Mária Ferenčuhová: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 875 bajtov ,  pred 5 rokmi
chýba zhrnutie úprav
 
== Životopis ==
Mária Ferenčuhová je významnou osobnosťou súčasnej slovenskej poézie a filmovej vedy. Ako sama uviedla v rozhovore pre časopis ''[[.týždeň]]'', písaniup''í''saniu sa venuje už od čias základnej školy, no k poézii sa dostala až na hranici dospelosti, teda v 18{{ --}} 19 rokoch. „''Až„Až keď som ich začala písať do počítača, získala som správny odstup od patetických výkrikov, ba čo viac, zrazu mal text kontinuitu, smer, nebolo to len také zapisovanie myšlienkových pochodov utrápenej adolescentky. Textový editor ma zachránil, lebo uložiť slová za sebou rukou a definitívne je pre mňa skoro nemožné''“nemožné“.<ref>http://www.tyzden.sk/casopis/12936/maria-ferencuhova-divo-preskakujem-obrubniky/</ref>
 
Na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde v súčasnosti prednáša dejiny a teóriu dokumentárneho filmu, vyštudovala filmovú dramaturgiuscenáristiku a scenáristiku,dramaturgiu postgraduálne(1995 dejiny- a teóriu filmu2000). Neskôr študovala vedy o reči naNa École des hautes études en sciences sociales v Paríži. Pôsobila(2000 ako- členka2001) odbornejštudovala porotysciences nadu početnýchlangage filmových(vedy festivalocho (ArtfilmFestreči), Festkde Anča,získala MFDFDiplôme Jihlava…),d'études venujeapprofondies sa(v prekladurámci zzjednocovania francúzskeho jazykaškolstva apo jeroku redaktorkou2004 filmovo-teoretickéhooznačený časopisuako ''[[Kino-Ikon]]'',ekvivalent kammagisterského pravidelnediplomu). prispievaNeskôr prieskumompokračovala rétorickýchv mantinelovdoktorandskom slovenskéhoštúdiu dokumentárnehodejín filmua poteórie roku [[1945]]filmu, ktorýtelevízie jea súčasťourozhlasu národnéhoopäť projektuna DigitálnaVysokej audiovízia,škole ktorýmúzických odumení rokua [[2011]]štúdium realizujeukončila Slovenskýdocentúrou filmovýz ústavfilmového (SFÚ)umenia v spolupráci s Rozhlasomroku a televíziou Slovenska (RTVS)2011.
 
Pôsobila ako členka odbornej poroty na filmových festivaloch ArtfilmFest, Fest Anča, MFDF Jihlava, Áčko, Early Melons, Jeden svet či Igric. Je tiež porotkyňou literárnej súťaže Medziriadky. Venuje sa prekladu z francúzskeho jazyka a od roku 2000 píše do filmovo-teoretického časopisu ''[[Kino-Ikon]]'', pričom do roku 2003 sa vo svojich textoch venovala najmä hranému filmu a problémom narácie a zobrazenia nezobraziteľného, francúzskemu dokumentárnemu filmu a filmovým esejám. Od roku 2003 pravidelne prispieva prieskumom rétorických mantinelov slovenského dokumentárneho filmu po roku [[1945]], ktorý je súčasťou národného projektu Digitálna audiovízia, ktorý od roku [[2011]] realizuje Slovenský filmový ústav (SFÚ) v spolupráci s Rozhlasom a televíziou Slovenska (RTVS).
 
== Charakteristika tvorby ==
Jazyk a obrazotvornosť je u Márii Ferenčuhovej charakteristická triezvosťou a vecnosťou, pričom ide o organizujúce, kontrolné zákonitosti jej tvorby. Písanie pre ňu znamená prácu, vnímanie, záznam. V poézii dominuje opis a enumerácia - Ferenčuhovej básne vypočítavajú, vypovedajú o rôznych percepciách či výjavoch zoradených buď za sebou alebo vedľa seba. Využíva pritom spravidla metonymický princíp, úzko súvisiaci s jej vzťahom k vizuálnym médiám - predovšetkým k filmu, ale aj k fotografii. V poetike Márii Ferenčuhovej sa často objavuje motív dýchania, urbánnosť, vlastný pohľad na realitu či kritika konformity. Do slovenskej poézie vniesla svojskú citlivosť pre detail.
 
== Tvorba ==
Básnická tvorba Márie Ferenčuhovej sa v roku [[2010]] stala súčasťou tzv. koncertu poézie, teda multižánrového prepojenia poézie s hereckými interpretáciami (Lucia Rózsa Hurajová, Marek Majeský) a originálnymi hudobnými kompozíciami (Oskar Rózsa). Pod názvom ''Márnivé bubliny'' bolo vydané CD zostavené z básní viacerých súčasných slovenských autorov – okrem Ferenčuhovej išlo o poéziu Michala Habaja, Kataríny Kucbelovej, Valerija Kupku, Petra Macsovszkého, Nóry Ružičkovej, Martina Solotruka, Ľubice Somolayovej a Petra Šuleja. Polyfónne spojenie viacerých umeleckých disciplín a jeho dramaturgia tak tvorí nový kontext, významovú vrstvu, obrazy či metafory.
 
V roku [[2012]] vydala Ferenčuhová po niekoľkoročnej básnickej odmlke ďalšiu zbierku poézie ''Ohrozený druh''. Tá opäť čitateľsky zaujala svojou jednoduchosťou, silnou obrazotvornosťou, fragmentami konkrétnych príbehov, charakterom básnickej eseje a skromným postojom nasilu nevyčnievať. Kniha je rozdelená na štyri časti - ''Cesty'', ''Historky'', ''Fotografie'' a ''Ohrozený druh'', v ktorých sa opakovane striedajú motívy ako cestovanie na základe odpútať sa od jedného, stáleho miesta, pohyb, pohľad na seba samú, pozorovania či pocitu existenčného ohrozenia ľudského druhu smerujúce k znepokojivej apokalyptickej vízii.
 
Ferenčuhová sa v roku [[2012]] taktiež stala súčasťou diela ''Päť x päť. Antológia súčasnej slovenskej poézie''. Ide o zbierku básní autorov na scéne po roku [[1989]] - okrem Ferenčuhovej Ivan Kolenič, Ján Litvák, Peter Milčák, Vladimír Puchala, Peter Macsovszky, Peter Šulej, Michal Habaj, Martin Solotruk, Andrej Hablák, Nóra Ružičková, Ľuboš Bendzák, Diana Tuyet-Lan Nguyen, Eva Lukáčová, Lucia Eggenhofferová, Marián Grupač, Peter Bilý, Ján Gavura, Katarína Kucbelová, Radoslav Tomáš, Marcela Veselková, Veronika Dianišková, Elena Hidvéghyová-Yung, Pavol Garan a Joe Palaščák. Cieľom antológie bolo predstaviť autorov mladšej strednej a najmladšej generácie (portréty autorov napísal Ján Gavura).
 
V roku [[2013]] prispela Mária Ferenčuhová svojou autorskou interpretáciou do publikácie ''Ako sa číta báseň (Dvadsaťsedem autorských interpretácií)'' zostavenou Petrom Milčákom a Mariánom Milčákom. Cieľom slovenských básnikov rôznych generácií (okrem Ferenčuhovej Ľuboš Bendzák, Jana Bodnárová, Miroslav Brück, Ľubomír Feldek, Mária Ferenčuhová, Róbert Gál, Ján Gavura, Andrej Hablák, Mila Haugová, Daniel Hevier, Igor Hochel, Karol Chmel, Rudolf Jurolek, Juraj Kuniak, Taťjana Lehenová, Marián Milčák, Peter Milčák, Anna Ondrejková, Joe Palaščák, Daniel Pastirčák, Dana Podracká, Stanislava Repar, Peter Repka, Nóra Ružičková, Ladislav Šimon a Ján Zambor) bolo prekonať interpretačnú krízu, neadekvátny rešpekt či odpor k básnickému textu. Problém sa pritom týka najmä stredoškolskej oblasti, ktorej sa autori takýmto spôsobom usilovali pomôcť a napísali dostatočne zrozumiteľné a inštruktívne úvahy nad vlastnými básňami.
* ''Odložený čas. Filmové pramene, históriografia, dokumentárny film'' (2009, Slovenský filmový ústav)
* ''Dokumentárny film v krajinách V4'' (2014)
* ''Nový slovenský film'' (2015)
 
=== Literárna veda ===
* Amélie Nothomb: ''Metafyzika trubíc'' (2004)
* Philippe Brenot: ''Chvála masturbácie'' (2006)
* Philippe Sollers: ''Ženy'' (2007)
* Jean Echenoz: ''Ravel'' (2007)
* Laurent Binet: ''HHhH. Himmlerov mozog Heydrich'' (2010)
* Samuel Beckett: ''Eleutéria'' (In Samuel Beckett: ''Hry'', 2011)
* Jacques Rancière: ''Emancipovaný divák'' (2015)
 
== Referencie ==
Anonymný používateľ