Verzia z 23:21, 20. november 2015 upraviť Zajano (diskusia \| príspevky) S právom rollback 40 868 editací d gramatika ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 15:40, 3. február 2016 upraviť vrátiť 88.212.36.184 (diskusia) f Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Supercool.jpg\|thumb\|[[Medzibunková hmota]] (extracelulárna matrix) slúžiaca na vzájomnú komunikáciu medzi [[bunka]]mi mnohobunkového organizmu]] [[Súbor:Trichoplax mic.jpg\|thumb\|''[[Trichoplax adherens]]'', jeden z najjednoduchších mnohobunkových [[živočíchy\|živočíchov]]]] ~~Mnohobunkové~~'''Mnohobunkový ~~organizmy~~organizmus''' aje [[~~jednobunkový organizmus\|~~jednobunkové organizmy]] s [[bunkové jadro\|jadrom]] ([[eukaryoty\|eukaryotické]]), po starom nazývané [[prvok]]y, majú veľmi podobnú stavbu buniek. Preto sa predpokladá, že mnohobunkovce sa vyvinuli z nich a to konkrétne z [[nálevníky\|nálevníkov]]. Niektoré [[kmeň (taxonómia)\|kmene]] nálevníkov javia príbuzenské vzťahy k rôznym skupinám mnohobunkových organizmov, napríklad ''[[Mycetozoea]]'' k [[huby\|hubám]] alebo ''[[Phytomastigophorea]]'' k [[stielkaté rastliny\|stielkatým rastlinám]]. Mnohobunkové organizmy pravdepodobne vznikli z [[kolónia (biológia)\|koloniálnych]] prvokov. Príkladom prechodu medzi jednobunkovým a mnohobunkovým organizmom je napríklad rod [[váľač]] (''Volvox''). Stavebná mnohorodosť na začiatku vývoja mnohobunkovcov naznačuje, že mnohobunkové organizmy majú viacerých predkov a mnohobunkovosť teda vznikla v [[príroda\|prírode]] viackrát a nezávisle od seba.▼ '''Mnohobunkový organizmus''' je [[živý organizmus]], ktorý sa skladá z viacerých, navzájom spolupracujúcich [[bunka\|buniek]]. Tieto bunky spravidla nie sú všetky rovnaké, špecializujú sa na určité funkcie, a tak dávajú vznik [[tkanivo\|tkanivám]] alebo [[pletivo\|pletivám]], z ktorých sa vytvárajú [[Orgán (anatómia)\|orgány]] a orgánové sústavy. ▲Mnohobunkové organizmy a [[jednobunkový organizmus\|jednobunkové organizmy]] s [[bunkové jadro\|jadrom]] ([[eukaryoty\|eukaryotické]]), po starom nazývané [[prvok]]y, majú veľmi podobnú stavbu buniek. Preto sa predpokladá, že mnohobunkovce sa vyvinuli z nich a to konkrétne z [[nálevníky\|nálevníkov]]. Niektoré [[kmeň (taxonómia)\|kmene]] nálevníkov javia príbuzenské vzťahy k rôznym skupinám mnohobunkových organizmov, napríklad ''[[Mycetozoea]]'' k [[huby\|hubám]] alebo ''[[Phytomastigophorea]]'' k [[stielkaté rastliny\|stielkatým rastlinám]]. Mnohobunkové organizmy pravdepodobne vznikli z [[kolónia (biológia)\|koloniálnych]] prvokov. Príkladom prechodu medzi jednobunkovým a mnohobunkovým organizmom je napríklad rod [[váľač]] (''Volvox''). Stavebná mnohorodosť na začiatku vývoja mnohobunkovcov naznačuje, že mnohobunkové organizmy majú viacerých predkov a mnohobunkovosť teda vznikla v [[príroda\|prírode]] viackrát a nezávisle od seba. Za mnohobunkové organizmy sa všeobecne považujú len organizmy zložené z buniek s jadrom, čiže [[eukaryoty]]. Napriek tomu aj niektoré [[prokaryoty]] nesú znaky vzájomnej komunikácie, spolupráce či [[Bunková diferenciácia\|diferenciácie]]. Napríklad v kolóniách [[sinice\|siníc]] sa tvoria špecializované bunky na fixovanie vzdušného [[dusík]]a, bunky [[streptokoky\|streptokokov]] zase dokážu vzájomne komunikovať.

Mnohobunkový organizmus: Rozdiel medzi revíziami