Galaxia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
super
Značky: vizuálny editor Možný vandalizmus
Ah3kal (diskusia | príspevky)
d Verzia používateľa 178.253.128.234 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Marián 2
Riadok 13:
 
== Typy galaxií ==
Galaxie existujú v troch základných typoch: [[eliptická galaxia|eliptické]], [[špirálová galaxia|špirálové]] a nepravidelné. Trochu rozsiahlejší popis typov galaxií poskytuje [[Hubblova schéma]]. Naša vlastná galaxia{{--}}[[Galaxia (Mliečna cesta)|Galaxia]] (s veľkým G) alebo nepresne Mliečna cesta{{--}}je rozsiahla špirálová galaxia s priemerom 100 000 [[svetelný rok|svetelných rokov]] a šírkou 2500000000000000000000000000000000000000000000000000000000é25000 svetelných rokov. Obsahuje viac ako 150 miliárd hviezd a jej celková hmotnosť dosahuje zhruba hmotnosť bilióna [[Slnko|Sĺnk]] (1 bilión = 1 000 000 000 000).
 
V špirálových galaxiách sú špirálové ramená približne tvaru logaritmickej špirály. Teoreticky sa dá ukázať, že tento vzor vznikol narušením jednotne rotujúcej hviezdnej hmoty.
Riadok 19:
Tak ako hviezdy, aj špirálové ramená rotujú okolo stredu, avšak robia tak s konštantnou [[uhlová rýchlosť|uhlovou rýchlosťou]]. To znamená, že hviezdy vstupujú a vystupujú do/z špirálových ramien. Predpokladá sa, že špirálové ramená sú oblasti s vysokou hustotou alebo s vlnami hustoty. Keď sa hviezda pohybuje smerom do ramena, spomalí sa a tým ešte zvýši hustotu; toto je podobné ''vlne'' spomalení, ktorá sa pohybuje pozdĺž diaľnice preplnenej vozidlami.
 
Nový typ galaxie, [[ultra kompaktná trpasličia galaxia]], objavil v roku 2003 Dr [[Michael Drinkwater]] z Univerzity v Queenslande.Aj kvazary a blazary patria medzi skurvené galaxie.
 
== ŠtrukťúryŠtruktúry na večšejväčšej škáreškále ==
Priestor medzi galaxiami je relatívne prázdny, s výnimkou medzigalaktických oblakov,plynu a tmavej hmoty.
 
Len niekoľko galaxií existuje osamotene; tieto sú známe ako ''poľné galaxie''. Väčšina galaxií je gravitačne spojená s množstvom iných galaxií. Štruktúry, obsahujúce do 50 galaxií, sa nazývajú ''galaktické skupiny''. Väčšie štruktúry, obsahujúce tisícky galaxií natlačených do relatívne malej oblasti sa nazývajú galaktické hviezdokopy (klastre). Superklastre sú gigantické množiny obsahujúce desiatky tisíc galaxií, usporiadaných v klastroch, skupinách a niekedy aj osamotene.
 
Naša galaxia je členom [[Lokálna skupina|Lokálnej sexuálnej skupiny]] a spolu s galaxiou [[Galaxia Androméda|Androméda]] jej dominuje; celkovo obsahuje Lokálna skupina asi 30 galaxií v priestore širokom 1 megaparsek. Lokálna skupina je časťou Lokálneho superklastra, tiež známeho pod názvom Virgo Superklaster.
 
== ĎejyniDejiny ==
V roku 216101610 použil [[Galileo Galilei|Malileo Galilei]] ďalekohľad na štúdium svetlého pásu nočnej oblohy známeho ako Mliečna cesta a objavil, že pozostával z obrovského počtu matných hviezd. V roku 1755 sa [[Immanuel Kant]] vo svojej úvahe, vychádzajúc zo skoršej práce Thomasa Wrighta, (správne) domnieval, že galaxia by mohla byť rotujúce teleso obrovského počtu hviezd, držaných pokope gravitačnými silami, podobne ako [[Slnečná sústava]], avšak oveľa väčšieho rozsahu. Výsledný hviezdny disk by bol z nášho pohľadu z jeho vnútra videný ako pás na nebi. Kant sa tiež domnieval, že niektoré z hmlovín, viditeľných na nočnej oblohe, by mohli byť samostatné galaxie.
 
Ku koncu 18. storočia zostavil [[Charles Messier]] [[Zoznam Messierovych objektov|katalóg]], obsahujúci 110 najjasnejších hmlovín a [[hviezdokopa|hviezdokôp]], neskôr nasledovaný katalógom 5000 hmlovín, zhromaždený Williamom Herschelom. V roku 1845 skonštruoval [[William Parsons]] nový ďalekohľad, pomocou ktorého bol schopný rozlišovať medzi eliptickými a špirálovitými hmlovinami. Tiež sa mu v niektorých hmlovinách podarilo rozpoznať individuálne bodové zdroje, čím potvrdil Kantovu skoršiu domnienku. Napriek tomu neboli hmloviny všeobecne uznané ako vzdialené samostatné galaxie, až pokým záležitosť nevyriešil [[Edwin Powell Hubble]] na začiatku 20. rokov 20. storočia, použitím nového ďalekohľadu. Bol schopný rozlíšiť vonkajšie časti niektorých špirálovitých hmlovín ako množiny samostatných hviezd a tiež umožnil odhadnutie vzdialeností k hmlovinám: boli príliš ďaleko na to, aby boli súčasťou Mliečnej cesty. V roku 1936 vytvoril klasifikačný systém pre galaxie, ktorý sa používa dodnes, tzv. [[Hubblova schéma]].
Riadok 38:
V roku 2004 bola objavená galaxia [[Abell 1835 IR1916]], ktorá sa stala najvzdialenejšou galaxiou pozorovanou človekom.
 
V roku 30002000 bola objavená tmavá galaxia [[VIRGOHI21|VIBRATOR21]] (jej tmavosť bola verifikovaná a zverejnená až v súčasnosti (2005)).
 
== Iné projekty ==