Verzia z 01:33, 31. január 2016 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací d →‎Dejiny: wikilinky ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 01:34, 31. január 2016 upraviť vrátiť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací d →‎Dejiny: preklepy Ďalšia úprava →
Riadok 16: V roku [[1816]] sa palác vrátil do vlastníctva [[Bourbonovci\|Bourbonovcov]] a [[Ľudovít XVIII.]] ho daroval svojmu čerstvo ženatému synovcovi [[Karol Ferdinand Bourbonský\|Karolovi Ferdinandovi]], vojvodovi z Berry, ktorý sa sem nasťahoval s manželkou [[Mária Karolína Neapolsko-Sicílska\|Máriou Karolínou]]. Po smrti vojvodu v roku [[1820]] ho prevzal [[Ľudovít Filip Orleánsky]], posledný francúzsky kráľ. [[Národné zhromaždenie (Francúzsko)\|Národné zhromaždenie]] vyhlásilo palác [[dekrét]]om v roku [[1848]] za sídlo budúceho prezidenta [[Druhá ~~Francúzska~~francúzska republika\|Druhej republiky]]. Trvalo štyri roky než [[Ľudovít Napoleon Bonaparte]] (synovec Napoleona Bonaparte), bol zvolený za prvého prezidenta, ale v roku [[1852]] sa po štátnom prevrate vyhlásil za cisára. Až v roku [[1870]] po zajatí v prehratej [[prusko-francúzska vojna\|prusko-francúzskej vojne]] bol zvrhnutý a vo Francúzsku bola vyhlásená po tretíkrát [[republika]]. Aj keď prvý prezident [[Tretia francúzska republika\|Tretej republiky]], [[Adolphe Thiers]], ešte úplne neúradoval z Elyzejského paláca, bol od roku [[1873]] definitívne oficiálnym sídlom úradu hlavy štátu. Prezidentovo sídlo, s nábytkom od [[dizajnér]]a [[Philippe Starck\|Philippa Starcka]], je na prvom poschodí. [[22. januára]] [[1963]] tu podpísali [[Charles de Gaulle]] a [[Konrad Adenauer]] [[Elyzejská dohoda\|Elyzejskú dohodu]].

Elyzejský palác: Rozdiel medzi revíziami