Mária Ferenčuhová: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 62:
 
Doposiaľ poslednou Ferenčuhovej výraznou literárnou činnosťou je zostavenie publikácie ''Dokumentárny film v krajinách V4'' (2014). Kolektív autorov (okrem Ferenčuhovej Lucie Česálková, Teréz Vincze, Anna Misiak, Balázs Varga, Martin Palúch, Mikolaj Jazdon a Žofia Bosáková) sa v nej venujú non-fiction produkciíi v krajinách dnešnej Vyšehradskej štvorky od roku [[1945]] až po súčasnosť, pričom ponúkajú štúdie o konkrétnych filmoch, žánroch a trendoch určujúcich podobu stredoeurópskej dokumentárnej kinematografie v danom období. Kniha je primárne určená študentom rovnomenného predmetu, ktorý na Mária Ferenčuhová vedie na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.
 
Zborník ''Dokumentárny film v krajinách Vyšehradskej štvorky'' tvoria texty venujúce sa obdobiu od prelomu 40. a 50. rokov 20. storočia až po najaktuálnejšiu súčasnosť. Ich poradie je určované predovšetkým chro- nológiou udalostí, ktorými autorky a autori rámcujú svoje uvažovanie o rôznych filmových fenoménoch. Od skúmania českého (a československého) kultúrneho prostredia na začiatku 50. rokov (Lucie Česálková, Jednej správně socialisticky!) tak prechádzame k prehľadu štýlov, tém a poetík slovenského dokumentárneho filmu 60. rokov (Mária Ferenčuhová, Formálne inovácie a tematické posuny alebo „Zlaté šesťdesiate“ v slovenskom dokumentárnom filme), a tento výrez zo slovenského filmu vzápätí porovnáme s dokumentárnymi filmami vznikajúcimi v Maďar- sku v období, ktoré vyvrcholilo vznikom progresívneho Štúdia Bélu Balázsa (Teréz Vincze, Pokusy o realitu). Pohľad na 60. až 80. roky dopĺňa štúdia o poľskom prostredí a o pomerne málo známej tvorbe doku- mentaristiek-žien (Anna Misiak, Pohľad na „svet bez žien“). Druhá časť textov sa už vzťahuje k obdobiu tesne pred rozrušením totalitných režimov a po ich páde. Od transformácie maďarského filmového priemyslu, ktorá sa začala už v roku 1987 a umožnila vznik množstva zaujímavých dokumentárnych filmov (Balázs Varga, Kolek- tívne sebapoznanie. Maďarský film po páde železnej opony) prejdeme k transformácii slovenského filmového prostredia a jej dopadu na práce dokumentaristov v rokoch 1990 až 1998 (Martin Palúch, Reflexia spoločenských a politických premien v slovenskom dokumentárnom filme 90. rokov). Vzápätí sa presunieme k poprevratovému reflektovaniu minulosti i súčasnosti v mimoriadne rôznorodej a bohatej poľskej dokumentárnej tvorbe (Mikołaj Jazdon, Poľský dokumentárny film posledného štvrťstoročia) a napokon k súčasnému českému autorskému filmu a nie- ktorým jeho najvýraznejším predstaviteľkám a predstaviteľom (Žofia Bosáková, Od observácie po performativitu: súčasný český dokument a jeho reflexia), aby ho opäť uzatvoril pohľad na slovenské audiovizuálne prostredie pred a po významnej systémovej zmene v oblasti podpo- ry a financovania audiovizuálnych diel, ktorou bolo založenie Audiovi- zuálneho fondu (Žofia Bosáková, Súčasný slovenský dokumentárny film). Z metodologického hľadiska je súbor textov v zborníku dosť rôznorodý. Nájdeme v ňom prípadové štúdie venované jednému fenoménu, štúdie venujúce sa konkrétnym autorom a ich dielam, niektoré sa zameriavajú na premeny konkrétneho žánru, prípadne na variácie autorských štýlov v jednom období. Viacerí autori si volia širšiu prehľadovú perspektívu, pri ktorej hĺbkové analýzy a interpretácie ustupujú hľadaniu klasifikačného kľúča, či už sú ním spracúvané témy alebo spôsoby ich spracovania (voľba autorskej stratégie, metóda, poetika). Zborník nie je vyčerpávajúcim pohľadom na minulosť a súčasnosť vyšehradskej dokumentárnej produkcie. Viaceré estetické i produkčné aspekty jednotlivých kinematografií nechávajú texty v úzadí, prípadne sa odvolávajú na už existujúcu literatúru. Tá je dostupná predovšetkým v jazykovo blízkom prostredí susedného Česka, ktorého kinematografia je práve z tohto dôvodu zastúpená menej známymi i menej často spracúvanými 50. rokmi, či slovenským pohľadom na autorské stratégie a poetiku súčasných významných tvorcov. Napriek istej tematickej reduktívnosti a sústredeniu na menej známe aspekty poľskej, maďarskej, českej, ale aj slovenskej tvorby zborník poskytuje čitateľom možnosť vidieť svoju vlastnú kinematografiu v perspektíve spoločného stredoeurópskeho priestoru - s prienikmi v podobe podobnej historickej skúsenosti i s odchýlkami, na ktorých stojí jej jedinečnosť.<ref>Ferenčuhová, Mária: ''Dokumentárny film v krajinách V4.'' Vysoká škola múzických umení, Bratislava 2014. <nowiki>ISBN 978-80-89439-65-2</nowiki></ref>
 
== Dielo ==