Miláno: Rozdiel medzi revíziami

Všetky jeho najväčšie banky a sídlo talianskej [[burzaBurza cenných papierov|burzy]] robia z Milána obrovské ekonomické centrum. Miláno patrí k najbohatším mestám v Európskej únii. V Miláne možno vidieť aj umelecké pamiatky, ako sú napríklad [[Castello Sforzesco (Miláno)|Castello Sforzesco]], Poslednú večeru od [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]], Galériu [[Viktor Emanuel II.|Viktora Emanuela II.]], svetovo preslávené operné divadlo [[La Scala]] alebo sa iba prechádzať medzi obchodmi v [[móda|módnej]] štvrti, kde majú svoje butiky preslávení návrhári. Sídli tu veľa módnych firiem, známa je hlavne ulica [[via Montenapoleone]]. Nachádza sa tu najvyššia výšková budova v Taliansku známa ako [[Mrakodrap Pirelli]].

Predpokladá sa, že zakladateľmi mesta sú [[Kelti]] okolo roku [[600 pred Kr.]] Okolo roku [[222 pred Kr.]] bolo mesto zahrnuté do Rímskej ríše a Rimania mu dali meno ''Mediolanum''. V [[4. storočie|4. storočí]], v čase biskupa Svätého[[Ambrosius AmbróziaMilánsky|Ambróza]] a cisára [[Theodosius I. (Byzantská ríša)|Theodosia I.]] bolo Miláno hlavným mestom Západorímskej ríše a druhým najväčším mestom v Európe. Štatút hlavného mesta stratilo už v roku 402, keď sa novým hlavným mestom ríše stala [[Ravenna]]. Bolo to hlavne v dôsledku pohybu barbarských kmeňov, hlavne [[vizigóti|vizigótov]]. V roku 452 došlo k vpádu hunského kráľa [[Attila (vodca)|Attilu]] a k úpadku mesta. V roku 569 sa mesto stalo súčasťou ríše [[Longobardi (kmeň)|Longobardov]], byzantskí úradníci ušli do Janova kvôli bezpečnosti. Longobardi z Milána vybudovali svoje hospodárske centrum, ktoré predčilo susedné mestá [[Pavia]], či [[Monza]]. V [[11. storočie|11. storočí]] dochádza k jeho ekonomickej a mocenskej expanzií. V roku [[1167]] vstúpilo do voľnej federácie združujúcej talianske mestské štáty pod názvom Lombardská liga. Vymanili sa spod vlády cisára a postupne ovládali mestá feudálne rody, Miláno sa stalo mestským štátom. Miláno preslávili rody [[Viscontiovci|Viscontiovcov]] a [[Sforzovci|Sforzovcov]]. Spolu s ostatným talianskymi mestami sa od 18. storočia stávali záujmom veľkých mocností Európy. V 18. storočí sa Miláno stalo jedno z hlavných centier hnutia [[Risorgimento]]. V roku [[1859]] sa vymanilo spod vlády rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], stalo sa súčasťou [[Sardínske kráľovstvo|Sardínskeho kráľovstvo]], ktoré sa neskôr pretransformovalo na [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]].

* [[Kostol Panny Márie milostí (Miláno)|Kostol Santa Maria delle Grazie]] – kde sa nachádza svetoznámy obraz [[Posledná večera (Leonardo da Vinci)|Posledná večera]]

* [[Alenia Aermacchi]]

Mesto má veľké medzinárodné letisko [[Medzinárodné letisko Malpensa|Malpensa]] (''MXP''), nachádza sa neďaleko priemyselných mestečiek [[Busto Arsizio]] a [[Gallarate]] a je spojené s centrom mesta prostredníctvom "''Malpensa Express''"  – železničným spojením (zo stanice Cadorna). Malpensa bolo navrhnuté slávnym architektom [[Ettore Sottsass|Ettorem Sottsassom]]. Miláno má tiež letisko [[Linate Airport|Linate]] (''LIN''), spojené s centrom autobusovou linkou 73 (zo S. Babila). Tretie letisko je [[Medzinárodné letisko Orio al Serio Airport|Orio al Serio]] (''BGY''), neďaleko mesta [[Bergamo (mesto)|Bergamo]]. To spájajú s centrom viaceré pravidelné súkromné autobusové linky. Ďalšie letiská v regióne sú vo [[Vergiate]], [[Venegono]], [[Bresso]], [[Voghera]] a [[Montichiari]] sú ďalšie letiská v regióne.

* [[Bianca Mária Sforza]] (* [[1472]] – † [[1510]]), cisárovná ako manželka [[Maximilián I. Habsburský(Svätá rímska ríša)|Maximiliána I. Habsburského]]