Claudius Claudianus: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d preklepy |
d preklepy |
||
Riadok 5:
Claudianova sľubná kariéra sa začala roku [[395]], kedy básnik po prvý raz navštívil [[Rím]]. Vydarenými oslavnou básňou na dvoch zo svojich [[patrón (staroveký Rím)|patrónov]], [[konzul (staroveký Rím)|konzulov]] Probina a Olybria (''Panegyricus dictus Probino et Olybrio consulibus'', Panegyrik vyslovený na konzulov Probina a Olybria), si získal pozornosť cisárskeho dvora, predovšetkým vtedy všemocného najvyššieho veliteľa rímskych vojsk v [[Západorímska ríša|Západorímskej ríši]], [[barbar]]a [[Vandali|vandalského]] pôvodu Stilichona. Za jeho literárnu činnosť mu boli postupne udeľované všemožné pocty vrátane vlastnej sochy na [[Forum Romanum|fore]] (400), titulu ''[[vir illustris]]'' a bohatej nevesty vybratej Stilichonovou manželkou Serenou. Na základe chýbajúcich zmienok o udalostiach po roku 404 v básnikovej tvorbe sa predpokladá, že zomrel okolo tohto roku.
S Claudianovou osobnosťou sa spájajú ešte dva rozporuplné informácie, a to, že, hoci jeho rodným jazykom bola [[gréčtina]], po príchode do Ríma skladal verše iba v [[latinčina|latinčine]], a to s najväčším majstrovstvom. Grécky vytvoril iba jedinú skladbu v ranom období, ''Gigantomachia'' (Zápas [[gigant]]ov), z ktorej sa dochovali dva krátke fragmenty. Čo je ešte zaujímavejšie, Claudius Claudianus, napriek tomu, že tvoril pre a oslavoval kresťanského cisára a jeho kresťanských úradníkov, sám zostával až do smrti „obzvlášť tvrdošijný pohan“ (''paganus pervicacissimus'', takto ho charakterizuje historik [[Paulus Orosius]]). Jeho dielo je predchnuté až [[mystika|mystickou]] aurou pohanských [[mystérium (kult)|
== Dielo ==
| |||