Mnohobunkový organizmus: Rozdiel medzi revíziami

f
d (gramatika)
(f)
[[Súbor:Supercool.jpg|thumb|[[Medzibunková hmota]] (extracelulárna matrix) slúžiaca na vzájomnú komunikáciu medzi [[bunka]]mi mnohobunkového organizmu]]
[[Súbor:Trichoplax mic.jpg|thumb|''[[Trichoplax adherens]]'', jeden z najjednoduchších mnohobunkových [[živočíchy|živočíchov]]]]
Mnohobunkové'''Mnohobunkový organizmyorganizmus''' aje [[jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]] s [[bunkové jadro|jadrom]] ([[eukaryoty|eukaryotické]]), po starom nazývané [[prvok]]y, majú veľmi podobnú stavbu buniek. Preto sa predpokladá, že mnohobunkovce sa vyvinuli z nich a to konkrétne z [[nálevníky|nálevníkov]]. Niektoré [[kmeň (taxonómia)|kmene]] nálevníkov javia príbuzenské vzťahy k rôznym skupinám mnohobunkových organizmov, napríklad ''[[Mycetozoea]]'' k [[huby|hubám]] alebo ''[[Phytomastigophorea]]'' k [[stielkaté rastliny|stielkatým rastlinám]]. Mnohobunkové organizmy pravdepodobne vznikli z [[kolónia (biológia)|koloniálnych]] prvokov. Príkladom prechodu medzi jednobunkovým a mnohobunkovým organizmom je napríklad rod [[váľač]] (''Volvox''). Stavebná mnohorodosť na začiatku vývoja mnohobunkovcov naznačuje, že mnohobunkové organizmy majú viacerých predkov a mnohobunkovosť teda vznikla v [[príroda|prírode]] viackrát a nezávisle od seba.
'''Mnohobunkový organizmus''' je [[živý organizmus]], ktorý sa skladá z viacerých, navzájom spolupracujúcich [[bunka|buniek]]. Tieto bunky spravidla nie sú všetky rovnaké, špecializujú sa na určité funkcie, a tak dávajú vznik [[tkanivo|tkanivám]] alebo [[pletivo|pletivám]], z ktorých sa vytvárajú [[Orgán (anatómia)|orgány]] a orgánové sústavy.
 
Mnohobunkové organizmy a [[jednobunkový organizmus|jednobunkové organizmy]] s [[bunkové jadro|jadrom]] ([[eukaryoty|eukaryotické]]), po starom nazývané [[prvok]]y, majú veľmi podobnú stavbu buniek. Preto sa predpokladá, že mnohobunkovce sa vyvinuli z nich a to konkrétne z [[nálevníky|nálevníkov]]. Niektoré [[kmeň (taxonómia)|kmene]] nálevníkov javia príbuzenské vzťahy k rôznym skupinám mnohobunkových organizmov, napríklad ''[[Mycetozoea]]'' k [[huby|hubám]] alebo ''[[Phytomastigophorea]]'' k [[stielkaté rastliny|stielkatým rastlinám]]. Mnohobunkové organizmy pravdepodobne vznikli z [[kolónia (biológia)|koloniálnych]] prvokov. Príkladom prechodu medzi jednobunkovým a mnohobunkovým organizmom je napríklad rod [[váľač]] (''Volvox''). Stavebná mnohorodosť na začiatku vývoja mnohobunkovcov naznačuje, že mnohobunkové organizmy majú viacerých predkov a mnohobunkovosť teda vznikla v [[príroda|prírode]] viackrát a nezávisle od seba.
 
Za mnohobunkové organizmy sa všeobecne považujú len organizmy zložené z buniek s jadrom, čiže [[eukaryoty]]. Napriek tomu aj niektoré [[prokaryoty]] nesú znaky vzájomnej komunikácie, spolupráce či [[Bunková diferenciácia|diferenciácie]]. Napríklad v kolóniách [[sinice|siníc]] sa tvoria špecializované bunky na fixovanie vzdušného [[dusík]]a, bunky [[streptokoky|streptokokov]] zase dokážu vzájomne komunikovať.
Anonymný používateľ