Staroveké Grécko: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 1 665 bajtov ,  pred 6 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
[[Súbor:Ancient Greek cities.PNG|thumb|Mestá starovekého Grécka]]
 
Pôvodné pevninské Grécko sa rozkladalo prevažne na území dnešného Grécka a západného [[Turecko|Turecka]]. Rozdeľovalo sa na [[Makedónia|Makedóniu]] (severovýchod), [[Epirus]] (severozápad), [[Tesália|Tesáliu]], a juh krajiny tvorili kraje [[Evrytania]], [[Dorida]], [[Lokrida]], [[Aitólia]], [[Akarnania|Akarnania,]] [[Boiótia]], [[Atika (kraj)|Atika]] a polostrov [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéz]] (s regiónmi [[Achája (historické územie)|Achája]], [[Argolis (historické územie)|Argolida]], [[Arkádia (historické územie)|Arkádia,]] [[Mesenia]] a [[Lakónia]]. V [[Malá Ázia|Malej Ázií]] sa do materského Grécka rátajú kraje [[Iónia]], [[Aiolida]] a [[Dorida]]. Významné ostrovy pevninského Grécka boli [[Kréta]], [[Eubója]], [[Kyklady]], [[Salamina]] a [[Ejina|Aigina.,]] maloázijské ostrovy sú napríklad [[Rodos (ostrov)|Rodos]], [[Samos (ostrov)|Samos]] a [[Lesbos]]. Grécko je prevažne hornatá krajina, najväčšia hora je [[Olymp]], iné pohoria sú [[Pindos]], [[Taygetos]], [[Chlomo]], [[Erymanthos]], [[Athamanika]], [[Parnon]] a iné. Grécko má tiež bohaté vodné zdroje a mnoho riek, najznámejšie sú [[Acherón]], [[Elissonas|Elisson]], [[Pineios]], [[Eurótas]], [[Spercheios]], [[Aliakmonas|Haliakmon,]] [[Vardar|Axios]], [[Struma (rieka)|Strymon]] a [[Nestos]]. Severné Grécko (Epirus, Macedonia) tvorili prevažne vidiecke kraje, mestské centrá boli najmä na juhu a v [[Malá Ázia|Malej Ázií]], na severe iba hlavne kolónie mestských štátov. Najvýznamnejšie mestá Grécka boli [[Atény]], [[Sparta]], [[Izmir|Smyrna]], [[Efez]], [[Fókaia]], [[Bodrum|Halikarnassos,]] [[Milét|Milétos]], [[Pergamon]], [[Téby (Bojócia)|Téby]], [[Korint]], [[Patra]], [[Larisa (mesto v Grécku)|Larisa]], [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos,]] [[Olympia (Grécko)|Olympia]], [[Delfy]], či [[Solún]] a [[Pella]].<!--
==Osídľovanie gréckymi kmeňmi (2200/2000 pred Kr.)==
==Egejská kultúra (pred 1600 pred Kr.)==
 
== Dejiny ==
<blockquote>Viac informácií: [[Dejiny Grécka]]</blockquote>
<blockquote>Viac informácií: [[Dejiny Grécka]]</blockquote>Grécke dejiny patria medzi jedny z najdlhších a najvýznamnejších svetových dejín, ktoré začínajú ešte pred príchodom [[Gréci|Grékov]] do Grécka, kedy tu žili [[Pelasgovia]] (pevnina) a [[Minojská kultúra|Minojci]] (Kréta a niektoré ostrovy). Okolo roku 2000 pred Kristom do Grécka prenikli prvé grécke kmene-[[Achájci]] a asi aj [[Ióni]], ktorí približne po troch storočiach vytvorili prvú grécku kultúru, [[Mykénska kultúra|Mykénsku kultúru]]. Neskôr sa v Grécku usadili ďalšie grécke kmene, [[Dóri]], [[Aioli]]  [[Epiróti|Epirótske kmene]] a [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]], ktorí sa premiešali s pôvodným obyvateľstvom a tak vytvorili grécky národ.
[[Súbor:Pericles Pio-Clementino Inv269 n5.jpg|thumb|281x281px|[[Perikles]]]]
 
<blockquote>Viac informácií: [[Dejiny Grécka]]</blockquote>Grécke dejiny patria medzi jedny z najdlhších a najvýznamnejších svetových dejín, ktoré začínajú ešte pred príchodom [[Gréci|Grékov]] do Grécka, kedy tu žili [[Pelasgovia]] (pevnina) a [[Minojská kultúra|Minojci]] (Kréta a niektoré ostrovy). Okolo roku 2000 pred Kristom do Grécka prenikli prvé grécke kmene-[[Achájci]] a asi aj [[Ióni]], ktorí približne po troch storočiach vytvorili prvú grécku kultúru, [[Mykénska kultúra|Mykénsku kultúru]]. Neskôr sa v Grécku usadili ďalšie grécke kmene, [[Dóri]], [[Aioli]]  [[Epiróti|Epirótske kmene]] a [[Macedónci (staroveký národ)|Macedónci]], ktorí sa premiešali s pôvodným obyvateľstvom a tak vytvorili grécky národ.
 
=== Perzské vojny-Staroveké Grécko. ===
=== Staroveké Grécko- Peloponézske vojny. ===
{{hlavný článok|Peloponézske vojny}}
[[Súbor:Battles of Ancient Greece.jpg|thumb|265x265px|Významné bitky v starovekom Grécku.]]
Grécke mestské štáty sa v 5. storočí pred Kr. rozdelili na dve veľké zoskupenia. Na Peloponéze a Korintskej šiji sa už v 6. storočí pred Kr. spojili štáty do tzv. [[peloponézsky spolok|peloponézskeho spolku]], ktorého [[Hegemónia|hegemónom]] bola Sparta. V roku 478 pred Kr. sa vytvoril délsky námorný spolok (nazývaný aj délska symmachia), v ktorom sa spojili grécke mestské štáty, obávajúce sa hrozby perzského útoku. Po prenesení pokladnice z ostrova [[Délos]] do Atén sa spolok premenoval na [[aténsky námorný spolok]].
Peloponézske vojny boli výsledkom sporov medzi štátmi oboch zoskupení, predovšetkým v oblasti hľadania surovín, potravinových zdrojov a politickej rivality medzi politickými skupinami vnútri jednotlivých štátov (demokrati a aristokrati).
 
=== Grécko v rímskom období ===
[[Súbor:Arch of Galerius.jpg|thumb|280x280px|Víťazný oblúk cisára [[Galérius|Galéria]], 4. stor., [[Solún]].]]
 
Počas rímskeho obdobia si Grécko dlho udržiavalo určitú autonómiu. Rimania rešpektovali kultúrnu a vzdelanostnú úroveň Grécka a stále sa chodili vzdelávať do Atén, na [[Rodos (ostrov)|Rodos]], alebo navštevovali významné grécke mestá a veštiarne. Cisár [[Nero]] obľuboval Grécko a dal tam usporadúvať početné hudobné a básnické súťaže, z ktorých si prinášal zlaté vence víťaza. Za to získavali grécke mestá oslobodenie od daní alebo rôzne úľavy. Cisár [[Vespazián]] načas obmedzil privilégiá gréckych miest, ale cisár [[Hadrián]], ako veľký filhelén dal napr. v Aténach vybudovať veľký chrám Dia Olympského, knižnicu a agoru, kúpele, novú štvrť a víťazný oblúk. Inšpiroval sa stavbami v Aténach a vo svojej vile v [[Tivoli]] si dal vybudovať napodobeninu aténskej stoy (stĺporadia). V Aténach naďalej fungovali filozofické školy (predovšetkým Platónova Akadémia), konali sa tiež tradičné slávnosti, ako panaténaje a olympijské hry. Až v roku 395 ich cisár [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosius I.]] zakázal a v roku 529 cisár [[Justinián I.]] dal zavrieť filozofické školy v Aténach.
 
* '''mystické obdobie''' = je obdobím zmeny filozofického myslenia. Filozofiu nahrádza [[teozofia]]. Patrí sem [[novoplatonizmus]].
 
=== Hudba, tance a tancezábava ===
[[Súbor:Music lesson Staatliche Antikensammlungen 2421.jpg|thumb|273x273px|Hráči s kytharou]]<blockquote>Pozri aj: [[Grécka hudba]] a [[Hudba starovekého Grécka]]</blockquote>Hudba bola pre starých Grékov veľmi dôležitou súčasťou života, čo u Grékov pretrvalo dodnes. Grécke slovo hudba (mousiké), pochádza od slova [[múza]], pričom múza hudby bola [[Melpomené]] (od slslovesa melpein= vznešene spievať, prednášať hymny). Starogrécka hudba čerpala z orientálnych (maloázijskych) tradícií miestnych národov. Hudobné nástroje boli strunové ([[lýra]], mandolína [[tamburas]], [[kythara]]) a dychové (aulos, diaulos, [[syrinx]]). Rozdeľujeme vznešené hymny na počesť bohov a ľudovú hudbu. Fragmenty hymien pre bohov sa nám čiastočne dochovali (Apollónova, Dionýzova hymna). Gréci vedeli hudbu zapisovať, čo sa tradične spája s [[Pytagoras|Pytagorom]], ktorý prvý zapísal tóny. Jediná staroveká kompletne dochovaná pieseň je [[Sikelova pieseň]], ktorú [[Maloázijskí Gréci|Maloázijsky Grék]] Sikelos venoval svojej mŕtvej žene v 2. stor. po Kr. Gréci radi tancovali a zabávali sa, preto existovalo množstvo ľudových sviatkov na počsť bohov, či dobrej úrody. Tancovali sa kruhové tance, pričom poznáme tanec Syrtos, ktorý sa uvádza na epitafe z 1. stor. a tento tanec existuje dodnes a je jedným z najobľúbenejších gréckych tancov. Iný známy tanec bol [[pyrrichios]], tiež kruhový bojový tanec, ktorý sa považuje za najstarší tanec na svete, pretože stále existuje pod rovnakým menom a tancujú ho [[Pontskí Gréci]]. Na počesť bohov sa konali recitály hudby a prednesy či súťaže v rozličných mestách Grécka, na takýchto súťažiach sa zúčastnil aj cisár [[Nero]]. Bohovia hudby a zábavy boli [[Apolón]] a [[Dionýzos]]. Zo starogréckej hudby sa vyvinula byzantská cirkevná hudba a [[Grécka hudba|novogrécka hudba]].
 
Gréci obľubovali stretávanie sa s priateľmi, počas ktorých hodovali, počúvali hudbu, či prednášali básne, spoločne debatovali a preberali aktuálne problémy. Tieto stretnutia sa nazývali [[Sympózium|Sympózia]] (symposia). Sympózium bolo mužské stretnutie a jediné ženy, ktoré mali povolené vstúpiť na tieto oslavy boli spoločníčky, tzv. [[Hetéra|hetéry]], ktoré boli vzdelané a vedeli debatovať s mužmi. Najznámejšia hetéra bola [[Aspasia]], ktorá bola milenkou [[Perikles|Perikla]]. Tradícia sympósia je v Grécku veľmi stará, prvé doklady pochádzajú ešte z obdobia pred mykénskou civilizáciou.
 
=== Náboženstvo ===
[[Súbor:Niobid Painter - Red-Figure Amphora with Musical Scene - Walters 482712 - Side A.jpg|thumb|291x291px|Scéna hudobníčok. Červenofigúrová keramika, amfora, [[Niobin Maliar]].]]
 
Monumentálna architektúra sa po páde [[Mykénska kultúra|Mykénskej kultúry]] v Grécku začína objavovať v archaickom období. Nie je známy pôvod gréckych architektonických slohov, predpokladať sa dajú vplyvy z [[Staroveký Egypt|Egyptu]] a z [[Malá Ázia|Malej Ázie]], najmä preto, že pred vznikom monumentálnej architektúry mnohí Gréci pracovali v Egypte a susedili s vyspelými civilizáciami Malej Ázie. Tradičný megarónový pôdorys gréckeho chrámu sa však v Grécku vyskytoval ešte počas neolitických kultúr [[Sesklo]] a [[Dimini]] a pretrval aj v monumentálnych mykénskych palácoch. Rozoznávame tri typy gréckych chrámov, [[Dórsky sloh|dórsky]], [[Iónsky sloh|iónsky]] a [[Korintský sloh|korintský]]. Najstarší je dórsky, ktorý pravdepodobne napodobňuje drevenú stavbu. Neskôr vzniká v [[Iónia|Iónií]] iónsky sloh, ktorý je viac zdobený a typický svojou volutovou hlavicou. Korintský stĺp vznikol až koncom klasického obdobia a naplno sa presadil až v rímskej architektúre. Grécke obytné domy boli jednoduché, s dvorom. Paláce sa objavujú v Macedónií a následne veľkolepé paláce až v helenizme. Najznámejší grécky architekt je [[Hippodamos z Milétu]], ktorý založil racionálne plánovanie mesta, ktoré je základom modernej architektúry.
 
Monumentálne sochárstvo prevzali Gréci pravdepodobne od Egypťanov, no boli to až Gréci, ktorých sochy boli presným anatomickým stvárnením ľudského tela. V archaickom období vznikajú sochy mladých chlapcov (kouros) a dievčat (koré). Ženské sochy boli spočiatku vždy zahalené, minimálne [[Chitón|chitónom]], nahé ženské sochy sa začínajú robiť až v klasickmkoncom obdobíklasického obdobia, kedy grécke sochárstvo zažilo obdobie najväčšej dokonalosti. Sochárstvo [[Helenizmus|helenistickej]] doby zachycuje ľudské emócie (radosť, smútok, utrpenie) a deti, či portréty konkrétnych osôb, čo v klasickom období nebolo. Známi sochári sú [[Feidias]], [[Myrón (sochár)|Myrón]], [[Praxiteles (sochár)|Praxiteles]] a [[Polykleitos z Argu|Polykleitos]].
 
Veľmi kvalitná bola aj grécka keramika. Spočiatku boli dve hlavné centrá výroby, [[Atény]] a [[Korint]], čiastočne východogrécke ostrovy, no v klasickej dobe sa najznámejšou stala [[Atická keramika]], teda keramika z Atén. Išlo o čiernofigúrovú a neskôr červenofigúrovú keramiku, ktorá zobrazovala mytologické scény, oslavy, bohov, aj bežný život. Pri výpale bola použitá zložitá metóda dosiahnutia čiernej alebo červenej farby postáv a objektov. Atická keramika bola obľúbená v celom Grécku aj mimo neho, nachádzame ju v celom Stredomorí, dokonca v Západnej aj Strednej Európe, kde si ju nechali dovážať miestne elity. Najväčší odberatelia atickej keramiky boli [[Etruskovia]], ktorí si dokonca objednávali vlastné mytologické vyobrazenia na svoju keramiku. Dokonca z [[Etrúria|Etrúrie]] pochádza vôbec najviac nálezov atickej keramiky. Tvary gréckej keramiky boli rôzne, od nádoby na vodu, [[hydria]], cez [[kratér]] na miešanie vína, až po nádoby na pitie vína ([[Kylix|kylikes]]), nádoby na voňavky ([[Arybalos|arybaloi]]), či pohrebné okrasné nádoby ([[Lekythos|(lekythoi]]). Známi maliari keramických nádob sú [[Polygnotos]], [[Achilov maliar]] či [[Agatarchos]]. Známe keramické dielne boli aj v juhoitalských gréckych kolóniach, ktoré boli ovplyvnené atickou keramikou.
 
V helenistickej dobe bola populárna aj mozaika, ktorá pochádza z Malej Ázie, tú však dochovanú nemáme, jediná mozaika pochádza z mesta [[Pella]], no mnohé grécke mozaiky boli znovu kopírované [[Rimania (staroveký národ)|Rimanmi]] (napríklad mozaika Alexandra Veľkého z [[Pompeje|Pompejí]]). Tiež sa nám v Grécku málo dochovali ukážky nástenného maliarstvoamaliarstvo, ktoré bolo v dobe helenizmu veľmi populárne, no v hrobkách v [[Trácia (historické územie)|Trácií]] (Bulharsko), či v z hrobiek aristokracie a kráľov [[Macedónia (historické územie)|Macedónie]] máme ukážky tohto umenia ([[Kazanlăk]], [[Vergina]], [[Derveni]]-[[Solún]]). Rovnako tak rímske maliarstvo kopíruje grécke predlohy, výborné príklady sú dochované [[pompejské fresky]].
 
Nálezy kovových predmetov sú vzácne. Prestížny kovový riad sa dochoval hlavne v macedónskych hrobkách ([[Kratér Derveni]]-Múzeum v Solúne), či grécky kratér z keltskej hrobky princezny z francúzskeho Vix.
1 266

úprav