ''Kronike českej'' [[Václav Hájek z Libočan|Václava Hájka z Libočan]]. Podľa Putíka dostali Židia právo používať veľkú zástavu až za vlády [[Vladislav Jagelovský|Vladislava Jagelovského]] v rokoch [[1471]] -  – [[1490]]. Obdobu tejto zástavy si o sto rokov neskôr ([[1592]]) vyvesil vo svojej súkromnej synagóge [[Mordechaj Maisl]].
 
Putík sa domnieva, že Dávidova hviezda sa spolu so Šalamúnovou pečaťou dostala na zástavu pražskej židovskej obce až po roku [[1527]]. Už predtým sa však používala v tlači -  – prvá modlitebná kniha ([[sidur]]) vôbec, pochádzajúca z pražskej Gersonidovskej tlačiarne z roku [[1512]], má na obale veľkú Dávidovu hviezdu. Neskôr bol do centra hviezdy vkladaný tzv. „židovský klobúk“; takúto formu možno doložiť až od roku [[1620]], je však nepochybne staršieho pôvodu. Putíkovi sa podarilo spochybniť pravdivosť historky, ktorá hovorí, že právo používať zástavu s Dávidovou hviezdou a klobúkom udelil Židom cisár [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] za zásluhy pri obrane Prahy proti švédskemu vojsku roku [[1648]].
 
== Dávidova hviezda v modernej dobe ==
Riadok 22:
Ani v 20. storočí však Dávidova hviezda neprišla o svoju náboženskú symboliku. Nemecký židovský filozof [[Franz Rosenzweig]] použil obrazec hexagramu ako schému pre svoj dvojnásobne trojuholníkovitý model vzťahov medzi ''Bohom'', ''človekom'' a ''svetom'', ktoré nazýva ''stvorením'' (Boh-svet), ''zjavením'' (Boh-človek) a ''vykúpením'' (človek-svet).
 
V [[nacizmus|nacistickom]] [[Tretia ríša|Nemecku]] a na ním okupovaných územiach slúžila Dávidova hviezda ako tzv. „židovské znamenie“: od [[6. septembra]] [[1941]] museli byť všetci Židia starší ako 6 rokov povinne označení žltou hviezdou so slovom ''Jude'' (nem. ''Žid'') uprostred.
 
Po vzniku štátu [[Izrael]] sa rozhodnutím Dočasnej štátnej rady z [[28. októbra]] [[1948]] ocitla modrá Dávidova hviezda na štátnej vlajke Izraela medzi dvoma modrými pruhmi, ktoré symbolizujú obrubu židovského modlitebného plášťa, [[talit]]u.
Riadok 29:
 
== Použitá literatúra ==
*Tomáš Pěkný. ''Historie Židů v Čechách a na Moravě''. 2. vydanie. Praha: Sefer, 2001, s. 84- – 86. ISBN 80-85924-33-1.
*Jean-Christophe Attias, Esther Benbassa. ''Dictionnaire de Civilisation juive''. Deuxième édition revue et corrigée. Paris: Larousse-Bordas, 1998. ISBN 2-03-720319-5. Heslo „Magen David“, s. 173.
*Alexandr Putík. „The Origin of the Symbols of the Prague Jewish Town. The Banner of the Old-New Synagogue. David's Shield and the Swedish hat“. ''Judaica Bohemiae'' vol. XXIX (1993).