Göran Wahlenberg: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
typografia |
d oprava odkazu |
||
Riadok 37:
Už ako 12 ročný začal študovať na univerzite v [[Uppsala|Uppsale]]. Zameral sa na štúdium flóry. Po ukončení štúdia (mal 19 rokov) skúmal švédsku flóru. Na ostrove [[Gotland (ostrov)|Gotland]] objavil dovtedy mnohé neznáme rastliny. V roku [[1806]] dostal doktorát a stal sa členom švédskej Kráľovskej akadémie vied. V tom čase sa intenzívne venoval [[Laponsko (Švédsko)|laponskej]] flóre a rastlinám v okolí [[Sulitjelma]].
V roku [[1813]] z poverenia Kráľovskej akadémie vied pricestoval do [[Kežmarok|Kežmarku]]. Zaujímal sa o karpatskú prírodu a tu sa mu naskytla príležitosť bližšie sa zoznámiť s tatranskou flórou. Porovnával laponskú vegetáciu s karpatskou, meral výšku tatranských štítov, zhotovil prvú vrstevnicovú mapu Tatier. Spolupracoval s kežmarským botanikom [[Tomáš Mauksch|Tomášom Maukschom]] a bratmi Generischovcami. Jeho menom boli pomenované tatranské endemity horčičník Wahlenbergov (''Erysimum wahlenbergii''; v Tatrách ho možno vidieť napríklad v doline [[Nefcerka]]) a lomikameň tatranský (''Saxifraga wahlenbergii Ball''). Vyskytuje sa len v Poľsku a na Slovensku v [[Malá Fatra|Malej Fatre]], v [[Chočské vrchy|Chočských vrchoch]], v Tatrách a na [[Muránska planina|Muránskej planine]]. Wahlenberg botanizoval aj v [[Dolina
Wahlenberg vydal dielo ''Flora Carpatorum Principalium'' (Karpatská flóra), na ktorom sa podieľal aj Kežmarčan [[Tomáš Mauksch]]. Vo Švédsku Wahlenberga pokladajú za zakladateľa homeopatie a turistiky.<ref>Kajlert, Kerstin: Wahlenberg. Prednáška na 10. švédsko-tatranskom večere v Kežmarku 2005.</ref><ref>Krásy Slovenska 9/1987, 10/1987</ref><ref>Baráthová, Nora a kol. : Osobnosti Kežmarku, JADRO, 2009, ISBN: 978-80-89426-02-7</ref>
| |||