Elyzejský palác: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d →‎Dejiny: wikilinky
d →‎Dejiny: preklepy
Riadok 16:
V roku [[1816]] sa palác vrátil do vlastníctva [[Bourbonovci|Bourbonovcov]] a [[Ľudovít XVIII.]] ho daroval svojmu čerstvo ženatému synovcovi [[Karol Ferdinand Bourbonský|Karolovi Ferdinandovi]], vojvodovi z Berry, ktorý sa sem nasťahoval s manželkou [[Mária Karolína Neapolsko-Sicílska|Máriou Karolínou]]. Po smrti vojvodu v roku [[1820]] ho prevzal [[Ľudovít Filip Orleánsky]], posledný francúzsky kráľ.
 
[[Národné zhromaždenie (Francúzsko)|Národné zhromaždenie]] vyhlásilo palác [[dekrét]]om v roku [[1848]] za sídlo budúceho prezidenta [[Druhá Francúzskafrancúzska republika|Druhej republiky]]. Trvalo štyri roky než [[Ľudovít Napoleon Bonaparte]] (synovec Napoleona Bonaparte), bol zvolený za prvého prezidenta, ale v roku [[1852]] sa po štátnom prevrate vyhlásil za cisára. Až v roku [[1870]] po zajatí v prehratej [[prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] bol zvrhnutý a vo Francúzsku bola vyhlásená po tretíkrát [[republika]]. Aj keď prvý prezident [[Tretia francúzska republika|Tretej republiky]], [[Adolphe Thiers]], ešte úplne neúradoval z Elyzejského paláca, bol od roku [[1873]] definitívne oficiálnym sídlom úradu hlavy štátu. Prezidentovo sídlo, s nábytkom od [[dizajnér]]a [[Philippe Starck|Philippa Starcka]], je na prvom poschodí.
 
[[22. januára]] [[1963]] tu podpísali [[Charles de Gaulle]] a [[Konrad Adenauer]] [[Elyzejská dohoda|Elyzejskú dohodu]].