Študoval na gymnáziu v Miškovci a v [[Košice|Košiciach]], absolvoval polytechnický prípravný kurz pre štúdium na vysokej škole technickej vo [[Viedeň|Viedni]]. Zámočnícky učeň a robotník, majiteľ fotografickej dielne v [[Köszeg|KöszeguKőszeg]]u, konzervátor v múzeu a novinár v [[Kluž|Kluži]] (Rumunsko), [[1872]]-[[1875]] pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v [[Budapešť|Budapešti]]. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä [[ornitológia|ornitológii]], svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa [[entomológia|entomológii]], ichtyológii a rybárstvu, [[antropológia|antropológii]] (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku [[1893]] založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal [[Sedmohradsko]], z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky [[Uhorsko|Uhorska]]. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z prírodných vied. Roku [[1877]] založil a do roku [[1887]] redigoval časopis [[Térmészetrajzi Füzetek]], [[1894]] [[Aquila (časopis)|Aquila]], prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.
