Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d nahradenie textu |
d wl. |
||
Riadok 60:
Univerzita Pavla Jozef Šafárika v Košiciach historicky nadväzuje na viac ako tristo ročnú tradíciu Košickej univerzity - [[Košická univerzita|Universitas Cassoviensis]]. Jej história sa začala písať 26. februára [[1657]], kedy jágerský biskup [[Benedikt Kišdy]], rodák z novohradských [[Szécsény|Sečian]], vydal vo svojom sídle v [[Jasov|Jasove]] zakladaciu listinu Akadémie (studium universale seu academiam) a dáva ju do rúk [[Spoločnosť Ježišova|jezuitom]]. Novo vzniknutej akadémii zároveň venoval finančný dar 40 tisíc [[Toliar (historická minca)|toliarov]]. O tri roky neskôr, 7. augusta [[1660]], rímsky cisár a uhorský kráľ [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] potvrdil zlatou bulou (bulla aurea) text [[Benedikt Kišdy|Kišdyho]] zakladajúcej listiny a zrovnoprávnil ju s ostatnými univerzitami [[Svätá rímska ríša nemeckého národa|Svätej ríše rímskej národa nemeckého]] a v Uhorsku. [[Košická univerzita]] tak získala rovnaké privilégiá ako mali univerzity v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne]], [[Viedeň|Viedni]], [[Graz|Grazi]] a v [[Trnava|Trnave]].
Univerzita bola vedená rádom [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]] a jej štruktúru určoval študijný poriadok - Ratio studiorum et institutiones Societas Jezu, z roku [[1559]]. Na čele univerzity stáli rektor, vicerektor a kancelár, na čele fakúlt dekani. Funkcia rektora bola spojená s funkciou predstaveného košických [[Spoločnosť Ježišova|jezuitov]], ktorého menoval generál rádu. Dominantnou [[Fakulta
[[Košická univerzita]] bola veľmi dobre vybavenou inštitúciou. Mala svoju knižnicu, kostol, tlačiareň a súviseli s ňou aj iné ustanovizne ako gymnázium, seminár, konvikt, správa poddaných dedín a iného majetku. Univerzita vlastnila viaceré obce na [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiši]], v [[Abovská župa|Abovskej]] a [[Zemplínska župa (Uhorsko)|Zemplínskej stolici]] a z [[Gemerská župa|gemerských]] miest jej patrila [[Jelšava (mesto)|Jelšava]].
|