Michal IV. (Byzantská ríša): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
TeslaBot (diskusia | príspevky)
d IB Vládca → Vládca
d preklepy
Riadok 30:
Michal bol veľmi pohľadný, štedrý a šikovný, ale trpel [[epilepsia|epilepsiou]] a bol nevzdelaný, preto prenechal vládu na svojho brata. Ten finančnými a [[vojna|vojenskými]] [[reforma]]mi navrátil ríši stratenú silu. Na východnej hranici bolo po dlhom obliehaní dobyté mesto [[Edessa]].
 
V roku [[1035]] požiadal emíremir [[Palermo|Palerma]] ([[Sicília]]) o pomoc Michala, kvôli povstaniu jeho brata. Aj napriek následnej smrti emíraemira, boje na Sicílii pokračovali. V roku [[1038]] bola začatá výprava na čele s Georgiom Maniakosom. Výpravy sa zúčastnil takisto aj manžel Michalovej sestry Stefanos. V priebehu nasledujúceho roka boli dobyté [[mesto|mestá]] Palermo a [[Messina]]. Vďaka Maniakosovmu skvelému vedeniu sa takmer podarilo ovládnuť celú Sicíliu, ale v roku [[1040]] došlo k jeho stretu so Stefanosom. Po hádke sa Stefanos urazil a poslal správu Michalovi, že Maniakos plánuje sprisahanie. Následne bol Maniakos povolaný do [[Konštantínopol]]u a uväznený. Veliteľom sa stal práve Stefanos. Ten bol však onedlho zabitý a zmätok v [[Byzantská ríša|byzantskej]] armáde využili [[Arabi]]. Najprv vypuklo povstanie, aby následne byzantskú armádu vytlačili z dobytých území, pričom nedobytá zostala len Messina.
 
Michal v posledných rokoch svojej vlády ťažko [[choroba|ochorel]]. Navyše stále viac ho trápili výčitky [[svedomie|svedomia]] kvôli Romanovi a tak sa presunul do [[Solún]]u, kde prosil svätého Demetria o odpustenie. Jeho poslednou veľkou výpravou boli boje v [[Bulharsko|Bulharsku]], kde došlo k povstaniu. Bulharskí bratranci [[Peter Deljan]] a [[Alusian]] viedli Bulharov a vyhnali byzantskú armádu z území Bulharska. Následne sa však pohádali. Alusian dal Petrovi odseknúť [[nos]] a oslepil ho. To viedlo k oslabeniu bulharskej sily a Alusian bol porazený. Michal krátko na to 10. decembra [[1041]] umrel.