Dávidova hviezda: Rozdiel medzi revíziami

'''Dávidova hviezda''' ({{heb|מגן דוד}}, ''magen David'', čiže ''Dávidov štít''), je jeden zo [[symbol]]ov [[judaizmus|judaizmu]] a [[Židia (etnikum)|židovského národa]]. Má formu ''hexagramu'' -  – šesťcípej hviezdy pozostávajúcej z dvoch rovnostranných [[trojuholník]]ov. Podľa židovskej tradície bol tento symbol namaľovaný alebo vyrytý na štítoch bojovníkov [[Kráľ Dávid|kráľa Dávida]]. V skutočnosti je nežidovského pôvodu a s judaizmom začal byť spájaný až v stredoveku. Neskôr získal aj [[mesianizmus|mesianistický]] význam. Dnes sa Dávidova hviezda nachádza na vlajke štátu [[Izrael]]. Je tiež symbolom sionistického hnutia.

Hexagram pôvodne nebol špecificky židovským symbolom, ale všeobecne používaným (a nábožensky interpretovaným) geometrickým obrazcom, podobne ako napríklad [[pentagram]] alebo [[svastika]]. V súvislosti s Židmi sa Dávidova hviezda po prvýkrát objavuje na židovskej pečati zo 7. storočia pred  Kr., ktorá bola objavená v meste [[Sidon]]. Našla sa aj v niekoľkých synagógach z doby druhého Chrámu ([[515 pred  Kr.]] -  – [[70]] po Kr.), tam však zrejme plnila skôr funkciu dekoratívneho motívu (v [[helénizmushelenizmus|helénistickejhelenistickej]] dobe inak obľúbeného), než špecificky židovského symbolu.

V židovskom náboženskom kontexte sa Dávidova hviezda po prvýkrát objavuje na náhrobnom kameni z juhotalianskeho mesta [[Taranto]], ktorý pochádza asi z 3. storočia po Kr. V [[rabínska literatúra|rabínskej literatúre]] sa vôbec nespomína; prvá zmienka o nej sa nachádza v spise [[karaiti|karaitu]] Jehudu Hadasiho ''Eškol ha-kofer'' z polovice 12. storočia. V kapitole 242 sa uvádza: ''„[[Mezuza|Mezuzu]] chránia siedmi anjeli, Michael, Gabriel atď. (...) Hospodinovo meno ťa bude chrániť. A takisto onen symbol, ktorý sa nazýva Dávidov štít, (napísaný) pri každom anjelovi a na konci mezuzy...“'' V ranom stredoveku bola teda Dávidova hviezda používaná -  – a nielen medzi Židmi, ale aj medzi [[kresťan]]mi a [[moslim]]ami -  – ako [[talizman]] proti démonom. Začiatkom 14. storočia stotožnil [[David ben Jehuda]], vnuk [[Ramban]]a, vo svojom komentári k mystickému textu [[Zohar]] Dávidovu hviezdu so symbolom, ktorý používal na ochranu proti zlým duchom [[kráľ Dávid]]. Vďaka tomu sa na ňu nabalila ďalšia významová vrstva -  – kráľ Dávid je stelesnením židovskej nezávislosti a zároveň mesiášskeho očakávania.

Ako ochranný symbol sa Dávidova hviezda používala tiež v rukopisoch -  – možno ju nájsť aj v najstaršom dochovanom exemplári [[masoreti|masoretského]] textu [[Tanach|hebrejskej Biblie]], tzv.'' Leningradskom kódexe'' približne z roku [[1010]].

Podľa rozšíreného názoru udelil v roku [[1354]] cisár [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]] [[Praha|pražským]] Židom právo používať vlastnú zástavu, na ktorej bola umiestnená Dávidova hviezda a pentagram, zvaný ''Šalamúnova pečať''. Túto domnienku vyvrátil český historik Alexander Putík, ktorému sa podarilo vystopovať jej pôvod až k nespoľahlivej ''Kronike českej'' [[Václav Hájek z Libočan|Václava Hájka z Libočan]]. Podľa Putíka dostali Židia právo používať veľkú zástavu až za vlády [[Vladislav Jagelovský|Vladislava Jagelovského]] v rokoch [[1471]] -  – [[1490]]. Obdobu tejto zástavy si o sto rokov neskôr ([[1592]]) vyvesil vo svojej súkromnej synagóge [[Mordechaj Maisl]].

Putík sa domnieva, že Dávidova hviezda sa spolu so Šalamúnovou pečaťou dostala na zástavu pražskej židovskej obce až po roku [[1527]]. Už predtým sa však používala v tlači -  – prvá modlitebná kniha ([[sidur]]) vôbec, pochádzajúca z pražskej Gersonidovskej tlačiarne z roku [[1512]], má na obale veľkú Dávidovu hviezdu. Neskôr bol do centra hviezdy vkladaný tzv. „židovský klobúk“; takúto formu možno doložiť až od roku [[1620]], je však nepochybne staršieho pôvodu. Putíkovi sa podarilo spochybniť pravdivosť historky, ktorá hovorí, že právo používať zástavu s Dávidovou hviezdou a klobúkom udelil Židom cisár [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III.]] za zásluhy pri obrane Prahy proti švédskemu vojsku roku [[1648]].

V [[nacizmus|nacistickom]] [[Tretia ríša|Nemecku]] a na ním okupovaných územiach slúžila Dávidova hviezda ako tzv. „židovské znamenie“: od [[6. septembra]] [[1941]] museli byť všetci Židia starší ako 6 rokov povinne označení žltou hviezdou so slovom ''Jude'' (nem. ''Žid'') uprostred.

*Tomáš Pěkný. ''Historie Židů v Čechách a na Moravě''. 2. vydanie. Praha: Sefer, 2001, s. 84- – 86. ISBN 80-85924-33-1.