Dávidova hviezda: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 6152324 používateľa 84.245.107.10 (diskusia) bola vrátená |
šablóna, replaced: - → – (8), 84-86 → 84 – 86, pred Kr. → pred Kr. (2) |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Star of David.svg|thumb|160px|Dávidova hviezda]]
'''Dávidova hviezda''' ({{heb|מגן דוד}}, ''magen David'', čiže ''Dávidov štít''), je jeden zo [[symbol]]ov [[judaizmus|judaizmu]] a [[Židia (etnikum)|židovského národa]]. Má formu ''hexagramu''
== Pôvod Dávidovej hviezdy ==
[[Súbor:Leningrad Codex Carpet page e.jpg|thumb|160px|Dávidova hviezda na obale [[Leningradský kódex|Leningradského kódexu]]]]
Hexagram pôvodne nebol špecificky židovským symbolom, ale všeobecne používaným (a nábožensky interpretovaným) geometrickým obrazcom, podobne ako napríklad [[pentagram]] alebo [[svastika]]. V súvislosti s Židmi sa Dávidova hviezda po prvýkrát objavuje na židovskej pečati zo 7. storočia pred
V židovskom náboženskom kontexte sa Dávidova hviezda po prvýkrát objavuje na náhrobnom kameni z juhotalianskeho mesta [[Taranto]], ktorý pochádza asi z 3. storočia po Kr. V [[rabínska literatúra|rabínskej literatúre]] sa vôbec nespomína; prvá zmienka o nej sa nachádza v spise [[karaiti|karaitu]] Jehudu Hadasiho ''Eškol ha-kofer'' z polovice 12. storočia. V kapitole 242 sa uvádza: ''„[[Mezuza|Mezuzu]] chránia siedmi anjeli, Michael, Gabriel atď. (...) Hospodinovo meno ťa bude chrániť. A takisto onen symbol, ktorý sa nazýva Dávidov štít, (napísaný) pri každom anjelovi a na konci mezuzy...“'' V ranom stredoveku bola teda Dávidova hviezda používaná
Ako ochranný symbol sa Dávidova hviezda používala tiež v rukopisoch
== Dávidova hviezda a Praha ==
Podľa rozšíreného názoru udelil v roku [[1354]] cisár [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] [[Praha|pražským]] Židom právo používať vlastnú zástavu, na ktorej bola umiestnená Dávidova hviezda a pentagram, zvaný ''Šalamúnova pečať''. Túto domnienku vyvrátil český historik Alexander Putík, ktorému sa podarilo vystopovať jej pôvod až k nespoľahlivej ''Kronike českej'' [[Václav Hájek z Libočan|Václava Hájka z Libočan]]. Podľa Putíka dostali Židia právo používať veľkú zástavu až za vlády [[Vladislav Jagelovský|Vladislava Jagelovského]] v rokoch [[1471]]
Putík sa domnieva, že Dávidova hviezda sa spolu so Šalamúnovou pečaťou dostala na zástavu pražskej židovskej obce až po roku [[1527]]. Už predtým sa však používala v tlači
== Dávidova hviezda v modernej dobe ==
Riadok 22:
Ani v 20. storočí však Dávidova hviezda neprišla o svoju náboženskú symboliku. Nemecký židovský filozof [[Franz Rosenzweig]] použil obrazec hexagramu ako schému pre svoj dvojnásobne trojuholníkovitý model vzťahov medzi ''Bohom'', ''človekom'' a ''svetom'', ktoré nazýva ''stvorením'' (Boh-svet), ''zjavením'' (Boh-človek) a ''vykúpením'' (človek-svet).
V [[nacizmus|nacistickom]] [[Tretia ríša|Nemecku]] a na ním okupovaných územiach slúžila Dávidova hviezda ako tzv. „židovské znamenie“: od [[6. septembra]] [[1941]] museli byť všetci Židia starší ako 6 rokov povinne označení žltou hviezdou so slovom ''Jude'' (nem. ''Žid'') uprostred.
Po vzniku štátu [[Izrael]] sa rozhodnutím Dočasnej štátnej rady z [[28. októbra]] [[1948]] ocitla modrá Dávidova hviezda na štátnej vlajke Izraela medzi dvoma modrými pruhmi, ktoré symbolizujú obrubu židovského modlitebného plášťa, [[talit]]u.
Riadok 29:
== Použitá literatúra ==
*Tomáš Pěkný. ''Historie Židů v Čechách a na Moravě''. 2. vydanie. Praha: Sefer, 2001, s. 84
*Jean-Christophe Attias, Esther Benbassa. ''Dictionnaire de Civilisation juive''. Deuxième édition revue et corrigée. Paris: Larousse-Bordas, 1998. ISBN 2-03-720319-5. Heslo „Magen David“, s. 173.
*Alexandr Putík. „The Origin of the Symbols of the Prague Jewish Town. The Banner of the Old-New Synagogue. David's Shield and the Swedish hat“. ''Judaica Bohemiae'' vol. XXIX (1993).
|