Apollo 8: Rozdiel medzi revíziami

| lunarmodul = '''Záťaž:''' LM Test Article B ({{kg|9000}})

| rampa = [[Štartovacíštartovací komplex 39 nav CapeKennedy CanaveralSpace Air Force StationCenter|LC-39A]]

| raketa = [[Saturn V]] (SA-503)

| pristátie = [[27. december]] 1968, 15:51:42 UTC,<br />severná oblasť Tichého oceánu<br />{{Coord|8|8|S|165|1|Z|type:event_dim:1500km|name=Miesto pristátia Apolla 8}}

| trvanie = 6 dní, 3 hodiny, 42 sekúndminút

| hmotnosť = CeláPri kozmická loď (veliteľskýštarte:<br /><small>Veliteľský+ servisný modul): {{kg|28870}}<br />Veliteľský modul: {{kg|5621}}<br />Servisný modul: {{kg|23250}}<br />LM Test Article B: {{kg|9000}}</small>

'''Apollo 8''' jebol označeniedruhý druhéhopilotovaný pilotovanéholet letuv rámci [[program Apollo|programu Apollo]]. Zapísal sa do histórie svetovej [[kozmonautika|kozmonautiky]] tým, že pri ňom dňa [[24. december|24. decembra]] [[1968]] prvýkrát uskutočnila ľudská posádka oblet [[Mesiac]]a.

* '''A''' – test kompletu veliteľský+servisný modul pri bezpilotnom lete.

* '''B''' – test lunárneho modulu pri bezpilotnom lete.

* '''C''' – pilotovaný let veliteľského + servisného modulu na [[nízka obežná dráha Zeme|nízkej obežnej dráhe]] okolo Zeme.

* '''D''' – pilotovaný let kompletu veliteľský + servisný + lunárny modul na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme. K tomuto testu mali byť pôvodne použité dve rakety [[Saturn 1BIB]], z ktorých jedna mala vyniesť na obežnú dráhu posádku v kozmickej lodi pozostávajúcej z veliteľského a servisného modulu, zatiaľ čo druhá raketa Saturn 1BIB mala vyniesť lunárny modul.

* '''E''' – pilotovaný let kompletu veliteľský + servisný + lunárny modul na [[eliptická obežná dráha|eliptickej obežnej dráhe]] okolo Zeme s apogeom {{km|7400|m}} (4 600 míľ). Celý komplet kozmickej lode Apollo mal byť na obežnú dráhu vynesený raketou [[Saturn V]].

* '''F''' – pilotovaný let kompletu veliteľský + servisný + lunárny modul na obežnej dráhe okolo [[Mesiac (Zeme)|Mesiaca]]a.

[[Súbor:Ap8-KSC-68PC-147.jpg|náhľadthumb|vľavoleft|Nosná raketa [[Saturn V]] roluje k odpaľovacejštartovacej rampe [[štartovací komplex 39 nav CapeKennedy CanaveralSpace Air Force StationCenter|39A]], 9. október 1968]]

Štartu Apolla 8 predchádzal let [[Apollo 7|Apolla 7]], ktorým bol naplnený cieľ kroku '''C'''. Logicky teda mali nasledovať kroky '''D''', '''E''', '''F''' a '''G'''. Po splnení kroku '''C''' bol naplánovaný let Apolla 8, ktorý mal za úlohu splniť podstatnú časť (s výnimkou použitia lunárneho modulu) úloh naplánovaných pre krok '''F'''. Vysvetlenie takejto zmeny v programe pilotovaných letov je potrebné hľadať v [[politika|politických]] súvislostiach tej doby. Kozmonautika sa stala súčasťou politického súperenia [[Spojené štáty|USASpojených štátov]] a [[ZSSRSovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Sovietska kozmonautika dovtedy držala väčšinu prvenstiev. V priebehu rokaroku [[1968]] poskytla [[Central Intelligence Agency|CIA]] agentúre [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] informáciu o tom, že sa na sovietskom kozmodróme [[Bajkonur]] pripravuje na štart veľká raketa. Na bezpilotný let sa pripravovala kozmická loď [[Sojuz 7K-L1]] s označením [[Zond 5]]. Pri tomto lete potom [[18. september|18. septembra]] [[1968]] kozmická loď [[Sojuz 7K-L1]] bez ľudskej posádky skutočne obletela Mesiac, ku ktorému sa priblížila na najmenšiu vzdialenosť {{km|1950 [[km]]|m}}, a [[21. september|21. septembra]] [[1968]] pristála v [[Indický oceán|Indickom oceáne]]. Odborníci [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] sa obávali, že [[Rus]]i sú tak ďaleko, že by mohli dosiahnúťdosiahnuť ďalšie prvenstvo v dobývaní vesmíru uskutočnením obletu Mesiaca s ľudskou posádkou. [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] preto počas štyroch mesiacov preplánovala ďalší priebeh [[Program Apollo|programu Apollo]] takto:

* Po [[Apollo 7|Apolle 7]] bude nasledovať Apollo 8, ktorého úlohou bude dosiahnutie rekordu – prvý oblet človeka okolo Mesiaca. Napriek tomu, že teraz bola na rade posádka pripravovaná na vykonanie testu '''D''' v zložení [[James Alton McDivitt|James McDivitt]] (veliteľ), [[David Randolph Scott|David Scott]] (pilot veliteľského modulu) a [[Russell Louis Schweickart|Russell Schweickart]] (pilot lunárneho modulu), bola pre let Apolla 8 určená posádka [[Frank Frederick Borman|Franka Bormana]], pôvodne určená pre test '''E'''.

* Krok '''E''' stráca po lete Apolla 8 a Apolla 9 význam, a preto bude vynechaný.

* [[Program Apollo]] potom bude pokračovať krokom '''F''' ([[Apollo 10]])…

Dňa [[24. december|24. decembra]] 1968 o 1009:59 stredoeurópskehosvetového času, teda po 69 hodinách, 8 minútach a 20 sekundách od štartu, v čase, keď sa loď nachádzala nad odvrátenou stranou Mesiaca a nebolo s ňou teda možné komunikovať zo Zeme, zažali astronauti motor servisného modulu. Po 247-sekundovom menérvimanérvi LOI ('''L'''unar '''O'''rbit '''I'''nsertion) loď prešla na obežnú dráhu okolo Mesiaca s parametrami {{km|312|m}} × {{km|111|m}} a periódou 128 minút. Nadviazať opätovne spojenie so Zemou sa podarilo až 45 sekúnd po predpokladanom čase zachytenia signálu. Najprv bolo obnovené [[telemetria|telemetrické]] spojenie, o 31 sekúnd neskôr aj fonické, čiže hlasové.

ZhrubaPribližne po dvoch obletoch astronauti upravili obežnú dráhu na takmer [[kruhová obežná dráha|kruhovú]] s parametrami {{km|113|m}} × {{km|115|m}} a periódou 120 minút. CelkomCelkovo uskutočnili 10 obletov Mesiaca a na obežnej dráhe strávili 20 hodín. Počas nich získali veľké množstvo vedeckého materiálu: vyše 600 čiernobielych a 720 farebných snímok a iné. Veliteľ Borman sa rozhodol zrušiť všetky ďalšie experimenty, pretože posádka bola vyčerpaná. Astronauti tiež vyslali „vianočné posolstvo“ celému ľudstvu.

Dňa [[25. december|25. decembra]] 1968 o 76:10 stredoeurópskehosvetového času, teda po 89 hodinách, 19 minútach a 17 sekundách od štartu, zažali astronauti znovu motor servisného modulu a nastúpili na cestu naspäť na Zem. Zážih, ktorý naviedol loď na návratovú dráhu, trval 203 sekúnd. Rýchlosť lode sa tým zvýšila o {{km|1072|m}}/s. Cesta späť trvala 57 hodín a počas nej bola vykonaná iba jedna korekcia dráhy.