Verzia z 15:16, 7. marec 2015 upraviť Wizzo-Bot (diskusia \| príspevky) Boti 148 418 editací d odstránenie starej šablóny {{Link FA}} a {{Link GA}} ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:00, 5. február 2016 upraviť vrátiť Pistal (diskusia \| príspevky) 7 133 editací d wikilinky Ďalšia úprava →
Riadok 18: '''Butrint''' alebo '''Butrinti''' je historické mesto na juhu [[Albánsko\|Albánska]] pri hraniciach s [[Grécko]]m na polostrove Ksamili, vybiehajúcom do prielivu pri ostrove [[Korfu]], medzi [[Iónske more\|Iónskym morom]] a jazerom Butrint. Vzhľadom na svoju strategickú polohu v [[Stredozemné more\|Stredozemnom mori]] bol Butrint svedkom vojenských operácií od [[Peloponézska vojna\|Peloponézskej vojny]] v [[5. storočí pred Kr.]] až po [[napoleonské vojny]] v 19. storočí. Pôvodne bol osídlený gréckym kmeňom Achájcov. V [[4. storočí pred Kr.]] ho obsadili kolonisti z Kerkyry ([[Korfu]]) a stal sa významným opevneným prístavom a obchodným centrom s vlastnou [[~~akropola~~Akropola (starogrécke návršie)\|akropolou]]. Potom ho ovládli Ilýri a v priebehu 2. macedónskej vojny bol roku [[167 pred Kr.]] dobytý [[Staroveký Rím\|Rimanmi]]. Aj po vytvorení [[Byzantská ríša\|Byzantskej ríše]] zostal v rukách Rimanov, a to až do tureckého vpádu v r. [[1453]]. Po porážke [[Benátky\|Benátok]] Napoleonom v r. [[1797]] sa Butrint stal nakrátko súčasťou francúzskeho impéria. O dva roky neskôr bol znovu ovládnutý [[Osmanská ríša\|Osmanskou ríšou]], a to až do roku [[1912]], kedy sa Albánsko stalo samostatným štátom.

Butrint: Rozdiel medzi revíziami